Čadca zastávka - Zastávka

Ďalšie informácie

Čadca zastávka sa nachádza na traťi ŽSR číslo 128 Čadca - Makov.

Čadca je významnou železničnou stanicou na dvojkoľajnej trati ŽSR číslo 127 na prvom hlavnom ťahu Žilina - Mosty u Jablunkova (ČD). V ŽST odbočuje jednokoľajná koridorová trať do PKP číslo 129 smer Zwardoň. Obe sú elektrifikované jednosmerným elektrickým prúdom 3000 V.

Jedna z našich najstarších a dodnes veľmi dôležitých tratí spojuje Slovensko s  priemyslovou oblasťou Ostravska, Karvinska a Třinecka. Sprevádzkovaná bola 8. I. 1871.

História mesta:

Prvá písomná zmienka o Čadci pochádza z roku 1565, kde sa o nej píše pod menom „dorf Tzaczka“. Názov sídla súvisí pravdepodobne so spôsobom získavania voľných plôch na pašu a neskôr i na pestovanie plodín. Zaujímavý je aj vývoj názvu sídla. Môžeme sa stretnúť s pomenovaním Chatcha, Czacza, Szattcza, Chatcza, Čatca, Czača. Do dnešnej podoby sa ustálil až po roku 1918. V roku 1572 sa v urbári Budatínskeho panstva obec uvádza už ako dedina – „Wes Ciatza“. Na čele obce bol valašský vojvoda. Počet obyvateľov sa z roka na rok zvyšoval. Približne sto rokov po prvej písomnej zmienke bola v Čadci založená rímsko-katolícka farnosť. Rozvoj obce nepriaznivo ovplyvňovali nájazdy vojsk protihabsburských povstaní. V 17. storočí sa rozvinula kopaničiarska forma osídľovania. Zemepáni prideľovali osadníkom pásy zeme, týmto spôsobom sa osídľovali okolité obce a aj odľahlejšie časti chotára Čadce. Takto Čadca získavala dvojaký charakter. Ústredie plnilo isté mestské funkcie (remeslá, obchod), zatiaľ čo na osadách prevládala poľnohospodárska činnosť. Čadca sa na konci 18. storočia stala strediskom kysuckého dištriktu Strečnianskeho panstva, čo podnietilo jej hospodársky vzostup. V tom čase sa tu začali konať týždenné trhy. Dôležitý dátum v histórii Čadce je 9. január 1778, keď kráľovná Mária Terézia povýšila mesto „Csatza“ na mestečko (oppidum) s právom konať štyri výročné jarmoky. Čadca mala vtedy 397 domov a 2616 obyvateľov. Povýšenie Čadce na mestečko malo blahodarný vplyv na jeho hospodársky i demografický rozvoj. Prichádzali tu kupci i obyvateľstvo nielen z okolia ale aj zo Sliezska. Napomáhala tomu aj novovybudovaná krajinská cesta cez Jablunkovský priesmyk. O pár rokov neskôr bola v meste zriadená colná tridsiatkova stanica. Zriadili tu aj slúžnovský, soľný a neskôr aj daňový úrad. Mesto malo vlastnú pílu, štyri mlyny, pivovar a tri krčmy. V tomto období sa v meste objavujú aj prví židovskí obyvatelia – obchodníci. Z roku 1825 sa zachoval doteraz najstarší plán mestečka. V roku 1848 bol v meste Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban, v roku 1871 bola daná do užívania košicko-bohumínska železnica, Čadca sa tak stala železničným uzlom medzinárodného významu. Vtedy bolo mesto aj sídlom okresného úradu, neskoršie tu umiestnili aj okresný súd. Hospodársky život ovplyvňovali píly, ale aj od roku 1903 Hornouhorská textilná továreň. V roku 1912 bolo v meste zavedené prvé elektrické osvetlenie. Textilná továreň zastavila svoju výrobu v roku 1922. V rokoch 1926 – 1928 bol zo zbierok obyvateľstva vybudovaný Palárikov dom, ktorý bol strediskom kultúrno-výchovnej práce. V rokoch 1932 – 1935 boli dané do užívania novostavby dnešného mestského a okresného úradu. V tom čase došlo k zakrytiu potoka Rieka. V roku 1943 bola k Čadci pričlenená Horelica.

Doprava:

Železničné spojenie získala Čadca koncom 19. storočia, keď sa vybudovala košicko–bohumínska železnica. Postupné technické zdokonaľovanie tejto trate približovalo Čadcu k susedným ekonomicky vyspelejším oblastiam, čo umožňovalo samozrejme ekonomický vzrast celej oblasti. V súčasnosti je trať Bohumín - Čadca - Žilina súčasťou jedného z najvýznamnejších dopravných spojení, ktoré vedie severnými časťami Slovenska. Trať má vysokú frekvenciu dopravy. Nákladná doprava prepravuje predovšetkým uhlie, hutnícke a chemické výrobky z Ostravska na stredné a východné Slovensko. Okrem tohto železničného ťahu je dôležité napojenie cez Žilinu na Bratislavu a veľký je aj medzinárodný význam železničnej trate Bohumín - Žilina. Okrem polohy na dôležitom železničnom spojení je Čadca aj železničnou križovatkou s prevažne regionálnym dosahom. Koncom 19. storočia sa postavilo spojenie Čadca – Skalité – Zwardoň, ktoré malo prepojiť košicko–bohumínsku trať so západo – haličskou železničnou sieťou. Začiatkom 20. storočia sa postavila trať Čadca – Turzovka – Makov, ktoré zabezpečuje spojenie so západnou časťou regiónu.
Cez Čadcu prechádza hlavný cestný ťah na z Ostravy do Žiliny, ktorý beží súbežne so železnicou. Vyznačuje sa veľkou intenzitou cestnej premávky, 8 – 12 tisíc jednotkových vozidiel za 24 hodín. Na túto cestnú os sa napája zo západu cesta II. triedy. Tu už je intenzita cestnej premávky menšia. Štátne cesty tretej triedy dopĺňajú túto základnú sieť a zabezpečujú prepojenie jednotlivých sídel navzájom, najmä však s hlavným centrom – Čadcou. V súčasnosti je v stave dobudovania obchvat a diaľnica.

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.