169.001/184.5
Diskuze o lokomotivach rady 169/184.
________________________________________________________
Rušeň 169.001 (85E0-ATM) bol vyrobený podnikom Škoda Plzeň v roku 1987 ako prototyp nových vozidiel tretej generácie.
Pôvodné, v tej dobe svetovo ojedinelé, prevedenie s pomalobežnými motormi priamo na nápravách sa počas prototypových skúšok neosvedčilo kvôli nízkemu záberovému momentu a s tým súvisiacimi ťažkosťami pri pohýňaní.
Po dosadení alternatívnych podvozkov s rýchlobežnými motormi a prevodovkami sa tento jeden problém odstránil, no rušeň stratil hlavný primát sľubovanej bezúdržbovosti.
Vozidlo do určitej miery vzbudzovalo nedôveru u ČSD, ktoré sa napokon rozhodli pre nákup ďalších sérii (98E, 99E) vtedy už osvedčených rušňov radu 162/163. Stroj 169.001 po páde železnej opony a otvorení západného trhu, predovšetkým s technológiami výkonovej elektroniky, sa stal v tom okamihu, hoc nový, no technicky zastaralý aj po stránke elektrickej.
Počiatkom 90-tych rokov (v ére GTO tyristorov a IGBT štruktúr) bolo už zrejmé, že koncepcia asynchrónného rušňa s prúdovým striedačom a impulzovým meničom (ktorú si vyžiadala s ohľadom na použitie klasických tyristorov) bola slepou uličkou vývoja, preto rušeň (najmä po elektrickej stránke) nemal a už ani nikdy nebude mať pokračovateľa alebo sériu.
Do histórie československého rušňového priemyslu sa nepochybne navždy zapíše ako unikát s desiatkami patentov na inovačné technické celky, ako jedinečný prototyp rušňov tretej generácie, ale zároveň aj ako ukážka a príklad toho, kde cesta konštrukcie vozidiel s asynchrónnym pohonom neviedla.
Pri neúspešnom pokuse o jeho prestavbu na rad 380 bol rušeň rozložený a dnes sa torzo jeho skrine nachádza v areáli firmy Škoda.
(362.001)
________________________________________________________
Lokomotiva rady 184.5 se provozuji v Sokolovsko - Mostecke panvi, kde jsou tepelne elektrarny Tusimice a Prunerov. Vice o techto lokomotivach napsal Ing. Martin Balkovsky na tema ''Ponorky na kolajniciach''
Fotka lokomoitvy rady 169 je stahla z internetovych stranek http://elektricke.atlaslokomotiv.net/169/index.html
tratovak....okruhlý rýchlostník platí pre činné HDV prechodnosti. 3..... 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/789035/
Ja tomu prd rozumiem, tak sa spýtam polopatisticky:
Jazdí nejaké CoCo ignorujúc okrúhle rýchlostníky?
Jazdí 184 podľa okrúhlych rýchlostníkov?
Jazdí nejaké CoCo ignorujúc okrúhle rýchlostníky?
Jazdí 184 podľa okrúhlych rýchlostníkov?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/789032/
362.001..... Problém trojnapravovych podvozkov nie je ani tak v tom, že sú trojnapravove , hoc usporiadanie pojazdu CoCo,ako u 183 má jednú nevýhodu ,preto že väčšinou sa stredné dvojkolie dostane do sklzu,usporiadanie podvozku BoBo ako má 131 také problémy nemá,veľa záleží od nastavenia nápravových tlakov na koľajovej váhe na každé jedno koleso........
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/789029/
350001-4: na takú otázku si so svojimi obmedzenymi poznatkami netrúfam odpovedať.
Problém trojnapravovych podvozkov nie je ani tak v tom, že sú trojnapravove, ale v tom, že majú veľký rozvor. Vedenie v oblukoch zabezpečujú štyri osi zo šiestich, 1.,3.,4. a 6., priečne sily od skrine na tieto osi sú väčšie ako u 4napravovych rušňov, kde smerovo vedú štyri osi zo štyroch.
