Železnice na Balkáne - všeobecne
Diskusia o železniciach v balkánskych krajinách - Srbsko, Čierna Hora, Bosna, Bulharsko, Macedónsko, Grécko, Albánsko
Podradené diskusné témy
metal779: No keď do prístavu, tak asi na lode. V prístavoch Rijeka a Koper.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/633486/
milloss: V chorvátsku majú 2 napájacie sústavy so stykom v Moraviciach. Vlaky s trasou Rijeka - Záhreb sú vedené dvojsystémovým rušňom alebo sa v Moraviciach prepriaha? Prípadne diesel v celej trase? Už dlhšie hľadám túto informáciu na nete a neviem to vypátrať. Diky
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/633485/
milloss: Zvitky na Res vozňoch?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/633439/
Aktualne z Rijeky, tento tyzden. Zatial sa tam stalo od Slovinskej hranice az po Moravice jazdi pod jednosmernou trakciou 3kV aj ked vidno ze trakcne vedenie je novsie-vymene z povodneho talianskeho stylu, ale nic sa uz nebudovalo v tom case ked som tadial isiel. Asi sa caka aj na reko trate ktora v usekoch prebieha, cez den je zavedena NAD. Potom sa to asi prepne naraz ak to este plati. Som zvedavy cim tam budu jazdit do Slovinska, lebo chorvati dvojsystemovky asi nemaju. Jedine ak Slovinskymi taurusmi alebo nieco nove planuju kupit? Prechod v stanici Moravice je rieseny ako v Kutnej Hore, cize do pol stanice 3kV (od Rijeky) a pol 25kV(od Zahrebu). Preprahy sa robia ze vlaky dojdu zotrvacnosotu a potom su masiny odvesene a odrazane naspat na svoju "trakciu". Na tie stupania v kopcoch (25-26 promile par km) medzi Rijekou a Moravicami boli chorvatom idealne 3 podvozkove dvojicky talianskej vyroby. 4 ose ASEI na naklady budu na tuto trat zrejme slabe.
Inak v Rijeke a doprava okolo Rijeky bola vacsina z voznov z Hanisky pri KE lozena zvytkami plechov
Inak v Rijeke a doprava okolo Rijeky bola vacsina z voznov z Hanisky pri KE lozena zvytkami plechov
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/633435/
HŽ - Hrvatske željeznice: Na trati Moravice - Rijeka - Šapjane prebieha reelektrifikácia z 3 kV na 25 kV. Pravdepodobne do konca roka to bude hotové.
Mám na vás ešte otázku, či Taurus 1216 OBB zvykne zavše zavítať aj na HŽ. Ďakujem.
Kurier.
Mám na vás ešte otázku, či Taurus 1216 OBB zvykne zavše zavítať aj na HŽ. Ďakujem.
Kurier.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/626755/
Včera sa zas vyznamenali srbské železnice, v nejakej malej staničke kúsok pred Suboticou vypriahli rýchlik 436. Potom zapriahli nejaký neschopný os a zlepili nás do kopy. Po hodine posunu nechali prebehnúť Avalu a ďaľších 40 minút sa nič nedialo. Žiadny vlak nešiel ani jedným smerom. Nakoniec sme dorazili do Subotice a Avalu nám vypravili 10 minút pred našim príchodom! Štyri kurzové vozne, ktoré mali ísť Avalou zostali v Subotici. Ešte že dali Maďari súhlas na pridanie vozňov do Metropolu v Budapešti.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/554255/
Milovníkom tunelov a mostov odporúčam železnicu do Baru. Ja som si prejazdil úsek z Bieleho Poľa do Baru (cca 180 km), napočítal som cca 100 tunelov.
Z Belehradu do Baru by trať mala obsahovať celkovo 254 tunelov a 234 mostov, vrátane jedného z najdlhších a "najhlbších" - nesúci názov Mala Rijeka - dĺžka cca 500 m a najväčšia hĺbka cca 200m, cca 20 km severne od Podgorice. Odporúčam túto nádhernú železnicu si prejazdiť každému, koho zaujíma pekná príroda a technické stavby v nej.
Nejaké info o tejto trati možno nájsť tu:
http://www.cerna-hora.net/aktuality/100128_zeleznice_bar_belehrad.html
Z Belehradu do Baru by trať mala obsahovať celkovo 254 tunelov a 234 mostov, vrátane jedného z najdlhších a "najhlbších" - nesúci názov Mala Rijeka - dĺžka cca 500 m a najväčšia hĺbka cca 200m, cca 20 km severne od Podgorice. Odporúčam túto nádhernú železnicu si prejazdiť každému, koho zaujíma pekná príroda a technické stavby v nej.
