Návšteva zaniknutej trate

Trať 174 Brezno - Jesenské sme sa s mojím bratom Petrom rozhodli navštíviť preto, lebo máme obavy, že aj táto trať zakrátko skončí. Dávno sme tam neboli, tak sme si to chceli prejsť. Samozrejme, že sme museli vycestovať v pracovný deň, nakoľko niektoré spoje už cez víkendy nepremávajú.


Z Košíc sme odchádzali ráno o 4.07 vlakom R 600 Mora, ťahaný rušňom 362 010-1. Ozaj, kto prišiel na takéto pekné pomenovanie vlaku? Len škoda, že nevieme aká mora. Či niekoho v Bratislave máta nočná mora, tak preto ten názov? Ten vlak mal už niekoľko názvov. Začínal ako Gerlach, potom Váh, Ružín, Slovenka, teda vždy slovenské názvy. Teraz Mora. Čudné. Ale biznis je biznis.  V Margecanoch sme už meškali 2 minúty. Ale vozeň Bmpeer v ktorom sme cestovali bol pekný.

Z Margecian sme potom pokračovali po trati 173 do Červenej Skaly motoráčikom 812 022-2 ako vlak 7742 s odchodom o 5.10.  V Nálepkove s nami trochu posunovali. Zrejme nemali voľnú koľaj na križovanie s vlakom 7775, nakoľko tam stál na prvej koľaji pracovný vlak. Využili sme tam dlhšiu prestávku a nafotil som si rušeň  745 601-5 z pracovného vlaku.  Potom už cesta prebiehala normálne.

V Červenej Skale sme mali vyše hodiny času, tak sme si to tam pozreli. Históriou tratí sa veľmi nezaoberám, preto ma prekvapilo, že v Červenej Skale bolo kedysi depo a  točňa.  Celkom zreteľne vidno, kde boli dve montážne jamy v depe. Pozostatky zarastené v burine sme si nafotili.

V Červenej Skale ma však zarazilo aj niečo iné. Niečo, čo vo mne zvýšilo krvný tlak. Celý svet hovorí o ekológii, celý svet hovorí o záchrane Zeme a na malom Slovensku, na ktorom máme tak krásnu prírodu, že nám ju mnohé veľké krajiny závidia, si dovolíme ničiť prírodu priamo v národnom parku. V Červenej Skale na stanici je veľká skládka dreva. Sú tam tisíce ton dreva, pripraveného na odvoz. A čuduj sa svete. Naše železnice len nedávno vydali zákaz nakládky. Medzi tými stanicami je i Červená Skala a pritom sklad na stanici je plný dreva. Nakladacia koľaj pri rampe je zarastená burinou, koľajovú váhu žerie hrdza a obrysnica je schátraná. Drevo sa nakladá na kamióny. Na hranici národného parku, tesne pod našou majestátnou Kráľovou hoľou. Za toto by si zaslúžili všetci 150 - ti darmosedovia v našom parlamente po dvadsať rán palicou na holú riť. Vedia napočítať do štyridsať? Tisíc ton dreva odvezie jeden rušeň s jedným vodičom. Na odvezenie takéhoto množstva dreva však potrebujú 40 kamiónov, 40 vodičov, 40 naftových motorov, ktoré ničia životné prostredie. Nehovoriac už o tom, ako tam rozbíjajú cesty druhej a tretej triedy. Netreba sa vyhovárať na to, že ten sklad dreva nepatrí železnici, že to drevo si niekto praje odvážať na kamiónoch, treba to nakladanie na kamióny zakázať zákonom! Ďalší dôkaz o tom, ako sa v Bratislave riadi železničná doprava a preprava. Sedia tam ľudia, ktorí na železnici nikdy nerobili. Dostali sa ako privilegovaní členovia tej správnej strany na pekné fleky a takto to potom vyzerá.

Ja som robil na železnici už ako 10 ročný. Hoc to bola len pionierska železnica, niečo som o práci na dráhe pochytil. Keď niekto skončil železničiarsku školu, musel začínať od základných funkcií. A postupne praxou postupoval vyššie. Aj absolvent vysokej školy musel začať ako výpravca, náčelník stanice a až po rokoch praxe mohol ísť na prevádzkový oddiel, či správu dráhy. Dnes na ministerstve robia riadiace funkcie sopliaci, ktorým ešte ani nevyschol atrament na diplome. A takto to aj vyzerá. Je to hanba tejto republiky. Betonári a majitelia kamiónových firiem ovládli celý parlament a celú vládu. Treba diaľnice, kamióny, lebo toto je biznis. Nie nejaká pomalá železnica. A samotné vedenie železníc robí všetko preto, aby železnice nefungovali. Ale už dosť, lebo ma šľak trafí. Vrátim sa k reportáži.