U Bo'Bo'Bo' je jedinou výhodou to, že podvozok je dvojnapravovy a tým pádom môže mať menší rozvor. Menší rozvor znamená, že náprava je rovnobeznesia s kolmicou na os koľaje, teda prvá os v podvozku až do takej miery neohlodáva kolajnicu v ostrom oblúku. Opäť však aj tu prenášajú v oblukoch priečne sily od skrine iba 4 osi so šiestich, teda 1.,2., 5. a 6.
Navyše, pokiaľ je podvozok nie posuvný ale iba výkyvný ( či už prostredníctvom závesu alebo flexicoil efektu) každé jeho stranove vychylenie vytvára reakcnu silu snaziacu sa podvozok vrátiť do stredovej polohy, teda v oblúku táto sila, ako som už písal skôr, u stredného podvozku vynáša skriňu von z oblúka a zatazuje krajne podvozky.
Čo je zas výhodou trojpodvozkoveho usporiadania, stredný podvozok, aj keď pôsobí kontraproduktívne na skriňu, vedie v oblúku aspoň sám seba, nejakých nezanedbatelnych 22 ton, jeho okolesniky sa teda predpokladatelne neulievaju až do takej miery ako okolesniky stredných osi trojnapravovych podvozkov.
Je to fakt ťažko povedať, či má horší vplyv na trať toto alebo moderný Co'Co' pojazd.
Pokiaľ by však bol podvozok Co' s radiálne natáčateľnými dvojkoliami (podobné ako to má trebárs Lok 2000, Re 460 SBB), k tomu ešte prevahadlovany, asi nie je o čom.
Problém trojnapravovych podvozkov nie je ani tak v tom, že sú trojnapravove, ale v tom, že majú veľký rozvor. Vedenie v oblukoch zabezpečujú štyri osi zo šiestich, 1.,3.,4. a 6., priečne sily od skrine na tieto osi sú väčšie ako u 4napravovych rušňov, kde smerovo vedú štyri osi zo štyroch.
U Bo'Bo'Bo' je jedinou výhodou to, že podvozok je dvojnapravovy a tým pádom môže mať menší rozvor. Menší rozvor znamená, že náprava je rovnobeznesia s kolmicou na os koľaje, teda prvá os v podvozku až do takej miery neohlodáva kolajnicu v ostrom oblúku. Opäť však aj tu prenášajú v oblukoch priečne sily od skrine iba 4 osi so šiestich, teda 1.,2., 5. a 6.
Navyše, pokiaľ je podvozok nie posuvný ale iba výkyvný ( či už prostredníctvom závesu alebo flexicoil efektu) každé jeho stranove vychylenie vytvára reakcnu silu snaziacu sa podvozok vrátiť do stredovej polohy, teda v oblúku táto sila, ako som už písal skôr, u stredného podvozku vynáša skriňu von z oblúka a zatazuje krajne podvozky.
Čo je zas výhodou trojpodvozkoveho usporiadania, stredný podvozok, aj keď pôsobí kontraproduktívne na skriňu, vedie v oblúku aspoň sám seba, nejakých nezanedbatelnych 22 ton, jeho okolesniky sa teda predpokladatelne neulievaju až do takej miery ako okolesniky stredných osi trojnapravovych podvozkov.
Je to fakt ťažko povedať, či má horší vplyv na trať toto alebo moderný Co'Co' pojazd.
Pokiaľ by však bol podvozok Co' s radiálne natáčateľnými dvojkoliami (podobné ako to má trebárs Lok 2000, Re 460 SBB), k tomu ešte prevahadlovany, asi nie je o čom.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/789026/
No kdyby měl někdo zájem vyfotit 184 na kolejích SŽDC, tak v současné době jezdí Kadaň - Beroun a zpět. Odpolední obrat zpět je celkem dobře fotitelný.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/789021/
http://www.strojarina.jecool.net/wp-content/uploads/Data/MZV/Podvozky.pdf
Toto bude asi zdroj nepresností na atlaslokomotiv.net. Resp otázka, kto od koho opisoval
No bez poriadneho obrázka ten stredný podvozok aj tak zjavne nepochopím.