Nejaké info o tejto trati možno nájsť tu:
http://www.cerna-hora.net/aktuality/100128_zeleznice_bar_belehrad.html
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/549310/
inak v Skadari je celkom fajn hotel
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/549200/
do skadaru náklady už vraj nejazdia aj ked trať tam je.
z baru do skadaru sa dá dostať jedine taxikom za 25eur (treba sa dohadovať- pomáha to!)
na hranicu a odtial taxikom
do skadaru za 10 eur
alebo autobusom z Ulcinju do skadaru 6-7 eur
(po hranicu 3 eur)
autobus ide z ulcinju o 6h00m a potom 12h30m z autobusovej stanice
z baru do skadaru sa dá dostať jedine taxikom za 25eur (treba sa dohadovať- pomáha to!)
na hranicu a odtial taxikom
do skadaru za 10 eur
alebo autobusom z Ulcinju do skadaru 6-7 eur
(po hranicu 3 eur)
autobus ide z ulcinju o 6h00m a potom 12h30m z autobusovej stanice
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/549199/
Nemáte někdo zkušenosti s provozem nákladních vlaků v Černé Hoře? Jak na hlavní trati do Baru tak do Albánského Skodaru. a dále nemáte někdo zkušenost s autobusem do Skodaru, nejlépe ráno tam tam večer zpět? Nejlépe s Podgorice nebo s Baru, případně i z Ulcin. Předem děkuji.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/549186/
Řecko: vlakem do hor
Objektiv z 7. 11. 2010 1'03" - 6'34": http://www.ct24.cz/vysilani/2010/11/07/1096911352-210411030401107-10:30-objektiv/2/ .
Objektiv z 7. 11. 2010 1'03" - 6'34": http://www.ct24.cz/vysilani/2010/11/07/1096911352-210411030401107-10:30-objektiv/2/ .
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/541939/
HŽ serija 1061
Lokomotiva serije 1061-0
Lokomotiva serije 1061-1
HŽ serija 1061 (ex JŽ 362, nadimak Žutka) serija je električnih lokomotiva Hrvatskih željeznica, 3 kV istosmjernoga sustava napajanja. Iste lokomotive nalaze se u voznom parku Slovenskih željeznica (serija SŽ 362). Namjenjene su za vuču teretnih i putničkih vlakova na dionici od Rijeke do Moravica (i na teretnoj pruzi prema Bakru), kao i od Rijeke do Šapjana odnosno Ilirske Bistrice (Slovenija). (Vidi Primorsko-goranske pruge)
Električne lokomotive sa šest pogonskih osovina nabavljene su u razdoblju od 1960. do 1969. od talijanske tvornice Ansaldo iz Genove. Razvijene su od talijanske serije FS E646, iako sliče na seriju FS E636. Lokomotive 1061 (JŽ 362) isporučene su od 1960. – 1964. (brojevi od 001 do 019) i od 1968. – 1969. (brojevi 101 – 110). Na podseriji 100 izvedena su određena poboljšanja koja su bila posljedica eksploatacije na podseriji 000. Lokomotive mogu razviti brzinu do 120 km/h. Svaka od tih lokomotiva raspolaže sa šest vučnih motora snage 440 kW, tj. ukupne snage 2640 kW. Za pokretanje i postizanje brzine motori mogu biti spojeni na tri načina: serijski spoj svih šest motora u jednoj grani do brzine 25 km/h, zatim prebacivanje u serijsko-paralelni spoj dvije grane po tri motora u seriji međusobno paralelne do brzine 40 km/h te paralelni spoj motora: tri grane sa dva motora međusobno paralelne. Za kombinaciju tih triju sprega služe elektro-pneumatski sklopnici kojima se upravlja preko kontrolera u upravljačnici. Za upuštanje motora služe 33 otpornika koji se postepeno isključuju sa elektro-magnetskim sklopnicima također preko kontolera. Motori su raspoređeni u tri okretna postolja s po dva motora i s osovinskim rasporedom Bo' Bo' Bo'.
Dvije oštećene lokomotive pregrađene su u lokomotive za 25 kV 50 Hz (serija HŽ 1161) krajem 1980-ih godina.
Tehnički podaci [uredi]
Graditelj: Ansaldo
Godina izgradnje: 1960. - 1969.
Puštanje u promet vozila od broja 001 do broja 019: od 21. 11. 1960. do 1964.
Puštanje u promet vozila od broja 101 do broja 110: od 27. 6. 1968. do 1969.
