Slovenská Ľupča - Železničná stanica

  • Základné informácie
  • Dokumenty

Umiestnenie na trati

Koľaje v objekte

Dopravné: 3    Manipulačné: 1   

Rozchody koľají

1 435 mm   

Elektrifikácia

25 kV 50 Hz   

Poskytované služby

Autobusová zastávka, Predaj cestovných lístkov,

Ďalšie informácie

Železničná stanica Slovenská Ľupča leží v km 31,176 jednokoľajnej trate Margecany - Banská Bystrica.
Je stanicou : - nesamostatnou, ktorá je pridelená ŽST Banská Bystrica
- zmiešanou podľa povahy práce
- medziľahlou po prevádzkovej stránke.

Styk dráh

Vlečka Biotika a.s., Slovenská Ľupča zaúsťuje v železničnej stanici Slovenská Ľupča do koľaje č. 2 výhybkou č. 5. Hranica medzi železničnou dráhou a vlečkou je v km 30,874.

Vlečka Poľnonákup Slatina a.s. Breziny odbočuje z vlečkovej koľaje vlečky SŠHR SR výhybkou číslo L 1 v jej km 0,025.

Vlečka Správa štátnych hmotných rezerv SR, závodu Ľupčianka odbočuje z hlavnej vlečkovej koľaje výhybkou č. L 1 v km 1,026 a výhybkou L 5 v km 1,847.

Vlečka Raven a.s. Považská Bystrica odbočuje z vlečkovej koľaje Biotiky križovatkovou výhybkou č. B 11a/b v km 0,171.

Zastávky až k susedným staniciam

Zastávka Ľubietová leží v km 36,570 medzi stanicami Medzibrod - Slovenská Ľupča.
Zastávka Slovenská Ľupča - Príboj leží v km 27,502 medzi stanicami Slovenská Ľupča – Banská Bystrica.

Nástupištia

Stanica má dve vyvýšené nástupištia. Jedno medzi prijímacou budovou a koľajou č.2 o dĺžke 280m a druhé medzi koľajou č.2 a koľajou č.1 o dĺžke 330 m. Prístup na nástupištia je cez čakáreň. Prechodové mostíky v úrovni koľají sú oproti dopravnej kancelárii v koľaji č. 1 a 2 a oproti sociálnemu zariadeniu v koľaji č. 2.

Zabezpečovacie zariadenie v stanici

Železničná stanica Slovenská Ľupča je vybavená zabezpečovacím zariadením 1. kategórie (ručne prestavované výhybky bez závislosti na návestidlách). Návestidlá a predzvesti sú svetelné. Vchodové návestidlo L je závislé na skupinovom odchodovom návestidle L-B.

Zabezpečovacie zariadenie v priľahlých medzistaničných úsekoch

V medzistaničnom úseku Medzibrod - Slovenská Ľupča je traťové zabezpečovacie zariadenie 1. kategórie ( telefonické dorozumievanie). V medzistaničnom úseku Slovenská Ľupča – Banská Bystrica je traťové zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie (automatické hradlo).

Zariadenia v prepravnej prevádzke

Skladiská: jedno prevádzkové skladisko sa nachádza na rampe vedľa koľaje č.4. Má rozlohu 108 m2.
Rampy: jedna bočná rampa o dĺžke 40 m sa nachádza pri koľaji č. 4. Rampa je otvorená. Prístup k nej je zo zložiska.
Manipulačné priestory: pod bočnou rampou vedľa koľaje č.4 o rozlohe 1500 m2 je zložisko určené pre nakládkové a vykládkové manipulácie. V nočnej dobe je osvetlené podľa platných STN. Osvetľovanie prevádza výpravca na požiadanie prepravcov. Bezpečnú nakládku a vykládku vozňov mechanizmami pri dodržaní príslušných STN
možno vykonávať na koľaji č. 4.
Koľaje: ku skladisku, rampe, manipulačnému priestoru je priľahlá koľaj č. 4 v dĺžke 135 m. Je zapojená do koľaje č. 2 výhybkami č. 3, 4.

 Mestečko Slovenská Ľupča je na Pohroní s hradom rovnakého mena ležiace v ochrannom pásme NAPANT-u. 

