O rušňovodičoch / strojvedoucích

parmezano: Ona ani ta rustina nie je na zahodenie, napr. sa mi hodi po cca 29 rokoch, co som ju nevidel...

Moja spolužačka má doktorát z RJ a učila ju na VŠ zemědelské v Brně , po převratu ju vyhodili , že RJ není potřeba . Ale ona si našla místo Siemensu a skončila v St. Petersburgu jako zástupkyně Siemensu v St. Petersburgu a měla 5x větší plat jak její bývalé kolegyně z Brna co na škole zůstaly .

V 70-tych a 80-tych rokoch bola povinna rustina cca od 4.tr. zakl. skoly.
Ale boli zakl. skoly, ktore mali aj druhy jazyk, bola aj moznost vybrat si z viac moznosti, napr. A alebo N.
Na gymnaziach, ekonomicych skolach... bol povinny aj druhy jazk, vyber bol podla toho, na aky jazyk mali ucitelov. (A / N / F....)

Ako to bolo s ucnovkami a priemyslovkami, to neviem. Urcite sa tam vsak na jazyky velmi nedbalo. Ani sa nikdy neratalo s tym, ze tito ludia budu niekam cestovat.

Na vysokej skole to bolo s jazykmi biedne - 2 semester rustiny a 2 semestre volitelneho jazyka - prilis malo....

Kazdopadne boli aj ine moznosti - mna asi v 3.tr. prihlasili ma kurz nemciny poriadany mestskym kulturnym strediskom a chodil som tam hadam zo 4 roky.
Dokonca poriadali aj pobyty vo vtedajsej NDR.

Moznosti teda boli, mozno nie uplne vsade, kto vsak chcel, cestu si nasiel. Je Pravda, ze v detskom veku musia rozhodnut rodicia. Ak tito nemaju potrebu dat dieta na jazyk, je to ich chyba...


Ale ako tak sledujem nase skolstvo, zaostale je dodnes. Nejde o technicke vybavenie - to je velmi zavisle od skoly. Ide o sposob vyucovania, o tom, ako skola funguje. O tom, ako sa ku skolstvu staviame my ako narod.
Tak zalostne investicie do skolstva prinasaju teraz "vysledky".
Proste vzdelanie si nevazime, ucitelov si nevazime, peniaze na skolu nedavame, ved treba podporovat stranickych mecenasov a davat ulavy kamaratom... Nehovoriac o predrazenych zelezniciach, dialniciach a zlodejine v stavebnictve...

Necakam teda zazraky a co sa skoly tyka, nespolieham sa na to, ze nauci moje dieta vsetko, co je treba....

Doplním ešte, že ten druhý jazyk bol tzv. povinne voliteľný predmet.

vlacik0,
podľa Teba som asi nechodil do školy na Slovensku.... na gympli sme mali okrem povinnej ruštiny povinnú angličtinu/nemčinu/francúzštinu - podľa vlastného výberu - podotýkam, za socíku!

My sme mali na ZŠ anglinu ako voliteľný (či ako sa to na ZŠ volalo) ešte pred 1989. Samozrejme popri ruštine. Asi to bolo aj o tom, či to mal kto vyučovať...

A čuduj sa svete, teraz na "našej" ZŠ je ruština ako druhý povinný jazyk k dispozícií stále a decká na ňu chodia...

Ospravedlňujem sa, že mimo témy. Vlácik0, naša dcéra mala nemčinu ako povinný predmet na gymnáziu (1991-1995) a dokonca v roku 2000 robila štátnice z nemčiny. Štyri roky pred vstupom do EU! A len tak na okraj, ruštinu sa učila tiež z jednoduchého dôvodu, v tú dobu ruštinu ovládala jedna šestina obyvateľstva na svete.

vlacik, tak u nas hned na polroku v januari 90, alebo na konci roka v septembri 90 (uz prense neviem) sa oreslo z rustiny na anglictinu alebo nemcinu a to bolo na ZS. Ale aj ta polrocna/rocna znalost azbuky sa mi velakrat zisla.

u nás nemal kto učiť ako nepovinný predmet, zabezpečoval sa iba povinný predmet ruština

..Nemčina... Náhodou sa učila aj pred vstupom do EU a za "komunistov"! Ako nepovinný predmet. Ja som sa ju učil od šiestej po deviatku a tú som končil v roku 1969. Mal som kamaráta, ktorý dokonca ako gymnazista (za Biľaka) jediný maturoval zo "španielčiny".

» Ondro: školstvo bolo trošku zaostalé. Ešte na základnej škole som mal povinný jazyk ruský jazyk a angličtina, nemčina sa vôbec neučila, kým Slovensko nevstúpilo do EU.

Spomenul som si na jednu kamaratku. Ta bola chodiaca nemecka gramatika, u nej som si daval kontrolovat, ked som nieco pisal.
Ked sme ale boli na vylete v Svajciarsku, hubu som si musel otvarat ja, ona s tym mala znacny problem.
Ten pobyt v cudzine, co som tu spominal - zabrany musia prec, inak hrozi "umrtie hladom."
Potomtie zabrany natrvalo opadnu...

Jedno by ma zaujimalo, ked porovnavam 2 deti v cudzom jazyku. Ako su na tom, ked ich porovnavam v slovencine?

Plati korelacia horsi v slovencine - horsi v cudzom jazyku, alebo nie?

Zamcan: Je to fakt, ze kazdy sa uci jazyky inak. Niekomu to ide, niekto ani za nic.

Z minulosti som sa vsak stretol s pristupom "naco mi to bude?".
Na druhej strane, ten, kto s tym ma problem, nemoze ocakavat "lepsie zamestnanie".

