Železnice na Balkáne - všeobecne

Ohľadom bezpečnosti sa samozrejme nepotvrdili vžité obavy mnohých obyvateľov bývalého Československa o vysokom riziku okradnutia či prepadnutia. Pravdou je skôr opak - zrejme vďaka hustému výskytu príslušníkov polície na uliciach či staniciach sa bežný cestujúci v Bulharsku či Srbsku nestretne ani zďaleka s takým množstvom asociálnych živlov ako na hlavnej stanici v Prahe či Bratislave, o Poľsku ani nehovoriac. Ani na uliciach miest som nikde nevidel bezdomovcov či vyspávajúcich ožranov, jediným znakom existencie chudoby boli ľudia vyberajúci smeti z odpadových kontajnerov. Aj cesta nočným vlakom zo Sofie do Varny vo vozni na sedenie prebehla bez akýchkoľvek incidentov, väčšinu klientely tam na rozdiel od "robotníckych" nočných vlakov z východného Slovenska do Čiech tvorili mladé páry či rodiny s deťmi smerujúcimi k moru.
Najviac otravným elementom na staniciach sú veksláci, taxikári či poskytovatelia ubytovania ponúkajúci turistom svoje služby, ale po prejavení nezáujmu sa vždy stiahnu. Asi najväčším problémom, s ktorým som sa stretol, boli železničiari na hlavnej stanici v Sofii, odchytávajúci turistov idúcich na vlak a po ukázaní nástupišťa agresívne požadujúci peniaze za "informácie". Vďaka mätúcemu systému číslovania nástupíšť, neprehľadnej spleti podchodov a mizernej kvalite informácii o odchodoch vlakov (malá a niekedy zrniaca TV obrazovka s nápismi len v cyrilike) sa však stálemu záujmu o tieto príživnícke "služby" bohužiaľ niet čo diviť... V tomto smere vyzerá hlavná autobusová stanica v Sofii oveľa lepšie - číslovanie stanovíšť je jasné, informácie o odchodoch busov sú zreteľné a na informačnej tabuli sa strieda cyrilika s latinkou.
Povinnosť registrovať sa na polícii po príchode do krajiny platí aj v Bulharsku. Ako správny uvedomelý občan som sa preto rozhodol túto povinnosť splniť, čo prinieslo nemalú "zábavu" spojenú s hľadaním policajnej stanice, správneho okienka, vypisovania formulára (našťastie sa tam nevyplnené formuláre povaľovali pred okienkom) a komunikácie s úradníčkou nehovoriacou ani slovo inak ako bulharsky (čomu som nerozumel prakticky nič). Nakoniec vybavil túto bumažku domáci, u ktorého som bol ubytovaný - čo by mala teoreticky byť jeho povinnosť, ale bez vyzvania na to všetci svorne kašlú. Na papieri o registrácii totiž musí byť aj adresa bytu a podpis domáceho. Pri odchode z Bulharska síce papier o registrácii nikto nevyžadoval, ale jeden z domácich tvrdil, že policajti ho môžu požadovať pri kontrole dokladov vnútri Bulharska a pri jeho neexistencii vyžadovať pokutu (resp. úplatok).

Čo sa týka kultúry cestovania, netreba v Bulharsku ani v Srbsku očakávať úroveň obvyklú u bývalých ČSD či nebodaj na západ od nich. Diaľkové rýchliky sú zostavené zväčša z oddielových vozňov so 6 miestami v kupé so zašlým vzhľadom a nie bohvieakou čistotou. Ale aj dlhšia cesta sa tam samozrejme prežiť dá v pohode, hlavne po dostatočnom výcviku vo vozňoch Bt z domovskej stanice Nové Zámky ). Zaplnenosť diaľkových vlakov je slušná až značná - bez včasného uzurpovania miesta vo východzej stanici či miestenky sa k miestu pri okne obvykle dostať nedá, ale nejaké miesto na sedenie sa po prechádzke vo vlaku zväčša nájde, najväčšie problémy sú samozrejme v piatok večer či vo víkendových vlakov k moru/od mora. Okrem úzkorozchodnej trate Septemvri-Dobrinište som vo vlakoch neobjavil "turecké" šľapacie záchody, ale klasické záchody s misou, aj keď na 90% vo veľmi žalostnom stave.
Na niekoľkých expresoch sú nasadzované nové jednotky Desiro - ale tými som sa neviezol a videl som iba jeden takýto vlak neďaleko Varny. Zastávkové osobné vlaky sú vedené elektrickými jednotkami z Rigy (rad 32 BDŽ, rovnaké jazdia i v Srbsku a Čiernej Hore) alebo tiež klasickými súpravami, motorové vozne či jednotky okrem spomenutých Desír v Bulharsku neexistujú. Vačšinu vlakov na elektrifikovaných tratiach vozia škodovácke elektrické lokomotívy radov 43, 44 a 45 (viď aj http://spz.logout.cz/vozidla/ellokbdz.html ), vzhľadovo podobné plecháčom radu 242 na ČD. Z motorových lokomotív sú najčastejšie nasadzované "raguliny" (rad 07 BDŽ) či rumunské "sulzery" (rad 06 BDŽ).

