AC/DC
V SR máme nad koľajami dve rôzne napájacie sústavy: 25kV 50Hz AC a 3kV DC. Pomer ( kilometrický ) je asi ''fifty-fifty''. Z toho vyplývajú rôzne technické veci: od obehu HDV, cez ekonómiu prevádzky až po konštrukciu zabezpečovacích zariadení a lokomotív. Aké sú podľa Vás výhody a nevýhody tej ktorej napájacej sústavy??
Ondro něco jiného je Hodoš, kde bude styk dlouhodobě. Na Slovensku se budou styky posouvat a proto co nejlevnější na širé trati. Mezi Polskem a Slovenskem se eletricky jezdí minimálně, tak to na Slovensku nebude tak horké. Něco jiného je Lvov kde minimálně do Polska 3 kV zůstanou a Košice - Tchop též ještě dlouho bude na 3 kV. Rovněž na opačnou stranu jde z Lvova více tratí je to uzel, tedy hustý provoz, proto přepínatelný styk.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/811405/
Spomenul som si na jednu raritu, ktora je uplne novodoba, detaily riesenia, zial, neovladam.
Je to trat Geneve Cornavin - La Plaine (-Bellegarde).
Donedavna bola od Francuzska elektrifikovana 1,5kV DC, od odbocky na zenevske letisko po Geneve Cornavin bola jedna kolaj DC a 2 kolaje AC. Cast kolajiska v Zeneve bola elektrifikovana DC.
Nakolko kapacitne ta jedna kolaj nestacila a z francuzskej strany sa od Bellegarde preslo na 25kV AC, naslo sa riesenie s prepinanim napatia v troleji.
Od Ceneve Cornavin po odbocku na letisko sa prepina napatia medzi 15kV 16,7Hz a 25kV 50Hz.
Je to nejako automatizovane, podelene na useky a podla toho, ci sa jedna o vlak na letisko alebo o vlak do Francuzska (ev. S-bahn do La Plaine) sa to napatie prepina automaticky. Zial, o tej automatike, ako to funguje a ako sa napatia po usekoch podla vlaku prepinaju, neviem.
Kazdopadne je teraz ten trojkolajny usek priepustnejsi.
Je to trat Geneve Cornavin - La Plaine (-Bellegarde).
Donedavna bola od Francuzska elektrifikovana 1,5kV DC, od odbocky na zenevske letisko po Geneve Cornavin bola jedna kolaj DC a 2 kolaje AC. Cast kolajiska v Zeneve bola elektrifikovana DC.
Nakolko kapacitne ta jedna kolaj nestacila a z francuzskej strany sa od Bellegarde preslo na 25kV AC, naslo sa riesenie s prepinanim napatia v troleji.
Od Ceneve Cornavin po odbocku na letisko sa prepina napatia medzi 15kV 16,7Hz a 25kV 50Hz.
Je to nejako automatizovane, podelene na useky a podla toho, ci sa jedna o vlak na letisko alebo o vlak do Francuzska (ev. S-bahn do La Plaine) sa to napatie prepina automaticky. Zial, o tej automatike, ako to funguje a ako sa napatia po usekoch podla vlaku prepinaju, neviem.
Kazdopadne je teraz ten trojkolajny usek priepustnejsi.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/811379/
Myslim, ze sa zhodneme v nasledovnom:
Ak su ramena na jednotlivych systemoch stovky km dlhe (Rusko...),
prepinanie napatia v stykovej stanici zmysel ma. V tom Azerbajdzane je to cca 400km usek po Gruzinsko.
V Europe, kde sa napajacie sustavy menia casto aj po niekolkych desiatkach km, je riesenim viacsystemova masina.
Stanice, kde sa sibuje dieselom alebo sa masina odraza naspat pod svoj system, stale existuju, casom vsak tych posunov bude ubudat.
Nove styky sustav sa budu coraz viac presuvat do trate.
Aj v tomto zmysle sa Nemecko chce zbavit svojich prepinatelnych stanic, resp. mnozstvo vlakov uz tade jazdi s viacsystemovymi masinami.
Ostatne riesenia, nech su akokolvek technicky zaujimave, prinesu skor len komplikacie dopravne, pripadne ine.