Osovinski raspored: Bo' Bo' Bo'
Vučni elektromotor 440 kW, 310 A, 3000/2 V
Trajna snaga za vuču: 2640 kW
Napon napajanja : 3000 V DC
Najveća brzina : 120 km/h
Duljina preko odbojnika :
podserija 000: 18400 mm
podserija 100: 19440 mm
Lokomotivska masa:
podserija 000: 108 t
podserija 100: 112 t
Najveće osovinsko opterećenje:
podserija 000: 18 t/os
podserija 100: 18,7 t/os
Lokomotiva serije 1061-0
Lokomotiva serije 1061-1
HŽ serija 1061 (ex JŽ 362, nadimak Žutka) serija je električnih lokomotiva Hrvatskih željeznica, 3 kV istosmjernoga sustava napajanja. Iste lokomotive nalaze se u voznom parku Slovenskih željeznica (serija SŽ 362). Namjenjene su za vuču teretnih i putničkih vlakova na dionici od Rijeke do Moravica (i na teretnoj pruzi prema Bakru), kao i od Rijeke do Šapjana odnosno Ilirske Bistrice (Slovenija). (Vidi Primorsko-goranske pruge)
Električne lokomotive sa šest pogonskih osovina nabavljene su u razdoblju od 1960. do 1969. od talijanske tvornice Ansaldo iz Genove. Razvijene su od talijanske serije FS E646, iako sliče na seriju FS E636. Lokomotive 1061 (JŽ 362) isporučene su od 1960. – 1964. (brojevi od 001 do 019) i od 1968. – 1969. (brojevi 101 – 110). Na podseriji 100 izvedena su određena poboljšanja koja su bila posljedica eksploatacije na podseriji 000. Lokomotive mogu razviti brzinu do 120 km/h. Svaka od tih lokomotiva raspolaže sa šest vučnih motora snage 440 kW, tj. ukupne snage 2640 kW. Za pokretanje i postizanje brzine motori mogu biti spojeni na tri načina: serijski spoj svih šest motora u jednoj grani do brzine 25 km/h, zatim prebacivanje u serijsko-paralelni spoj dvije grane po tri motora u seriji međusobno paralelne do brzine 40 km/h te paralelni spoj motora: tri grane sa dva motora međusobno paralelne. Za kombinaciju tih triju sprega služe elektro-pneumatski sklopnici kojima se upravlja preko kontrolera u upravljačnici. Za upuštanje motora služe 33 otpornika koji se postepeno isključuju sa elektro-magnetskim sklopnicima također preko kontolera. Motori su raspoređeni u tri okretna postolja s po dva motora i s osovinskim rasporedom Bo' Bo' Bo'.
Dvije oštećene lokomotive pregrađene su u lokomotive za 25 kV 50 Hz (serija HŽ 1161) krajem 1980-ih godina.
Tehnički podaci [uredi]
Graditelj: Ansaldo
Godina izgradnje: 1960. - 1969.
Puštanje u promet vozila od broja 001 do broja 019: od 21. 11. 1960. do 1964.
Puštanje u promet vozila od broja 101 do broja 110: od 27. 6. 1968. do 1969.
Osovinski raspored: Bo' Bo' Bo'
Vučni elektromotor 440 kW, 310 A, 3000/2 V
Trajna snaga za vuču: 2640 kW
Napon napajanja : 3000 V DC
Najveća brzina : 120 km/h
Duljina preko odbojnika :
podserija 000: 18400 mm
podserija 100: 19440 mm
Lokomotivska masa:
podserija 000: 108 t
podserija 100: 112 t
Najveće osovinsko opterećenje:
podserija 000: 18 t/os
podserija 100: 18,7 t/os
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/541080/
Ako to prebieha s vlakmi Rijeka - Zahreb v stykovej stanici Moravice som uz napisal o 6 prispevkov nizsie: Prechod v stanici Moravice je rieseny ako v Kutnej Hore, cize do pol stanice 3kV (od Rijeky) a pol 25kV(od Zahrebu). Preprahy sa robia ze vlaky dojdu zotrvacnosotu a potom su masiny odvesene a odrazane naspat na svoju "trakciu".
Chorvati dvojsystemove HDV zrejme ani nemaju. Ak po reelektirifikacii aj tohto useku Moravice - Rijeka -Šapjane pripadne styk sustav priamo na medzistanicny usek na hranici medzi Slovinskom a Chorvatskom taks i ich budu musiet zaobstarat alebo si budu pustat slovinske dvojsystemove masiny na svoje uzemie.
PS: tato mapa je nespravna http://www.bueker.net/trainspotting/map.php?file=maps/croatia---slovenia---bosnia-hercegovina/croatia---slovenia---bosnia-hercegovina.gif
Na mape je nakresleny uz usek Moravice - Rijeka ako striedavy 25kV, no zatial je stale jednosmerny 3kV az na Slovinsko(Slovinsko je viacmenej cele jednosmerne akurat od prechodu Hodos z Madarska cez Ormoz do Prgerska sa taha teraz vraj striedavka - bude prva trat so striedavou sustava na Slovinsku)