Z Červenej Skaly sme potom odišli vlakom 7353 o 8.36 ťahaným motoráčikom 813 024-7. Cesta prebiehala normálne. My sme nevystúpili v Brezne, ale až v Chvatimechu.

Mali sme dosť času, tak sme si pozreli staničku úzkej ČHŽ. A mali sme šťastie, pretože tam dorazila veľká výprava školákov, ktorí mali objednanú jazdu vláčikom, takže sme mohli tento vláčik aj fotiť. Tri kryté vozne dotiahla „Rába 042“ TU 45.001. Na nástupišti stojí ako pomník čierny rušeň, zrejme BN 60. Počas tohto fotenia prešiel po „veľkej“ železnici osobný vlak 7703, ktorý ťahali dva rušne. Prvý bol 757 001-3 a príprah za ním 754 071-9. Vedeli sme, že končia v Brezne, takže sme sa tešili, že si ich potom nafotíme, lebo tu sme to nestihli. Po odchode malého vláčika sme na „normálnej“ stanici počkali na R 811 Horehronec, ktorým sme sa zviezli späť do Brezna. Náš rýchlik ťahal rušeň 754 003-2. 

V Brezne menili rušeň na rýchliku. Namiesto 754 003-2 ďalej pokračoval 754 071-9, ktorý tam predtým došiel s OS 7703 aj s tou novou 757 001-3. Dvojicu rušňov - 757 001-3 a 754 003-2 zapriahli na opačný OS 7325 s odchodom z Brezna o 13.19. Potom sme si pozreli aj depo, ale veľa tam toho nebolo. Pred halou stojí ako pomník torzo nejakého úzkorozchodného rušňa. Ale jeho typ sme nezistili.  

Za depom sme sa boli pozrieť v burine na pozostatky točne. Aj koľaje k točni ešte vidno, ale brány na depe z tej zadnej strany už nie sú. Sú zamurované.  V Brezne takisto na skládke množstvo dreva, ale vozne pristavené nie sú. Len kamióny. Na stanici v Brezne nás milo prekvapila slušná a čistá reštaurácia, v ktorej sme si dali dobrú polievku a čapované pivo. 

Ešte sme si na stanici vyfotili odstavený Bangladéš. Z Brezna sme potom vycestovali vlakom 6711 s odchodom o 13.13. Tvoril ho motoráčik 812 007-3.

V Tisovci sme vystúpili, pôvodne sme tam chceli ostať do ďalšieho vlaku 6761 s odchodom o 15.55, ale malé depo, kde je odložený motorový vozeň M 240.0039 bolo zatvorené, tak sme pokračovali ďalej do Jesenského tým istým vlakom 6711, ale už s motoráčikom 812 004-0, pretože tu v Tisovci sa so súpravou tiež posunovalo a prehadzovalo. Náš motorový vozeň 812 007-3 tu ostal.  Tým, že sme odišli hneď, sme získali vyše hodiny času v Jesenskom. 

Na stanici v Jesenskom sme si odfotili spojené rušne na čele s 751 026-6 a za ním dvojica 736 015-9/736 023-3.  Potom sme si sadli do reštaurácie pred stanicou na malé občerstvenie a tu sme vyčkali náš rýchlik R 933  Domica do Košíc s odchodom z Jesenského o 17.23. Ešte pred odchodom nášho rýchlika mal prísť do Jesenského opačný rýchlik R 934 Gemeran, na ktorý sme sa tešili, že si ho vyfotíme, žiaľ, meškal. Križovali sme sa s ním potom na výhybni Lúka pred Jesenským. Do Košíc sme dorazili s malým náskokom, takže všetko bolo v pohode. Počasie nám prialo. Vydarený výlet.

P.S. Počas sedenia v záhradnej reštaurácii pred stanicou v Jesenskom za necelú hodinu prišli pred stanicu 3 autobusy. Treba k tomu niečo dodať? Načo sú nám vlaky. Tvorcovia cestovných poriadkov by si mali aj toto všímať. Kedy a kam premávajú autobusy a k tomu prispôsobiť vlaky. A nie bezhlavo vlakové spojenia rušiť. Čo keby tak železnice zohnali vlastné autobusy a v obciach a mestách v ktorých sú stanice mimo centra, zvážali cestujúcich k vlakom? Oni to neurobia. Práve naopak. Zrušia zastavovanie rýchlikov v Trenčianskej Teplej, aby električka do Trenčianskych Teplíc nemala koho voziť a mohli ju potom zlikvidovať. Pripadá mi to ako neslávne slávne sedemdesiate roky minulého storočia, kedy oduševnení zväzáci v modrých košeliach, pod červenou zástavou a s robotníckou piesňou na perách trhali koľaje na mnohých historických úzkorozchodných železniciach. Títo terajší v trochu iných farbách budú zakrátko trhať koľaje na normálne rozchodných tratiach. A vo tom to je! Na Slovensku je to tak!