Aj moja polovicka dopadla tak, ze jej tie jazyky do hlavy nejdu. Mozno by sli, keby ju ako dieta na tie jazyky dali. Holt je si toho vedoma, pracu musela hladat aj s ohladom na tento "handicap".

Jediny sposob, ako sa jazyk poriadne naucit, je stravit nejaky cas v cudzine.
Deti maju v tomto obrovsku vyhodu, predsa len ich mozog je vnimavejsi. V starsom veku to uz tak nefunguje.
Ten pobyt v cudzine, ked clovek musi prekonat sam seba, aby si aspon chleba kupil, ma nieco do seba. Ja som mal 24 rokov, ked som realne musel komunikovat v nemcine v robote, na uradoch, v obchode, v jazykovej skole.
Tvrdim, ze az tam som sa naucil po nemecky a dodnes sa furt co-to ucim.

Ale chce to pozerat telku po nemecky, pocuvat radio po nemecky, citat po nemecky a musiet komunikovat po nemecky. Inak je to nanic, aj to, co sa clovek nauci, bez hore spominanych cinnosti zabudne.
(Za nemcinu dosad, co chces...)

Apropos, mam kolegu madarskej narodnosti, ktory s tou slovencinou ma obcas drobny problem, ale okrem toho hovori dobre nemecky a anglicky. Toho obcas tu slovencinu cepujeme....

Byt na mne, kazdeho mladeznika by som vyhnal na vandrovku, ako kedysi chodili tovarisi. Dnes sa to moze volat prax, studijny pobyt. Jednak sa clovek daco nove nauci a aj ten jazyk mu vlezie do hlavy...

ondro...znalosť jazykov je často vecou nie chcenia či nechcenia..ale genetických daností.....

ja tu vidím u svojich detí...jeden plynule komunikuje v angličtine,druhý sa trápi chodí na doučovania a pod.
je to vidieť napr na Madaroch kolkí z nich plynule bez problemov komunikujú slovensky a majú presne tie isté školy a rodinné pomery ako tí ktorí majú traumu s používaním slovenčiny a do rýchlejšej slovenčiny prejdú až po pár "pohárikoch"

Mna len udivuje, ze mnohi ziju v predstave, ze jazyky nam netreba.
Starsi sa ich ucia tazko, to chapem, ale dnesna mladez ma moznosti take, o akych sa nam ani nesnivalo, napriek tomu su s tym problemy.

V strednej Europe sa bez znalosti 2 jazykov snad ani nezaobideme. Rusnovodici jazdiaci do zahranicia, vypravcovia v pohranicnych staniciach su na tom vcelku podobne ako napr. ja, ktory pracujem pre zahranicnu firmu.

Zial, bez znalosti jazyka (u mna nemeckeho a , k mojej smole aj anglickeho) by som nemohol robit to, co robim.
Bolo na mne, aby som sa jazyky ucil, bez ich znalosti by som pracu nedostal...
S tym, co som vedel zo skoly, by som si obrazne ani vodu nevypytal...

Druha vec je, ze mnohi sa ucia len jazyky, ale ziadne ine remeslo nemaju v ruke. Zas si nenajdu pracu, tolko jazykovedcov nepotrebujeme.

Jazyk je v takomto pripade jeden nuty predpoklad vykonavat pracu, druhy nutny predpoklad je prislusna kvalifikacia. Bez tychto oboch nutnych predpokladov nemozno ocakavat, ze sa zamestnam niekde, kde je potrebne komunikovat vo viacerych jazykoch.

Masinfira vypravca sice nemusia vediet vetko mozne, ale to zeleznicne vediet musia... A nieco navyse nezaskodi.

Ale zacat v 40-ke je neskoro.

Požiadavky na jazykové znalosti rušňovodičov, ktorí zachádzajú iba do pohraničnej stanice susedného štátu, sa zmiernia. Vyplýva to z novely zákona o dráhach, ktorú v stredu schválila vláda. Právnu normu kabinetu predložil minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd). Dôvodom úpravy zákona je zmena európskej smernice.

Podľa novely rušňovodič, ktorý sa musí dorozumievať s manažérom infraštruktúry o otázkach dôležitých z hľadiska bezpečnosti, musí mať jazykové znalosti aspoň v jednom z jazykov, ktorý určí príslušný manažér infraštruktúry. Rušňovodič musí mať také jazykové znalosti, aby sa mohol aktívne a účinne dorozumievať v bežných, poruchových a núdzových situáciách.

Zároveň musí byť rušňovodič schopný rozumieť a komunikovať ústne aj písomne na úrovni B1 Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky. Ak ide o úseky medzi hranicami a stanicami nachádzajúcimi sa v blízkosti hraníc a určenými pre cezhraničnú prevádzku, môže manažér infraštruktúry udeliť výnimku. Novela zákona má navrhnutú účinnosť od 1. januára 2017.

http://www.cas.sk/clanok/451809/najzaujimavejsie-vysledky-zo-zasadnutia-vlady-poberatelia-davok-s-tymto-sa-rozlucte/

Hater: Strojvedoucí a řidiči jsou dobře placení turisté. Umřít hlady je nenecháme, ale vyskakovat nebudou! Antonín Zápotocký, roku pána tuším 1953.
A v tomto duchu uvažuje vedenie ZSSK podnes deň. Tí, čo mali rozum jej už dali valé dávno. A panstvo nemá čas, aby sa zaoberalo niečim rozumným, okrem analýz svojich teplých miest a platov. Ich závery a výsledky sú tak desné a hrozivé, až si občas kladiem otázku, či rozumejú slovesu analyzovať. Evidentne sa im mýlia dve podstatné mená, s ktorými je toto sloveso spojené: analýza a anál. Tak uvidíme, čo (roz)analyzujú...

A to čo firme ušetrili, dostanú ako odmenu. Pridružená výroba vraj teraz hýbe svet...