Celkový dojem z bulharských železníc je asi taký ako som očakával, teda balkánsky štandard, o ktorom píšu aj ostatní cestovatelia po týchto oblastiach. Na presnosť sa tu pri železniciach ani busoch príliš nehrá, aj keď z východzej stanice odchádzajú diaľkové vlaky obvykle celkom presne, po ceste už určite nejaké tie desiatky minút naberú. Tradičným zdrojom meškaní sú colné a pasové orgány - pri ceste z Belehradu do Sofie stál vlak v bulharskej pohraničnej stanici Kalotina Zapad vyše 3 hodín, včera pri spiatočnej ceste chytil hodinu na bulharskej strane, ďalšiu hodinu na srbskej strane v Dimitrovgrade a ďalšiu zhruba hodinu cestou z Dimitrovgradu do Belehradu. Tým pádom mi ráno v Budapešti ušiel EC 174 a mohol som o pol siedmej ráno veselo improvizovať, ako seba a drahú polovičku dostanem domov.
Vyriešil som to Ex vlakom do Komáromu, peši cez most do Komárna, kde som len tak tak chytil bus do NZ (najbližší vlak z KN do NZ šiel samozrejme asi za 4 hodiny). Za bus KN-NZ som musel vycálovať nekresťanských 75 Sk+10 Sk batoh (obyčajné cestovné v Os za tú istú trasu 36 Sk) - SAD už neviem aké si asi myslí, že cestujúci z KN do NZ si chce urobiť vyhliadkovú jazdu po južnom Slovensku a preto má za zachádzky busu do každej paže platiť... A z NZ už veselo Os 4214 do GA a ďalej do TT. Mohol som síce ísť z Pešti aj neskorším EC 170, ale potom by som mal na prestup na Os 4214 len 5 minút (ako sa ukázalo v reáli, tak ešte menej) a nestihol by som si kúpiť lístok do TT. Takže namiesto výpalného v podobe prirážky za výdaj lístka vo vlaku som zaplatil výpalné pre SAD...

Zdravím už z domu po návrate z Bulharska. Aj keď mal môj pobyt tam hlavne turistický charakter, zažil som cestou samozrejme aj plno železničných a iných dopravných zaujímavostí. Ako som už písal, kvôli povodniam sú stále nezjazdné niektoré traťové úseky - podľa informácii od železničiarov a z TV správ je NAD na úsekoch Sofia - Karlovo (časť trate do Burgasu) a Sofia - Septemvri (časť trate do Plovdivu). Na druhom menovanom úseku som NAD zažil aj osobne - premávali tam busy pôvodom zo sofijskej MHD, z veľkej časti po diaľnici viacmenej súbežnej s traťou. Cesta Septemvri - Sofia trvala NAD asi 2,5 hodiny - teda asi o hodinu viac než vlak podľa CP. Busy nahradzujúce rýchlik vďaka smerovaniu po diaľnici nestáli na žiadnych nácestných staniciach. Netuším, či bola vôbec zabezpečená doprava pre cestujúcich z týchto staníc - z konverzácie s vodičmi NAD a so sprievodcami som nič zmysluplné neporozumel...
Na úzkorozchodnej trati Septemvri-Dobrinište je nezjazdný najkrajší vrcholový úsek Jakoruda-Velingrad, na zvyšných úsekoch vlaky jazdia. Jeden most v úseku Jakoruda-Razlog bol nahradený provizóriom - predpokladám, že pôvodný most strhla voda. Podľa rečí od sprievodcu vo vlaku Jakoruda-Dobrinište som pochopil, že vlaky sú nahradené NAD, ale na druhý deň nám v pokladni v Bansku odmietli predať lístky do Septemvri s tým, že žiadna náhradná doprava nie je a že máme ísť do Velingradu busom (samozrejme žiadny bus už v ten deň nešiel, z Banska jazdia tým smerom len tri ranné spoje do Plovdivu s odchodmi zhruba o 6, 7 a 8h).
Okrem prerušenia tratí som žiadne následky povodní na vlastnej koži nezažil, len som videl z vlaku či busu rozvodnenú rieku Maricu pri Plovdive a ďalšie miestne toky.

