Rušeň 434.2338 sa mení z vraku na funkčný stroj

Boli určené na vozbu rýchlikov a osobných vlakov cez Arlberg. Až v roku 1913 sa do výroby zapojili lokomotívky Floridsdorf, StEGa PČM. Počet strojov sa začal každým rokom zvyšovať. V roku 1916 ich začala vyrábať i strojáreň Breitfeld - Daněk v Slanom a ako posledná sa medzi ich výrobcov zaradila linecká továreň Krauss v roku 1917. Celkom sa pre kkStB vyrobilo 796 rušňov radu 170. Bol to najpočetnejší rad kkStB V dobe ich vzniku patrili k najväčším a najvýkonnejším v Európe. Celková výhrevná plocha u prvých deviatich strojov bola 250 m², rošt mal plochu 3,36 m².

Od rušňa 170.10 sa zväčšila plocha roštu na 3,91 m² a tým sa zväčšila celková výhrevná plocha na 250,3 m². Najvyšší dovolený tlak v kotle bol 13 barrov. Na ležatom kotle boli dva parné dómy spojené rúrkou. V prvom dóme sa nachádzal šupátkový regulátor, na výronku vzadu na druhom dóme, boli dva poisťovacie ventily. Od predného parného dómu viedla prítoková rúra k pravému vysokotlakovému valcu, zakrytá esteticky riešeným krytom. Za hnacie bolo zvolené tretie spriahnuté dvojkolesie. U prvých deviatich rušňov pôsobila sacia brzda na prvé dve spriahnuté nápravy, od stroja 170.10 sa brzdilo druhé a tretie spriahnuté dvojkolesie.

434.0170 NTM (ex 170.666 kkStB) na výstave v Hradci Králové (8.9.2007)
© PhDr. Zbyněk Zlinský

Po smrti Karla Gölsdorfa mal jeho nástupca Johann Rihosek iný pohľad na využitie prehrievača v prevádzke rušňov. Jeho dvadsať ročné skúsenosti s prevádzkou združeného radu 170 kkStB ho inšpirovali na vyrobenie nového typu nákladného rušňa radu 270. Stavbou prvých dvoch strojov bola poverená Prvá českomoravská strojáreň v Libni. Do rozpadu Rakúsko-Uhorska stačila vyrobiť sedem kusov. Výroba však pokračovala aj po prevrate. Od roku 1919 sa začali vyrábať rušne radu 270 aj v strojárni Breitfeld - Daněk v Slanom a v rakúskych lokomotívkach vo Floridsdorfe a vo Viedenskom Novom Meste. ČSD kúpili v rokoch 1919 až 1922 osem rušňov vyrobených vo Floridsdorfe. Od roku 1920 ich vyrábala aj Škoda Plzeň.

U ČSD dostali označenie 434.1. ČSD mali vo svojom stave celkom 199 rušňov tohto radu. Vzhľadom k vhodnej prechodnosti sa udržali v prevádzke do samého konca parnej prevádzky. Z rušňov vyrobených pre ČSD sa najdlhšie udržal v prevádzke ostravský stroj 434.1163. Zrušený a predaný ako kotol firme VOKD 17.6.1977. Rušeň 434.1181, pochádzajúci z rakúskych trofejných strojov, dojazdil v Ostrave s veľkým tendrom radu 727.0 dňa 16.3.1976. V roku 1968 dojazdil v Košiciach rušeň zvlášť pamätný, 434.1100 (270.300), výrobného čísla 1 Škodových závodov. V súčasnosti je prevádzkyschopným exponátom NTM v Prahe.

434.1100 NTM pri otvorení múzejnej sezóny v Lužnej u Rakovníka (26.4.2003)
© PhDr. Zbyněk Zlinský

V roku 1918 prevzali ČSD 306 rušňov radu 170 a 297 z nich preznačili na rad 434.0. Behom prevádzky sa skoro začala prejavovať nehospodárnosť združeného parného stroja a ČSD začali s čiastočnou modernizáciou. Vďaka svojej početnosti mali tieto rušne veľký význam, ale vzhľadom k ich morálnej zastaranosti a vysokým prevádzkovým nákladom, boli zahrnuté do rozsiahleho rekonštrukčného programu. Modernizáciou sa znížili náklady na prevádzku a údržbu a predĺžila sa ich životnosť. Prvé rušne sa začali rekonštruovať v roku 1924 v Plzni a od roku 1930 pokračovali aj v dielňach ČSD. Konštrukčné úpravy sa týkali hlavne kotla, parného stroja a výstroja. Po rekonštrukcii boli prečíslované na rad 434.2. Posledná rekonštrukcia bola urobená v roku 1951. Rekonštruovaných bolo celkom 345 rušňov tohto radu. Tieto rekonštrukcie patrili medzi najvydarenejšie v Európe. Oproti radu 434.1 sa ich ťažná sila síce nezvýšila, ale dosiahli úspory v palive a vode.