    Prvá písomná zmienka o ľupčianskom hrade je z roku 1250 keď patril kráľovi. V rokoch 1424-1490 a 1531-1546 bolo ľupčianske panstvo kráľovským majetkom, v rokoch 1672-1848 majetkom uhorskej komory. V čase, keď bolo vlastníctvom kráľa, mali ho v prenájme alebo v zálohe rôzni šľachtici (Dóczyovci, Széchyovci, Wesselényiovci). Mestečko dostalo roku 1340 výsady podľa krupinského práva a malo svoj erb. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, remeslami, furmanstvom, najmä pre panstvo. V rokoch 1711-1918 bola v meste papiereň pri panskom pivovare a tehelni.
    Na kopci nad obcou je ľupčiansky hrad, ktorého najstaršou časťou sú objekty sústredené okolo malého nádvoria, pozostávajúce z obytných budov, hradobného múru a vybiehajúcej štvorcovej bašty. Prvá prestavba hradu bola v 2. polovici 15. storočia, keď postavili polkruhovú severnú baštu a prestavali východnú časť hradu - na druhom poschodí zriadili gotickú kaplnku. V tejto časti sa zachovalo niekoľko gotických portálov a okien. V dôsledku blížiaceho sa tureckého nebezpečenstva v 2. polovici 16. storočia vybudovali vonkajšie opevnenie s tromi nárožnými kruhovými baštami a bránou. Za Pavla Rubigalla po roku 1573 upravili aj interiér hradu. Z toho obdobia sú zachované renesančné klenby, portály i okná. Roku 1692 zbarokizovali hradnú kaplnku. Hrad nie je verejnosti prístupný.
    V obci sa nachádza pamätný chránený strom "Korvínova lipa", neogotický evanjelický kostol z roku 1874, budova bývalej radnice z roku 1659, Mariánsky stĺp z polovice 18. storočia a zrúcaniny bývalého stredovekého kláštora. Kostol kláštora sa spomínal roku 1323. Kostol i kláštor zanikli po roku 1605. Rímskokatolícky kostol zo 14. storočia bol roku 1615 renesančne prestavaný. V kostole sú zachované gotické klenby a pastofórium a súčasťou kostola je aj renesančná pohrebná kaplnka z rokov 1611-1620.

Kláštorisko

Najstarším historickým dokladom o existencii kláštora v Slovenskej Ľupči je listina z roku 1263, v ktorej sa spomína gvardian tohto kláštora (frater Antonius Gardianus de Lipha). Obdobie začiatkom 14. storočia sa spája s osobou magistra Donča - župana zo Zvolena, ktorému pápež Ján XXII 24. novembra 1323 v liste vyhovuje jeho žiadosti byť pochovaný v cintoríne Kostola Blaženej Márie (podľa predpokladov historikov kostol patril k objektom kláštora). Kláštor bol počas svojho trvania viackrát prestavovaný a plnil viacero funkcií. V 16. a 17. storočí v ňom bolo umiestnené evanjelické lýceum, ktoré koncom 17. storočia zaniká a kláštorné budovy boli postupne rozobraté na stavebný materiál, použitý na výstavbu blízkej papierne a okolitých domov. Priaznivý vplyv na rozvoj kláštora mala aj poloha na dôležitej stredovekej ceste Via magna. Historické písomné doklady z čias kláštora sa nedochovali.

Gotický rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice

Pavol Rubigall (1570 ,1577 silný evanjelik) dal v roku 1575 prestavať jednoloďový kostol Svätého ducha na trojloďový. Stavba bola dokončená
o 6 rokov neskôr. V nasledujúcich obdobiach bol viackrát vyrabovaný Betlenovým vojskom. Evanjelikom slúžil až do roku 1687. V interiéri sa zachovala časť pôvodnej stavby. V roku 1605 bol vypálený, o 10 rokov bol obnovený.

Súčasťou kostola je renesančná pohrebná kaplnka Tríbelovcov (Gašpar Tríbel bol majiteľom hradu v rokoch 1595 - 1620 ) Gašpara, jeho manželky a detí. V predsieni sa nachádzajú tri renesančné náhrobníky: Imricha Arváya, vdovy po kapitánovi hradu Krištofovi Turnovi a náhrobník Pavla Rubigalla.

Mapy a nákresy

JPG
JPG
163 kB
29.11.2009

Galéria objektu