Ked sa cestuje z Belehradu do Budapesti vecer R Beograd, vlak je tam pristaveny uz dlho predtym (nie je vsak uvedeny na pragotrone) - uz o osmej tam bol. Je dobre to vyuzit a vliezt tam a urvat si jedno miesto, ale pozor - tristvrtehodinu pred odchodom sa moj vagon dal do pohybu a zistil som, ze zvysok vlaku ostal v stanici. Nastastie mi jeden mladik vysvetlil, ze to len odtiahnu prvu cast, nieco pripoja a zase nacuvaju. Ale som sa fakt k smrti vylakal, ze ma to odvezie niekam do depa, navyse v noci :-).

ERdC: Jazdi to skoro ako si popisal, len ten prvy bol znaceny este stale JZ a ten posledny tebou uvadzany nebol zaradeny. Isiel som tym tento vikend.

K tomu referendu - podla dohody, ktorou zanikla ZRJ a vzniklo sustatie SCG, je na buduci rok na programe vypisanie referenda, nie je to vsak povinnost. Mozno je to prekvapujuce, ale nie je to zdaleka take jednoznacne v prospech samostatnosti - je to 50 na 50. Jednoznacne pozitivny vysledok by chcel byvaly ciernohorsky prezident sucasny premier M. Djukanovic, kedze v Taliansku je stihany v rozsiahlej paserackej afere a prezidentsky urad (kedze je jasne, ze by sa stal prezidentom noveho statu), by mu zarucil medzinarodnu imunitu (Taliansko na neho vydalo zatykac).

UIC kód mají stále stejný, tedy JŽ 72, ale vozidla, zaměstnance, infrastrukturu již mají rozdělené na ŽS, ŽCG a UNMIK. Kosovo je "zvláštní případ", takže tam bych si netroufal předpovídat, jak to bude do budoucna. Jinak všechny tři železnice mají své webové stránky.
Je to z druhé ruky, ale letos, nebo příští rok by se mělo v Černé Hoře konat referendum, jestli zůstat v konfederaci se Srbi, nebo se osamostatnit. Prý je jasné, že se budou chtít trhnout.

Beograd má jezdit v řazení (z Budapešti) Bl (ŽS) + Bcm (ÖBB) + WLAB (ÖBB) ((Wien – Beograd)) + WLAB (BDŽ) ((Wien – Sofia)) + WLAB (BDŽ/MÁV) ((Budapešť – Sofia)). Ale nemohu posoudit, jestli to tak letos opravdu jezdí. Letos sem s ním ještě nejel. Loni jel místo Bl nový velkoprostorový Beelmt.

Akurat som pozeral spravodajstvo na CT1 a myslim, ze Brano ma teraz maximalnu smolu - zaplavy zacali akurat ked cestoval do Bulharska a teraz je vacsina krajiny pod vodou... Dokonca aj trat Sofia-Plovdiv je zdevastovana, urady pocitaju s obnovou do 2 mesiacov (myslim), podla miestnych to vsak vraj bude trvat ovela viac.