Toto bude asi zdroj nepresností na atlaslokomotiv.net. Resp otázka, kto od koho opisoval
No bez poriadneho obrázka ten stredný podvozok aj tak zjavne nepochopím.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/789020/
mal by som otázku na 362 001 : ak som správne pochopil tak ten prostredný podvozok nie je až taká spása ako sa propaguje...ale určite bude mať 184 lepší vplyv na trať ako 183....moja otázka zneje....ak sa porovná "Dragon E6ACT a 184...kto bude menej huntovať trate....resp. buducnosť 6 osích mašín je nabeton "CoCo" ?? nepočítam s odpovedou ale ak náhodou tak dopredu dakujem 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/789018/
Podvlečený priečnik podvozku 184-ky má oproti iným druhogeneračkám rozšírenú panvu, ktorá by síce teoreticky mohla obsahovať nejaké tie priečne pružiny centrujúce kameň gule otočného čapu, no v žiadnych dostupných materiáloch ani na fotkách sa mi tam tie pera nedarí vidieť.
http://www.prototypy.cz/zobrobr.php?filename=184pricnik1.jpg
Pokiaľ ide o dĺžku závesov, ja vidím dlhé závesy aj na krajných podvozkoch:
http://www.prototypy.cz/zobrobr.php?filename=184sekvyp.jpg
Na druhú stranu, keď pozorne čítam plátky atlaslokomotiv.net, menovite tento:
http://www.atlaslokomotiv.net/page-podvozky.html
a trebárs túto nabetón nepravdivú vetu:
Systém flexicoil je použit např. u lokomotiv 169, 184.5 nebo 759.
...strácam chuť veriť a seriózne sa zaoberať vecami na tomto webe popísanými.
http://www.prototypy.cz/zobrobr.php?filename=184pricnik1.jpg
Pokiaľ ide o dĺžku závesov, ja vidím dlhé závesy aj na krajných podvozkoch:
http://www.prototypy.cz/zobrobr.php?filename=184sekvyp.jpg
Na druhú stranu, keď pozorne čítam plátky atlaslokomotiv.net, menovite tento:
http://www.atlaslokomotiv.net/page-podvozky.html
a trebárs túto nabetón nepravdivú vetu:
Systém flexicoil je použit např. u lokomotiv 169, 184.5 nebo 759.
...strácam chuť veriť a seriózne sa zaoberať vecami na tomto webe popísanými.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/789014/
Tú mašinu som videl raz, okolo roku 2003, vyviazanú na garančnej oprave v Škodovke, ale žiadne priečne centrovacie pružiny si nepamätám. Ak dakto dačo o tom vie, veľmi rád si rozšírim obzor, ale štandardný druhogeneračný podvozok určite nemá žiadne centrovacie pružiny. O centrovanie otočného čapu sa totiž stará prahosprostá gravitácia.
Predĺžené závesy.. sú to závesy? Sú. Aký umožňujú pohyb? Výkyvný, kružnicový, nie posuvný. Predĺžením závesu sa samozrejme zväčší polomer tejto kružnice výkyvu a pri istej miere vychýlenia sa zníži moment vracajúci podvozok do stredovej rovnovažnej polohy, no tento moment, resp. sila na ramene vychýleného závesu tu tak či tak vzniká a existuje. Od prostredného podvozku pôsobí na skriňu súhlasným smerom ako sila odstredivá, pričom výslednica oboch síl sa redukuje v krajných podvozkoch.
Znova sa vrátim k tomu, čo som písal v predošlom príspevku, podvozok priečne posuvný nie je. Priamkový posuv bez reakčnej sily by sa docielil u tohoto podvozku alebo teoreticky nekonečne dlhým závesom alebo posuvným uložením skrine na podvlečenom priečniku; či už na klzniciach alebo na valčekoch. Nič z toho tam nie je.
Predĺžené závesy.. sú to závesy? Sú. Aký umožňujú pohyb? Výkyvný, kružnicový, nie posuvný. Predĺžením závesu sa samozrejme zväčší polomer tejto kružnice výkyvu a pri istej miere vychýlenia sa zníži moment vracajúci podvozok do stredovej rovnovažnej polohy, no tento moment, resp. sila na ramene vychýleného závesu tu tak či tak vzniká a existuje. Od prostredného podvozku pôsobí na skriňu súhlasným smerom ako sila odstredivá, pričom výslednica oboch síl sa redukuje v krajných podvozkoch.
