Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
Mám taký dojem že pri budovaní koridoru sa vyhadzujú peniaze na kadečo ale na také veci čo prinesú nejaký efekt na jazdné časy, riadenie dopravy a priepustnosť sa kašle.
A ešte k tým investíciam. ako mi finančne zdôvodníš že keď sa modernizovala trať z BA do DS a dávala sa tam aj dialkovina dalo tam žsr úžasné samovraty a ponechala sa krátka dlžka staničných koľají? aby sa to mohlo zase o pár rokov prestavávať? Lebo šak nebolo treba, nechodilo tam v tej dobe až toľko vlakov, tam vidno tú logiku ako sa tu niečo robí. Lebo každému normámnemu musí byť jasné aké majú také traťe potenciál na osobnú dopravu a to nehovoriac o nákladnej ked tam už vtedy stáal terminál TKD METRANS.
a príklad z koridoru: Alebo zistíme že vlastne ani hustý takt sa nedá medzi BA a TT spraviť, lebo nemáme na to priepustnosť, lebo šak netreba, lebo keď niekto múdry robil podklady tak načo, veď teraz tam chodí toľko a toľko vlakov. koncepia ala žsr = maximálna nekocepcia ničoho.
... a ako sa zdôvodnili náklady na podchody a nástupištia v Maduniciach, Veľkých Kostoľanoch, Drahovcách???
Nepracuješ ty náhodov na žsr? v podstate všetko sa dá uriadiť, ale ide o to že výluky a mimoriadnosti sú už každodeným pravidlom a vtedy v týchto parádnych staniciach neni kde odstaviť vlaky osobnej dopravy. Mne išlo o to že v Dubnici to ostrovné nástupište je, tak by nebolo problém aby boli využiteľné obe hrany. Takže v ČR sa zbláznili keď majú po staniciach viac ako dve hrany. Ako som už napísal nestavá sa to len na terajšiu dopravu ale aj pre budúcnosť.
Je síce velice pekné že sú stanice od seba 5-6km ale povedzme si že mmedzi stanicami je len jeden priestorový oddiel.
a ktým spojkám ak máš dve harny ako sú teraz a je výluka traťovej košaje tak tým pádom sa mi zo stanice stane zastávka, nakoľko tam nedokážem vykrižovať dva osobáčky.
Myslím že náklady na stavbu 10m podchodu nemôžu byť také astronomické ako je cena celého projektu. Myslel som to hlavne na tie kysuce, kde by sa takýmto erlegantným spôsobom získala pekne dlhá koľaj na odstavovanie nákladných vlakov.
a tých 600m som dal ako príklad lebo tie koľaje by mali byť dlhé 700m, čo nedosahuje drvivá väčšina koľají ktoré mali byť určené práve na odstavovanie nákladných vlakov.
A co sa tyka spojok, je to zalezitost dopravnej technologie... Tie stanice su tu od seba vzdialene cca 5-6 km, co nie je nejaka drasticka vzdialenost, ktora by pri jednej spojke nejako vyrazne limitovala dopravny tok...
hej stačí sa ísť pozrieť na úsek Leopoldov - Bratislava. Každá malá stanica tam má po jednej spojke na každom zhlaví, radosť robiť pri výlukách ... viď obrázok. V obdĺžniku máme vylúčenú napr. párnu skupinu koľají, reálne ale máme jednokoľajku medzi 3 dopravňami bez možnosti križovania Os vlakov. Paráda Radšej sa tam mali dať aspoň 40tkové spojky než žiadne ako máme teraz. Nehovoriac o tom, že sú tam 60tkové výhybky k hranám ...
Ked uz sa stava peron tak preco nevyuzit obe hrany. Vzdy sa to zide pri vylukach a mimoriadnostiach. Myslim ze v dubnici nebol problem s pozemkami.
Vo vacsine malych koridorovych staniciek su perony vyuzite len jednostranne. Aby si mohol urobit ostrovne nastupiste, potrebujes dalsiu kolaj a ta v Dubnici nie je. Resp. je - kol. c.6 (a dalsie), ale ta nie je majetkom ZSR. Takze ako keby ani nebola... A teda je v zasade jedno, ci mas stvorkolajnu stanicu (kolaje 5,7,9 nepocitajuc) usporiadanu tak, ze vsetky kolaje su medzi nastupistami, alebo je to je to ako v tomto pripade, ze nastupiste 2 a kolaj 4 su zrkadlovo otocene... Tu hra ulohu to, ze sa vyuzila poloha povodneho nastupista, resp. poloha podchodu a jeho vyustenia na povodne nastupiste. Dorobi sa iba vytah. A skor by som si klopal po cele, keby sa nevyuzilo toto...
... v Dubnici aj v Ilave bude po dve hrany plus tie genialne riesenia typu jdna spojka na zhlavie.
Ako tu uz bolo spomenute, tri hrany na taketo stanicky je luxus...
A co sa tyka spojok, je to zalezitost dopravnej technologie... Tie stanice su tu od seba vzdialene cca 5-6 km, co nie je nejaka drasticka vzdialenost, ktora by pri jednej spojke nejako vyrazne limitovala dopravny tok... V Tr.Teplej su dve spojky na oboch zhlaviach, v dubnici dve spojky na ZA zhlavi, v Ilave po jednej spojke, v Ladcoch su znovu po dve spojky, v Puchove detto... Nic, co by pri takych kratkych vzdialenostiach stanic nezvladlo CRD uriadit...
No napr ten priestor by sa nasiel tak ze ked uz nechcu mat hrany pri 1 a 2 kolaji, tak preco nedat medzi 1 a 2 nastupiste aj 5 ci 6 kolaji.
Ako rozumne zdovodnis naviac financne naklady na zbytocnych 10 m dlzky podchodu?
Prikld z Kysuc, v Kysuckom by tokludne slo, ved ako daleko je 1 nastupiste od budovy. Ved kolaj pri perone nemusi byt nutne 600 metrova.
Pri malych 4-5 kolajovych stanickach musia byt kolaje pri peronoch dokonca este o min. 100 m dlhsie, ak ich chces vyuzit na pripadne odstavovanie nakladnych vlakov...
A ešte jedna vec - aby sa precpal z prosenic do ostravy
Ešte dlho potrvá, kým náklady budu jazdiť viac ako 120. A pokial bude nákladu osobka šlapať na paty 160, nebodaj 200, tak ten náklad skor či neskor do boku bude musieť. A kam? A keď nebude jeden na 100 km?
mikulik - chápeme sa
To je ako s 2 benzinkami vedla seba 100m, lacnejsia a drahsia. Kto chce iba benzin natankova (ktory je rovnakej kvlaity) natankuje v tej lacnejsej. Ak ale v sirokom okoli 100km je iba jedna benzinka natankuje v nej aj ked bude drahsia (nebude jazdit hore dole 100km hore dole).
Ale, zacal by som tym, ze by som si sadol napriklad do Lepoldova, zobral si pero a papier, a sledoval vytazenost trate/stanice. A od toho by som odvijal dalsie aktivity