Medzi personálom sa jednalo o obľúbený typ, ktorý síce bol náchylnejší na horúci chod tyčových ložísk a pri rýchlosti medzi 50 až 60 km/h sa vplyvom previsnutých hmôt vpredu vrtel, ale jeho ostatné kladné vlastnosti tieto nedostatky vysoko prevyšovali. Na rovine utiahol tento rušeň, vlak o hmotnosti 1 400 ton rýchlosťou 58 km/h. Pri stúpaní 5 ‰ ťahal vlak o hmotnosti 600 ton rýchlosťou 51 km/h. K týmto rušňom boli pridané tendre radu 414.0, 516.0, 517.0 a neskôr nové tendre 815.0. Aj tieto rušne prešli postupne ďalšou modernizáciou. Na 127 rušňoch bola dosadená nevzhľadná plochá dyšňa Giesel, ktorá ale mala význam v účinnosti rušňa a menšej opotrebovanosti ložísk. V prevádzke ich bolo vidieť takmer všade. Ich vyraďovanie sa začalo krátko pred rokom 1970, ako posledné boli zrušené 434.2243, 2315 a 2327 na konci roka 1980. Niekoľko strojov sa dochovalo dodnes. Napríklad 434.2298 je prevádzky neschopným exponátom NTM Praha, 434.2186 nebol vlastne vyradený vôbec a je jedným z prevádzky schopných parných rušňov ČD.

434.2186 ČD na točni výhrevne Jaroměř (1.5.2009) © PhDr. Zbyněk Zlinský

Na Slovensku je zachovaný 434.2338, ktorý ako jediný má zachovanú plochú dyšňu Giesel. A sme pri koreni veci. Toto, čo je tu vyššie napísané, som vyčítal z knihy Encyklopedie železnice - Parní lokomotivy [3]. V poslednej vete sa spomína rušeň 434.2338. Práve o tomto zachovanom stroji chcem napísať trochu viac. Bol vyrobený v roku 1917 v Prvej českomoravskej továrni v Libni pod výrobným číslom 646 a dostal číslo 170.187 kkStB. Neskôr bol na ČSD prečíslovaný na 434.0500. V roku 1946 bol rekonštruovaný a prečíslovaný na dnešné číslo 434.2338. Zrušený bol 22.12.1979 a 1.7.1983 bol predaný do múzea Žilina. Tak sa píše v knihe. Neviem, aké múzeum je v Žiline, ale ja som ho videl v roku 1996 vo Vrútkach v burine. Nefotil som ho, lebo vtedy som sa o vraky nezaujímal. V roku 2003 bol tento vrak dotiahnutý do Hanisky pri Košiciach.

Tu bol založený Klub historických koľajových vozidiel, na čele ktorého stojí zanietený reštaurátor starých strojov - Peter Pajtáš. On má najväčší podiel na tom, že tento parný rušeň pomaly dostáva novú tvár. Z vraku pomaly vytvára funkčný stroj. Mnohé súčiastky je treba vyrábať nové. Kotol bol takmer prázdny. Všetky rúrky do neho vyrábali na novo. Peťo má okolo seba partiu šikovných chlapcov, ktorí mu pomáhajú. Veľa členov Klubu historických koľajových vozidiel (KHKV) sa zúčastňuje brigád na oprave tohto krásneho stroja. O dva roky bude sláviť rušeň 434.2338 sto rokov od svojho vzniku. Kiež by sa ho podarilo uviesť do prevádzky už na toto jubileum. Tender k tomuto rušňu má číslo 818 116 a je už úplne dokončený. Odstavený je v rušňovom depe Košice. Fotil som ho 20.4.2013.

434.2338 v rušňovom depe Haniska pri Košiciach (10.3.2015) © Ondrej Krajňák

Aj v utorok 10.3.2015 sa konala brigáda na oprave tohto rušňa. Tejto brigády som sa zúčastnil aj ja. Zišlo sa nás celkom sedem členov klubu. Robilo sa na oprave regulátora, opravilo sa a vyskúšalo stlačeným vzduchom dynamo na parný pohon a opravila sa aj sieť z dyšne, slúžiaca na zachytávanie popolčeka a iskier. Peťo vyrobil matice na uchytenie príruby regulátora. Urobilo sa dosť. Rušeň urobil ďalší krok dopredu. Pevne verím, že toto veľké dielo sa podarí dokončiť.

V priloženej fotogalérii sú fotky číslo 01 - 23 oskenované z hore menovanej knihy. Fotky číslo 24 a 25 sú oskenované pohľadnice. Fotku číslo 26 mám od kamaráta J.Škaldu. Potom už nasledujú moje obrázky. Fotky číslo 27 - 36 sú robené v rôznych obdobiach v depe Haniska. Zábery 37 - 58 boli robené 10.3.2015 počas brigády na oprave rušňa. S výnimkou záberu číslo 51, ktorý bol robený v depe Košice a je na ňom tender. Dovolil som si priložiť aj zábery iných vozidiel, ktoré som v depe a jeho blízkom okolí počas môjho pobytu v Haniske nafotil. Trikrát v priebehu dňa som si odskočil k trati číslo 160, ktorá leží len pár krokov od koľají depa, aby som mohol zachytiť rýchliky.

Čo dodať na záver? Hádam len popriať členom KHKV, aby sa im darilo a aby svoje dielo čoskoro dotiahli do zdarného konca. Veľmi by ma potešilo, keby som tu raz mohol uverejniť reportáž z prvej jazdy tohto parného krásavca.

434.2338 v rušňovom depe Haniska pri Košiciach (10.10.2011) © Ondrej Krajňák