Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
Každopádne, teoreticky okolo roku 2022 by sme mohli mať hotovú alternatívu k českej trati Břeclav - Bohumín (BA - ZA - CA). Dovtedy sa nám sem nikto s nákladnou dopravou hrnúť nebude ...
Na SVK je proste už tradíciou, že sa na železnicu, potažmo VHD ako celok, kašle a je úplne jedno, kto je pri moci. A mám taký pocit, že keby sa tie koridory stavať nemuseli, tak by sa ani nestavali. "Bohužial", na SVK nie je megasilná stavebná firma, ktorá by mastila vrecká jak vpravo tak vľavo - to by sa fičalo aj v systéme ako popisuje mikulik. Ale tiež sa mi chce z toho grcať...
keby sa to nekradlo s istotami a peniaze by išli aj inde než iba na dáfky tak by tých zmodernizovaných tratí (s prihliadnutím že niektoré náročné úseky by mohli byť menej veľkoryso modernizované) bolo o dosť viac...
btw: riesili sme tu GSM-R a jeho vymozenosti. Po precitani tohto clanku http://hnonline.sk/ekonomika/c1-59870480-slovenske-vlaky-dostanu-internet
kde sa rozoberaju aj technicke riesenia (tj poskytovanie net gsm sluzby od viacerych komercnych operatorov). A ktomu by to bolo "celkom" jednoduche, a este by na tom mohla profitovat statna firma .
Samozrejme, mam na mysli internet na browsovanie webstranok, nie stahovanie
co sa tka tych nastupist 1. a 2. kolaj, tu sa musim zastat realizovatela stavby, z bezpecnostneho hladiska je to spravne.
To ze ta tychlotrat je v stave "plavania vozidiel" je vysledok udrzby ci neudrzby na nej. Zaroven padanie ETCS v usekoch , ktore este niesu aktivovane resp. ta fjucurka co sa deje pred Trnvou v smere od Leopoldova ... ... kto nevie co sa "nedeje", ma dobru rozvicku. Nastastie sa to tyka iba 3 vlakov denne ....