Co sa Slovenska tyka, tie preprahy nie je kde realizovat - vsetky styky sustav su na volnej trati, vynimka je Bratislava Petrzalka (AC25kV / AC15kV).
V Cesku su opat len 2 stanice, kde sa styka AC s DC - Nedakonice a Kutna Hora. Vsetko ostatne je na trati.
Last mile lokomotivy je sice mozne pouzit, ale nasadzovat na cisto elektrifikovanej trati 2 last mile jednosystemovky nebude asi ekonomicke.
Jedna dvojsystemovka bude efektivnejsia.
Ak su ramena na jednotlivych systemoch stovky km dlhe (Rusko...),
prepinanie napatia v stykovej stanici zmysel ma. V tom Azerbajdzane je to cca 400km usek po Gruzinsko.
V Europe, kde sa napajacie sustavy menia casto aj po niekolkych desiatkach km, je riesenim viacsystemova masina.
Stanice, kde sa sibuje dieselom alebo sa masina odraza naspat pod svoj system, stale existuju, casom vsak tych posunov bude ubudat.
Nove styky sustav sa budu coraz viac presuvat do trate.
Aj v tomto zmysle sa Nemecko chce zbavit svojich prepinatelnych stanic, resp. mnozstvo vlakov uz tade jazdi s viacsystemovymi masinami.
Ostatne riesenia, nech su akokolvek technicky zaujimave, prinesu skor len komplikacie dopravne, pripadne ine.
Co sa Slovenska tyka, tie preprahy nie je kde realizovat - vsetky styky sustav su na volnej trati, vynimka je Bratislava Petrzalka (AC25kV / AC15kV).
V Cesku su opat len 2 stanice, kde sa styka AC s DC - Nedakonice a Kutna Hora. Vsetko ostatne je na trati.
Last mile lokomotivy je sice mozne pouzit, ale nasadzovat na cisto elektrifikovanej trati 2 last mile jednosystemovky nebude asi ekonomicke.
Jedna dvojsystemovka bude efektivnejsia.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/811376/
No nevím, P.Š. je sice starej a zkušenej praktik, ale "lehce přibrzdit" v situaci, kdy mi souprava "za přesně dodržovaných podmínek" dělá co chce a jak chce, nevidím jako dostatečnou záruku úspěchu.
Řetěz mezi kolejnicema? Na ONJ ho máte i přes výhybky?
Nehledali jsme náhodou "jednodušší řešení" než přepínatelná trolej???
Řetěz mezi kolejnicema? Na ONJ ho máte i přes výhybky?
Nehledali jsme náhodou "jednodušší řešení" než přepínatelná trolej???
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/811368/
To už není pro všechny mašinky. Časem bude dost dvouproudovek. Já osobně nevěřím tom, že se na Slovensku budou přepřahat jednosystémové lokomotivy mezi sebou. Spíš to půjde přestavba 163 za 361 a tak dále. Přesto sleduji jak to dělá Slovinsko které dvouproudovek tolik nemá.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/811360/
zopar ludi by bolo vhodne zaclenit do klubu "zehlosi",navrh na zoznam by som mal
Z Talianska do Slovinska jazdia osobne vlaky denne, Villa Opicina - Sežana - ... . Villa Opicina je sučasť Terstu, odtial sa da dostat na Terst Hbf miestnou MHD. Koper ma osobnu dopravu tiez denne z Divači/Ljubljany. Momentalne je na ramene do Koperu zavedena dlhodoba NAD pre osobnu dopravu. Take famy zehlickove...
Z Talianska do Slovinska jazdia osobne vlaky denne, Villa Opicina - Sežana - ... . Villa Opicina je sučasť Terstu, odtial sa da dostat na Terst Hbf miestnou MHD. Koper ma osobnu dopravu tiez denne z Divači/Ljubljany. Momentalne je na ramene do Koperu zavedena dlhodoba NAD pre osobnu dopravu. Take famy zehlickove...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/811348/
stancl : a co to ma spolocne s touto temou ze bohuzial pre vas tam vlaky nejazdia? vidite tu niekoho kto sa na to pytal v tomto fore , ktore nema s tym nic spolocne? unikla mi nejak podstata prispevku. ja viem , je tazke sa priclenit niekde k debate , ale sa necudujte ked reagujete uplne od veci a mate otazky jak 5 rocne dieta.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/811305/
Vršovice.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/811291/
tratovak: gravitacna zriadovacka by predsa diskutujucim mala byt znama. Aj ked v sucasnosti zostali po nej iba ruiny.... Ktora to bola?
