AC/DC
V SR máme nad koľajami dve rôzne napájacie sústavy: 25kV 50Hz AC a 3kV DC. Pomer ( kilometrický ) je asi ''fifty-fifty''. Z toho vyplývajú rôzne technické veci: od obehu HDV, cez ekonómiu prevádzky až po konštrukciu zabezpečovacích zariadení a lokomotív. Aké sú podľa Vás výhody a nevýhody tej ktorej napájacej sústavy??
lostrail len pre teba som nasiel jednu fotecku. Kedze je velka a nezoberie mi ju interny obrazok davam na nu link. http://msts.tyk0kso.sk/Koridor/Infrastruktura/Img_Styk_DK.jpg
Jedna sa o styk JS a SS pri zastavke Dolne Kockovce pred Puchovom. 
lostrail:
Ak zhanas starsie casopisy, tak sa skus poobzerat po modelarskych obchodoch bud fyzicky alebo na webe, prip. modelarov - nejaky v Prievidzi posobia - ti by Ti mohli poradit, prip. cez Igiho sa skontaktuj na Jara Pietrika z Kosic (modelar). Mozes skusit aj:
http://www.burzy.sk/linky.htm
http://www.kant.cz/
http://www.nadatur.cz/cz/casopisy/draha/casopisydraha.htm
http://www.pragomodel.cz/liter1.htm
http://jrtrain.zelpage.cz/
(na niektorych su aj odkazy na predajne v SR: Ba, Zilina, ...)
Ak chces mozem Ti pofotit styk trakcnych sustav v zst. Bratislava-Petrzalka (25 kV 50 Hz/15 kV 16,6 Hz)
Ad lostrail: ...tak to tu mas...to nie, ze si si nic nevsimol, lebo si si v podstate toho ano moc vsimnut nemohol...tak sa teda nabuduce skus pozerat na vedlajsiu tratovu kolaj...ono je to myslim ze niekde kusok pred vchodovou zakrutou (z BA)... ja uz viem,ze kde presne sa mam pozriet, bo v tom persingu sme si tam vypoculi "hardrock" pri uzemnovani... :)))
Prierez nemôže byť 8-krát menší, pretože na striedavom je zhruba dvojnásobná vzdialenosť napájačiek (tomu úmerný úbytok napätia) a zároveň sú tam aj vyššie prenosové straty spôsobené pozdĺžnou impedanciou a priečnou admitanciou, ktoré sa na jednosmernom neuplatňujú (tam iba odpor a zvod).
V 70 rokoch sa na jednosmernom systéme elektrifikovalo krátku dobu aj hlinikovou zostavou (východ republiky, Ostravsko a tuším aj severné Čechy) Po nedobrých skúsenostiach sa ČSD vrátili k medi a hotové "hliníkové" úseky rekonštruovali takisto na meď. Presné parametre týchto zostáv už neviem, musel by som niekde vyhriebsť ešte zošity zo strednej. Ak má dakto záujem, potom by som vyhrabal aj schémy napájacích staníc a medzimeniarenských úsekov.
Tiež by som s istotou netvrdil, že striedavá sústava je výhodnejšia. Názory rôzné majú aj odborníci, ale trochu sa dnes prikláňajú k jednosmernej. Samozrejme, neberieme tu do úvahy veľkosť napätia. Je jasné, že 3kV je málo, to však neznamená, že js napájanie, ako také, je zlé. Hodnota, ktorú máme, bola nutným kompromisom pre náročnú izoláciu motorov a netransformovateľnosť napätia. Dnes však by nebol žiadný problém transformovať js. nap. DC/DC meničom, prípadne v spolupráci s trakč. transformátorom, ktorý ale nie je nutný a cena mašiny by týmto išla dole, jej účinnosť hore. (jedno veľké trafo v meniarni má väčšiu účinnosť a je aj lacnejšie ako trafá v každej mašine) Pri js. napájaní sa maximálna hodnota napätia rovná efektívnej (vedením sa prenáša v každom okamihu maximálny výkon), na striedavom je medzi týmito veličinami koeficient 0,707, čo znamená, že AC izolácia 25kV je namáhaná v amplitúde sínusovky napätím až 35,3kV a na túto hodnotu ju treba aj dimenzovať. Pre energetikov je striedavá trakčná sústava hotové božie dopustenie, nakoľko sa nerovnomerne zaťažuje v každom úseku a koľaji iba jedná fáza (v skutočnosti dve) a to znamená najväčšiu nesymetriu v energetike, ktorá sa prakticky nedá ani vykompenzovať. A to už ani nepíšem o všetkých impedanciách admitanciách, indukovaných napätiach a výšších harmonických zložkách, s ktorými treba na striedavom systéme zápasiť. V neprospech jednosmerného hrá najmä elektrolýza. (môže znehodnocovať mazivo ložísk, ale dá sa jej predísť zámenou +/- pólov) Ďalším problémom sú bludné prúdy a rozklad úložných zariadení (potrubí) v blízkostí tratí, existuje však niekoľko spôsobov eliminácie ich vplyvov.