Ako sa M 262.004 a M 262.007 za koníkmi do Topoľčianok vybrali

Vytvorila sa tak jedinečná súprava, aká sa po našich tratiach nepohybovala veľmi veľa rokov. Účasť M 262.004 na tejto jazde bola do poslednej chvíle otázna, keďže týždeň pred jazdou vyzeral interiér M 262.004 takto :

 RD Topoľčany 20.4.2013 © Miroslav Sekela

Nakoniec sa nám veľkým šturmovaním podarilo dať interiér do stavu umožňujúceho voziť cestujúcich a v hodine dvanástej sme potvrdili účasť M 262.004 na jazde.

Prvého mája sme sa o šiestej ráno stretli na Rendezi pred súpravou vlaku, dorobili ešte pár posledných detailov a spriechodnili celú súpravu, keďže záchod v M 262.004 zatiaľ funguje v provizórnom režime. Pred siedmou hodinou sme z depa vyrazili na bratislavskú hlavnú stanicu. Na druhý pokus sa výpravcovi podarilo nasmerovať nás ku štvrtému nástupišťu. Kvôli komplexnej rekonštrukcii trakčného vedenia na bratislavskej hlavnej stanici, majú teraz výpravcovia počas svojej práce o zábavu postarané. Zo začiatku nás zarazilo, že na to, že vlak má byť vypredaný, sa okolo neho tmolí akosi  málo cestujúcich, ale 10 minút pred odchodom sa nástupište už začalo zapĺňať skupinkami cestujúcich a my sme mali väčší kľud na tvári. O 7:35 nás výpravca vypravil na dva a pol hodinovú jazdu cez Leopoldov, Lužianky a Zlaté Moravce do Topoľčianok.  V čele súpravy nostalgického vlaku bola „bratislavská sedmička“ - M 262.007.

Súprava vlaku pri nástupišti žst. Bratislava hl.st; 1.5.2013 © Peter Guštara

Po krátkych zastávkach v Leopoldove a Lužiankach, kde do vlaku pristúpili ďalší cestujúci, nadišiel zlatý klinec programu pre fanúšikov železnice – jazda  nádhernou traťou z Lužianok do Topoľčianok. Počas posledných rokov je jazda na prvého mája spravidla jedinou možnosťou prevezenia sa po tejto trati. Po opustení Lužianok väčšina cestujúcich zaujala miesta pri otvorených oknách a kochala sa výhľadmi na peknú okolitú prírodu, dražovský kostolík, podhoranské viadukty, hrad Gýmeš, zárezy trate pri bývalej zastávke Choča ...  Ani sme sa nenazdali a už sme brzdili v Zlatých Moravciach, kde do vlaku pristúpila kopa ďalších cestujúcich.  Po prejdení odbočkou na šírej trati, sme pred desiatou dorazili do Topoľčianok.

 Nostalgický vlak pri ceste do Topoľčianok zachytený pri Alekšinciach; 1.5.2013 © Marián Rajnoha

V Topoľčiankach mal vlak sedem a pol hodinový pobyt, počas ktorého mohli cestujúci navštíviť akcie v žrebčíne, zubriu oboru, či ochutnávku vín – každý podľa svojho gusta. Podľa informácií od cestujúcich, aj napriek tomu, že počas dňa poriadne pripekalo slnko, prilákali všetky akcie do Topoľčianok kvantum ľudí.

Zubor v topoľčianskej obore; 1.5.2013 © Peter Guštara

My sme sa nakoniec neboli pozrieť na žiadnu akciu, ale dali sme prednosť prácam na M 262.004.  Opravili sme tesnenia na krytoch motora na veľkom stanovišti a rozobrali sme „pol mašiny“, aby sme zistili, kadiaľ vedia jedna trubka, z ktorej mám kvapkala voda. Nie nadarmo má M 262.004 prezývku Fontána – aj keď urobíme hocičo, vždy sa nájde nejaké miesto, z ktorého kvapká, tečie alebo strieka voda.

Súprava počas pobytu v Topoľčiankach; 1.5.2013 © Miroslav Sekela

Ako sa blížil čas odchodu z Topoľčianok, postupne začali na stanicu prichádzať cestujúci, väčšina s degustačným pohárikom v ruke. Najviac cestujúcich sa na stanici objavilo tesne pred odchodom vlaku. O 17:35 vyrazila súprava nostalgického vlaku na spiatočnú cestu do Bratislavy, tentoraz v čele s „vlakyneťáckou Fontánou“ – M 262.004. Nálada vo vlaku počas spiatočnej cesty bola veselá, vozňami sa rozliehal spev cestujúcich a lahodná vôňa topoľčianskeho vína ( teda aspoň pre mňa, ako človeka, ktorý vínu neholduje ).

Veselá nálada počas spiatočnej cesty panovala v celej súprave vlaku; 1.5.2013 © Miroslav Sekela

Počas spiatočnej jazdy z Topoľčianok do Lužianok a Leopoldova sme sa opäť mohli pokochať krásnou prírodou a traťou.

Na spiatočnej ceste prechádzame okolo vchodového návestidla žst. Zbehy; 1.5.2013 © Marián Rajnoha

Od Leopoldova nás čakala nudná jazda po koridore, vlečúc sa za pravidelným osobákom Leopoldov – Bratislava hl.st. Na moje prekvapenie som si pred Šenkvicami všimol, že ideme proti správnemu smeru. Keď sme cez Šenkvice preleteli stále po nesprávnej koľaji a pri nástupišti som videl stáť súpravu oprotiidúceho prievidzského rýchlika, šípil som, že nás čaká niečo zaujímavé. Keď sme sa dostali na šenkvickú estakádu, na jej konci som zbadal červené svetlá leopoldovského osobáku. M 262.004 uslivone ťahala a M 262.007 príkladne tlačila a tak sme sa čoraz viac a viac približovali ku koncovým svetlám osobáku, až sme ho pri zast. Pezinok zastávka obehli. Neviem teraz, kto mal z toho väčšiu radosť, či my cestujúci alebo naši rušňovodiči :-)

Dobiehame leopoldovský osobák; 1.5.2013 © Miroslav Sekela

Šesťdesiatročné babičky porazili najnovší výkvet v osobnej doprave ZSSK, v podobe push-pula s rušňom 381 002. Našu radosť nám trochu skazil výpravca v Bratislave – Rači, ktorý nás odstavil ku nástupišťu a na hlavnú stanicu sme sa vybrali až po odchode leopoldovského osobáku. Za ten zážitok to ale stálo ! Je ale na počudovanie, že takéto niečo sa môže udiať na koridore, na úseku, s najhustejšou osobnou dopravou na sieti ŽSR. Aj napriek krátkemu zdržaniu v Rači, sme na bratislavskú hlavnú stanicu došli včas. Tentoraz sme zastavili pri prvom nástupišti. Rozlúčili sme sa s cestujúcimi a nabrali smer Rendez, kde sme celú jazdu ukončili.

Po príchode na Rendez 1.5.2013 © Miroslav Sekela

Verím, že všetci cestujúci mali pekné zážitky z tejto jazdy a výletu a budú na tohtoročný prvý máj dlho spomínať. Mechanici od Fontány a chlapci od bratislavskej sedmičky sa na Vás tešia pri ďalších jazdách v roku 2013. Najbližšie sa so súpravou tvorenou  M 262.007 + Bix + M 262.004 môžete stretnúť 18.5.2013, počas Noci múzeí a galérií, kedy bude pendlovať medzi bratislavskou hlavnou stanicou a Rendezom.