Ba, este jedna taka mozno je. Cca necelych 400km od tej prvej....
https://de.wikipedia.org/wiki/N%C3%BCrnberg_Rangierbahnhof
Inak s tym hrbom a spadom je to dobra haluz. Ba ani logicky to nemoze mat riesenie. Schvalne - preco?
Ba, este jedna taka mozno je. Cca necelych 400km od tej prvej....
https://de.wikipedia.org/wiki/N%C3%BCrnberg_Rangierbahnhof
Inak s tym hrbom a spadom je to dobra haluz. Ba ani logicky to nemoze mat riesenie. Schvalne - preco?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/811290/
Hm, som zvedavý, kedy dospejete k záveru, že aj zriaďovacie stanice by mohli byť celé na spáde a vozne by sa zo skupiny do skupiny gúľali gravitačne...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/811287/
Marceli, nepochopil jsi to.
Před odvěšením by jsi musel utáhnout u vozů kliku
Ani ne. Na těch pár minut to stačí udržet vlaková brzda.
Ale o co mi šlo: když odvěšuješ mašinu, co musí fíra udělat před tím, než začneš odvěšovat? Bezprostředně před tím odvěšováním!
Před odvěšením by jsi musel utáhnout u vozů kliku
Ani ne. Na těch pár minut to stačí udržet vlaková brzda.
Ale o co mi šlo: když odvěšuješ mašinu, co musí fíra udělat před tím, než začneš odvěšovat? Bezprostředně před tím odvěšováním!
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/811284/
Ondro: já bych tam teda zdůraznil to po odvěšení.
Už zapaluje?
Už zapaluje?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/811246/
mašina by po odvěšení sjela samotíží -
No, stalo sa. Utiekla v Tarvisio a nasli ju za hranicami v rakuskom lese.....
Principialne je v tom jeden hacik - v opacnom smere by to nefungovalo.
Iba, ze by stanica bola na hrbe. Len by im tam mohli potom utekat aj vagony.....
No, stalo sa. Utiekla v Tarvisio a nasli ju za hranicami v rakuskom lese.....
Principialne je v tom jeden hacik - v opacnom smere by to nefungovalo.
Iba, ze by stanica bola na hrbe. Len by im tam mohli potom utekat aj vagony.....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/811238/
Marcel: mašina by po odvěšení sjela samotíží
Šotosny bys už mohl nechat stranou, ne? Nebo jsi jako pomocník nikdy neodvěšoval mašinu?
Max: Což je blbé, protože při přetržení drátu nespadna vlastní vahou do povážlivější polohy.
Na to tam jsou závaží (jsou na fotce i vidět). Když máš dvojramenné návěstidlo, je postavené "do odbočky" a přetrhne se drát, tak taky to dolní rameno taky nespadne do vodorovné polohy, ale "samo" se zvedne. Je to podobný princip.
Šotosny bys už mohl nechat stranou, ne? Nebo jsi jako pomocník nikdy neodvěšoval mašinu?
Max: Což je blbé, protože při přetržení drátu nespadna vlastní vahou do povážlivější polohy.
Na to tam jsou závaží (jsou na fotce i vidět). Když máš dvojramenné návěstidlo, je postavené "do odbočky" a přetrhne se drát, tak taky to dolní rameno taky nespadne do vodorovné polohy, ale "samo" se zvedne. Je to podobný princip.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/811216/
Konecne som sa dopatral aj ku obrazku.
Vytiahol som ho z nejakej svajciarskej spravy uradu Bundesamt für Verkehr BAV z roku 2012.
Prepina sa jedna tratova kolaj, ktora je kvoli vacsej priepustnosti rozdelena na 3 prepinatelne useky.