Znova sa vrátim k tomu, čo som písal v predošlom príspevku, podvozok priečne posuvný nie je. Priamkový posuv bez reakčnej sily by sa docielil u tohoto podvozku alebo teoreticky nekonečne dlhým závesom alebo posuvným uložením skrine na podvlečenom priečniku; či už na klzniciach alebo na valčekoch. Nič z toho tam nie je.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/789012/
Podvozky jsou svou stavbou sobě navzájem odpovídající s tím, že prostřední podvozek není vybaven pružinami zajišťujícími vycentrování otočného čepu v příčném směru a má prodloužené závěsy sekundárního vypružení. Tyto úpravy znamenají, že je umožněn příčný posun podvozku vůči lokomotivní skříni, čímž se snižuje negativní působení podvozku na trať v obloucích a zvyšuje se bezpečnost proti vykolejení.
zdroj: atlaslokomotiv.net
Dôležité je však povedať, že "posuv" podvozku umožňuje len a len priečne vypruženie vytvárajúce po stranovom vychýlení silové pôsobenie, či skôr moment vracajúci podvozok do stredovej polohy. V extrémne ostrých oblúkoch (vechsle 1:9/190 m a pod..) teda stredný podvozok vynáša skriňu von z oblúku a svoju kvázistatickú silu pripočítavá k dynamickým odstredivým silám pôsobiacim na krajné podvozky, čož nie je pre opotrebenie okolkov a koľajníc bohvieaké terno.
Tak a teraz ako to vlastne je stými podvozkami?
Prepáčte, Herr…, súdruh…, pan generál, som z toho volaký zmetený.
zdroj: atlaslokomotiv.net
Dôležité je však povedať, že "posuv" podvozku umožňuje len a len priečne vypruženie vytvárajúce po stranovom vychýlení silové pôsobenie, či skôr moment vracajúci podvozok do stredovej polohy. V extrémne ostrých oblúkoch (vechsle 1:9/190 m a pod..) teda stredný podvozok vynáša skriňu von z oblúku a svoju kvázistatickú silu pripočítavá k dynamickým odstredivým silám pôsobiacim na krajné podvozky, čož nie je pre opotrebenie okolkov a koľajníc bohvieaké terno.
Tak a teraz ako to vlastne je stými podvozkami?
Prepáčte, Herr…, súdruh…, pan generál, som z toho volaký zmetený.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/789010/
ad Tratovak : málokedy chodia mimo DNT....ale čas zo času chodia...Beroun 2013 rýchlofka z okna 
a až sa odstaví za pár rokov EPRU I tak ich budeme stretať častejšie 
a až sa odstaví za pár rokov EPRU I tak ich budeme stretať častejšie
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/788994/
rakana123: Inšpirovali sa tvojimi "železničnými bájkami".
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/788990/
Miro79+362.001+zeleznica....poučný príspevok pre naších mladých a nových Vlakneťákov určite pochopia o čom to tý potvorníci píšu 
určite pochopia o čom to tý potvorníci píšu
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/788989/
...a zamknutý je prenosnou výmenovou zámkou aby nevypadol z podvozku....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/788984/
Určite.
Nachádza sa v podvozku vľavo dolu od štartovacieho BG stýkača.
Nachádza sa v podvozku vľavo dolu od štartovacieho BG stýkača.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/788982/
Tam je ten rejdový čap? 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/788981/
Z diskusného fóra o belgických dvanástkach;
Reč tam bola o koncepcii a prevedení pojazdu o 184.5, tak pahrebu prenášam sem. Takmer vo všetkých zdrojoch o týchto mašinách sa uvádza strohá informácia, že stredný podvozok je priečne posuvný. Ono je to trošku zavádzajúce, stredný podvozok je akurát tak priečne výkyvný na závesoch sekundárneho vypruženia. Výkyvný presne ako podvozky krajné, keďže sú to konštrukčne úplne zhodné podvozky. Jediný rozdiel je tam taký, že na vnútornej strane pozdĺžnikov hl. rámu absentujú gumokovové dorazy vymedzujúce priečny pohyb na nejakých tých obligátnych 6 cm, tým pádom stredný podvozok sa môže stranovo vychýliť viac.
