Leto na jednotku

Prečo je rušeň s číslom 350.001-4 taký výnimočný? Odpoveď je jednoduchá. Prototyp známej "Gorily" môžeme prirovnať k vodcovi všetkých dvojsystémových elektrických rušňov na Slovensku. Určite každému železničnému fanúšikovi sa pri slovách "jednotka gorila" vybaví pohľad na červený rušeň s bielym pruhom, na čele expresného vlaku pod končiarmi našich veľhôr. Pred poslednou opravou panovali medzi fanúšikmi veľké obavy, či tento rušeň bude možné vidieť v týchto farbách aj po oprave, keďže Železničná spoločnosť Slovensko, začala "montovať" na svoje rušne, novú farebnú schému. To bolo dôvodom zaujímavého pohľadu, ktorý sa naskytal rušňovodičom počas ich jazdy na stanovišti tohto rušňa. Pohľad na šialencov s foťákmi pri trati, na strechách áut alebo na stromoch, ktorý si chceli za každú cenu zvečniť tento výnimočný rušeň. Jej poslednými výkonmi pred EH boli neúspešný návrat na EC174 z Budapešti a niekoľkonásobný obrat vnútroštátnych rýchlikov R601/610. Na spodnej fotografii je zachytená "Jednotka" pri poslednom výkone, 130 kilometrov pred svojim cieľom, teda Bratislavou. Následne bola pristavená na hlavnú opravu. 

 

 

 

 

 

Zatiaľ čo ostatné gorily vytrvalo odolávali (a niekedy aj neodolávali) zafúľanej zime, jednotka potichúčky a nenápadne absolvovala svoju regeneračnú kúru v zadnej hale rušňového depa Bratislava východné. Keď na ňu odchádzala, tak sme sa všetci v duchu lúčili s jej typickým červeno-bielo-červeným výstavným náterom, ktorým sa v nedávnej minulosti spolu s 350.002 líšila od ostatných goríl. Hrozba nového korporátneho náteru ZSSK visela nad ňou ako taký Damoklov meč. S postupným dokončovaním opravných prác nám však svitala nádej, že sa jej dočkáme takej, akú sme ju poznali. A tak sa aj stalo. 25. júna 2007 sa krásavica hrdo vybrala na svoju prvú skúšobnú jazdu.

 

 

  

Sériu skúšobných jázd absolvovala jednotka na výbornú. Obavy z detských chorôb typických pre rušne vracajúce sa z EH sa razom rozplynuli a tak mohla 350.001 nastúpiť tam kam patrí, do čela vlakov. Pre dodatočné modifikácie EDB a s nimi spojené chýbajúce TBS sa musela uspokojiť s vozbou vnútroštátnych rýchlikov a vlakov kategórie InterCity. Napriek tomu sa od svojich kolegýň nenechala zahanbiť, práve naopak, patrila medzi najspoľahlivejšie zo všetkých goríl, ba priam hviezdila. A tak sa náš každý deň začínal v mobile obligátnou otázkou "Nevieš kde je dnes jednička?".

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Na to, aby mohla jednotka nastúpiť i na medzištátne vlaky musela bezpodmienečne absolvovať chýbajúce technicko-bezpečnostné skúšky na rýchlosť 160 km/h. Stalo sa tak uprostred leta, keď sa 26. júla 2007 v dvojzáprahu s 350.012 vybrala na skúšobnú jazdu v úseku Sládkovičovo - Senec.

 

 

 

 

 

 

 

Keďže bola jednotka zabehaná a teda vo vynikajúcej kondičke, prekonať túto poslednú prekážku bolo pre ňu hračkou. A tak je ju od 15. augusta 2007 možné pravidelne zhliadnuť v obehu turnusovej skupiny č. 301, keď sa u nás objavuje následne v kombinácii EC 175, 170, 171, 278 s IC 501/404.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Počas lovu "Jednotky" bolo spotrebovaných veľa litrov benzínu, skonzumovaný veľký počet fastfoodovej potravy, vypitých veľa flašiek bublinkových nápojov čierneho zafarbenia, premárnených veľa kilojoulov našej energie, zbrúsenie hrúbky podrážok našich topánok, spotrebovaných veľa miliAmpérov našich batérií vo fotoapárátoch...   To, či to stálo za to, môžte posúdiť sami!  Upozorňujeme, že všetky náklady na spravenie týchto fotografií boli dotované z vlastného vrecka.