Ked som v noci cestoval z Belehradu naspat, tesne pred odchodom ku mne do kupe nastupili dvaja mladenci z Francuzska a po odchode vlaku mi povedali, ze si nestihli kupit listok. Chlapci sa naivne domnievali, ze im bez problemov listok az do Budapesti vyda sprievodca vo vlaku (prva chyba). Tak som im vysvetlil, ze listok si vo vlaku mozu kupit, ale len po Suboticu a za priplatok. Robil som im aj tlmocnika zo srbciny do anglictiny a listok som im u konduktora kupil. Sprievodca mi povedal, ze do Kelebie ich on prevezie, ze u neho to problem nie je, ale ze madarsky sprievodca bude ina kava (tak aj bolo). Povedal som im, ze mozu skusit v Subotici vybehnut z vlaku a kupit si listok, lenze podla sprievodcu je tam taky zvyk, ze medzinarodna pokladna zatvara v case prichodu vlaku, tak jedna srbska spolucestujuca zavolala niekomu do Subotice, ktory ju tam mal cakat, aby v pokladni odkazala, nech pockaju. V Subotici na nich naozaj v pokladni cakali, lenze chlapcom chybalo par dinarov a eura pani pokladnicka nechcela zobrat. Tak nastupili zase do vlaku a nacierno sa previezli az do Madarska. Mali akurat zvysne dinare a 5 EUR a ostatne mali na karte a mysleli si, ze dinare v pohode zmenia za forinty (druha chyba). Sprievodca MAV nastastie prisiel nie za Kelebiou, ale az za Kiskunhalasom, co bola jedina zastavka do Budapesti. Ten im zobral pasy a povedal, ze bud do Budapesti zaplatia 60 EUR za oboch alebo to bude potom za 100 EUR. Vyhrazal sa tam zastavenim vlaku, ze vo vlaku je policajt (ziaden samozrejme nebol) a pod. Nakoniec po hodine prisiel a povedal, ze za 30 EUR to bude OK. Chlapci mali stastie, ze v Subotici pristupili dvaja srbski Madari, takze jeden im prekladal z madarciny do anglictiny a druhy im nakoniec zmenil dinare na eura. Takze nakoniec dali sprievodcovi 27 EUR a ten im vratil pasy, samozrejme bez listka. Skoda, ze si chlapci moc neuvedomovali, aky problem vlastne mali a aky im hrozil a kolko ludi im v tu noc pomohlo... No, nechcel by som byt nimi :-).

Budova riaditelstva JZ (Jugoslovenske zeleznice) na ulici Nemanjina, bilzko hlavnej stanice. Bol som vsak informovany, ze JZ uz vlastne neexistuje, vsetko uz je vraj podelene medzi ZS (Zeleznice Srbske) a ZCG (Zeleznice Crne Gore). Osobne vozne maju este stale oznacenie JZ, niektore na rychlikoch do Baru uz ZCG. Lokomotivy su aj JZ, aj ZS i ZCG. Cestovne listky vydavane vo vlaku su stale na tlacivach JZ. Takze tazko povedat ako to vlastne je.

Obrazok Pancevskeho mosta (Pancevacki most) cez Dunaj v Belehrade - je to jediny most cez Dunaj v Belehrade, cestny a v strede vedie jedna kolaj. Pred mostom je akasi "vyhybna", je tam niekolko desiatok metrov druhej kolaje. Pocas zasahu silami NATO v r. 1999 snad zazrakom nebol zniceny, dve bomby sa sice on otreli, ale ziadne skody nesposobili. Videl som po nom prechadzat kratky nakladny vlak so srotom. Predpokladam, ze hlavna zataz bude do rafinerie v Panceve.

A este som zabudol - ti nasi ceski spolucestujuci isli na City Star do ciernohorskeho Baru, ale na CD im nevedeli vydat miestenku na vlak Beograd-Bar (ze im tam vypisovalo len nejaky Error), takze si museli kupit az na mieste.

Na tie rezervacie v Srbsku si treba davat pozor - ako ma informoval moj belehradsky hostitel, kedze je to vsetko robene rucne a cez telefon, denne su pripady (a vraj uplne bezne) viacnasobnej rezervacie na to iste miesto. Vraj ani nie je vola zmenit to a nasadit tam pocitace - potom by vsetci, co su na tom zainteresovani, stratili prilezitost zarobku - ked sa robi rezervacia (a najma dupicitna) len rucne, tak je to bez potvrdenia, cize nezdaneny priejm... Ako povedal, "it is strange, but that is Serbia" :-).