Dôležité je však povedať, že "posuv" podvozku umožňuje len a len priečne vypruženie vytvárajúce po stranovom vychýlení silové pôsobenie, či skôr moment vracajúci podvozok do stredovej polohy. V extrémne ostrých oblúkoch (vechsle 1:9/190 m a pod..) teda stredný podvozok vynáša skriňu von z oblúku a svoju kvázistatickú silu pripočítavá k dynamickým odstredivým silám pôsobiacim na krajné podvozky, čož nie je pre opotrebenie okolkov a koľajníc bohvieaké terno.
Nuž a pokiaľ priečny "posuv" je redukovaný priečnym vypružením závesmi, vertikálne preváhadlovanie taktiež neexistuje a je redukované zas len zdvihom pružín sekundárneho vypruženia.
Podľa slov kolegov, ktorí sa tým čudom boli previezť, sú na tých severočeských banských drážkach úseky, kde už rušňovodiči presne vedia, že stredný podvozok sa prepadne do jamy a automaticky zabrúsi, preto tam už vopred uberajú ťah.
Koncept Bo´Bo´Bo´bol v období 80-90. rokov v Škodovke považovaný za geniálny a perspektívny, ale mňa po hlbšom skúmaní osobne nejak neohúril. A vlastne ani svetových výrobcov, ktorí, ak už majú vyrobiť novodobý 6-kolák, sa vracajú k pojazdu Co´Co´, samozrejme pri čo najmenších rozvoroch podvozkov.
Reč tam bola o koncepcii a prevedení pojazdu o 184.5, tak pahrebu prenášam sem. Takmer vo všetkých zdrojoch o týchto mašinách sa uvádza strohá informácia, že stredný podvozok je priečne posuvný. Ono je to trošku zavádzajúce, stredný podvozok je akurát tak priečne výkyvný na závesoch sekundárneho vypruženia. Výkyvný presne ako podvozky krajné, keďže sú to konštrukčne úplne zhodné podvozky. Jediný rozdiel je tam taký, že na vnútornej strane pozdĺžnikov hl. rámu absentujú gumokovové dorazy vymedzujúce priečny pohyb na nejakých tých obligátnych 6 cm, tým pádom stredný podvozok sa môže stranovo vychýliť viac.
Dôležité je však povedať, že "posuv" podvozku umožňuje len a len priečne vypruženie vytvárajúce po stranovom vychýlení silové pôsobenie, či skôr moment vracajúci podvozok do stredovej polohy. V extrémne ostrých oblúkoch (vechsle 1:9/190 m a pod..) teda stredný podvozok vynáša skriňu von z oblúku a svoju kvázistatickú silu pripočítavá k dynamickým odstredivým silám pôsobiacim na krajné podvozky, čož nie je pre opotrebenie okolkov a koľajníc bohvieaké terno.
Nuž a pokiaľ priečny "posuv" je redukovaný priečnym vypružením závesmi, vertikálne preváhadlovanie taktiež neexistuje a je redukované zas len zdvihom pružín sekundárneho vypruženia.
Podľa slov kolegov, ktorí sa tým čudom boli previezť, sú na tých severočeských banských drážkach úseky, kde už rušňovodiči presne vedia, že stredný podvozok sa prepadne do jamy a automaticky zabrúsi, preto tam už vopred uberajú ťah.
Koncept Bo´Bo´Bo´bol v období 80-90. rokov v Škodovke považovaný za geniálny a perspektívny, ale mňa po hlbšom skúmaní osobne nejak neohúril. A vlastne ani svetových výrobcov, ktorí, ak už majú vyrobiť novodobý 6-kolák, sa vracajú k pojazdu Co´Co´, samozrejme pri čo najmenších rozvoroch podvozkov.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/788980/
184 jezdí zhruba od pondělí namísto turnusové 130 na vápenci, cca po poledni v Praze (...Radotín - Krč - Vrš. ček. k. - Male Shits ...).
Jezdit má zhruba do pátku, tj. do zítra. Pak se má vrátit velbloud.
Jezdit má zhruba do pátku, tj. do zítra. Pak se má vrátit velbloud.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/788781/
Neviem ako často sa vyskytnú mimo trate DNT, tak aspoň prudko dokumentačne, mobilovo/protislnečene... (na spojke Malešice - Libeň)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/788777/
Konečně se mě podařilo sehnat dokumentaci k 169 (popis.schémata).
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/786645/