Tak trocha doplnim Brana, kedze az do Belehradu sme cestovali spolu. Este v EC do Budapesti sme sa zoznamili s pohodovym ceskym parom, ktory isiel do Ciernej Hory, takze sme do Belehradu isli piati. Splnila sa Branova predpoved, kedze hovoril, ze pojde mozno len jeden vozen na sedenie a budeme stat pri zachodoch :-). Bol skutocne jeden jediny vozen na sedenie (JZ), potom uz len llzkovy vozen BDZ a lehatkovy OBB. Nastastie sme vliezli do vlaku hned ako ho pristavili, ale boli ludia, co stali uz z Budapesti (!). My sme sedeli a kedze si tam miestenku nikto nekupoval, ani nas nikto nevyhodil, cize treba prist ozaj skoro. Vo vlaku je dost mladych turistov z celeho sveta, kedze do Srbska tade jzadia len 2 vlaky denne (cez den IC Avala). Sprievodcovia a lokomotiva sa menia v Kelebii. Spolocna hranicna kontrola sa nevykonava, kazdy si to kontroluje na vlastnej strane. Dost som sa bal srbskej ontroly, lebo MZV strasi roznymi upozorneniami ako povinna deklaracia fotakov, registracna povinnost a pod. Nic z toho nebolo potrebne, ani registraciu pri spiatocnej ceste po mne nikto nechcel. Srbsky policajt najprv orazil pasy a az potom sa pozrel na fotky :-), a len Cechov sa opytal, kam idu. Potom od Noveho Sadu a Starej Pazovy uz na chodbe stali ludia v dvoch radoch vedla seba, taky bol plny (vlak tam obsluhuje miestnu frekvenciu do zamestnania). Belehradska hlavna stanica je dost mala a ako v celom Srbsku je tam strasne, ale strasne vela policajtov, cize som na stanici ani nefotil. Na stanici stale vyhrava z reprakov miestne radio :-). Su tam 2 zmenarne, jedna je otovrena od siestej ranoa a druha neviem, ale ta je zase az do deviatej vecer a to aj v nedelu. Daju sa zmenit aj forinty, ale dinare sa naspat nedaju mimo Srbska zmenit vobec nikde. Na stanici su tri druhy pokladni - vnutrostatna (klasicky "Blagajna"), potom na listky do Ciernej Hory ("prodaja karat za Crnu Goru") a nakoniec medzinarodna ("medjunarodna blagajna"). Tiez sa vsetko vypisuje rucne, aj miestenky, ale na rozdiel od Budapesti nie je problem kupit miestenku aj hodinu pred odchodom vlaku a to aj do zahranicneho. Brali aj eura, vydavok dali v drobnych eurach, ktore ale zase neberu v zmenarni. Pokladnici a vobec vacsina ludi hovori po anglicky, co je dost rozdiel oproti Slovensku, kedze tu je pre cudzinca anglicky hovoriaci Slovak skor rarita (bohuzial).Je dobre ovladat citanie cyriliky, lebo pouzivanei cyriliky a latinky je tam absolutne rovnocenne - napr. odchody vlakov su napsiane v latinke, ale "prelepky" po zmenach CP ("voz ne saobraca" a pod.) su v cyrilike a pod. :-).

Ad Brano: Tak to je škoda. Dúfam, že i náhradný program bude zaujímavý.

Zdravim vsetkych z bulharskeho Veliko Tarnovo. Cesta z BA do Bulharska vyzerala celkom v pohode - ale kto nema miestenky ani lehatka, mal by si vcas uzurpovat miesto v nocnom vlaku z Budapesti do Belehradu - ma len jeden vozen na sedenie. Srbski colnici aj policajti na madarskej aj bulharskej hranici boli az prekvapivo rychli a ani nekladli ziadne otazky. Denny vlak z Belehradu do Sofie ma tiez len jeden vozen druhej triedy na sedenie, ale v sobotu mal okrem nich a jedneho vozna prvej triedy az tri bulharske lozka. Ale s miestom tam problemy neboli. Najvacsia sranda bol pobyt na bulharsko-srbskej hranici v stanici Kalotina Zapad - bez akehokolvek vysvetlenia sme tam stali vyse troch hodin a do Sofie sme namiesto 18.31 prisli okolo 21.45...
Bohuzial su teraz v Bulharsku povodne, ktore podla informacii od miestnych postihli aj hlavne trate Sofia-Plovdiv a Sofia-Karlovo, vraj aj uzkorozchodnu trat Septemvri-Dobriniste. Takze ich asi budem musiet vypustit z programu :(

To bol ten druhy, tu je ten prvy v cyrilike:

Robim si teraz poriadok v cestovnych listkoch, co si odkladam a nasiel som dva z Ciernej Hory. Zaujimave su aj tym, ze ten prvy pre cestu tam bol vydany rucne, v cyrilike a na tlacive JZ, na cestu spat som mal listok z pocitaca, v latinke a s logom Zeleznica Crne Gore.

brano: Fajn, myslel som si. Ja len preto som sa pytal, lebo uz niekolkokrat sa mi stalo, ze pri nejakej prilezitosti bolo ucelovo vymazane/nezaradene Rumunsko medzi balkanske,vyspelejsie(pomerne) koli rasovym ci inym veciam. Dufam, ze ma rozumies a som rad, ze medzi tymito fandami taki ludia niesu!

CFR: Samozrejme patrí, ale Rumunsko už svoju skupinu má a chcel som založiť skupinu pre ostatné balkánske krajiny :)