Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
ec.europa.eu
líniovka sa nerobila preto lebo, potrebuješ koľajové obvody a tie na koridore ako isto vieš sa nenachádzajú, sú tam len počítače osí, a cena KO a ich prevádzka a údržba je finačne náročnejšia... takže zas len skz peniaze, aj keď bolo by fajn keby ten prenos bol.
ETCS level 1 zatiaľ po Nivy, ale je súčasťou stavieb až po Púchov, pokiaľ viem.
Inak s tými mašinami je najvyšší čas niečo robiť - či to už bude mať L2 alebo L1. Lebo trať na 160, vozne na 160, mašiny na 160 a... jazdí sa 120. Ako u blbých.
V 10/2012 ŽSR na svojom webe uverejnili odpoveď na otázku
Čo všetko bude súčasťou projektu modernizácie zastávky Bratislava-Vinohrady a priľahlých traťových úsekov (poprosím aspoň základné informácie, napr. či bude súčasťou tohto projektu aj obnova trate Bratislava-Vinohrady - Bratislava hl. st alebo Bratislava-Vinohrady – Odbočka Vinohrady).
Modernizácia zastávky Bratislava – Vinohrady predstavuje prestavbu zastávky v zmysle platných zákonov, vyhlášok, noriem a požiadaviek TSI a predpisov ŽSR. Jedná sa konkrétne o úpravy na staničnej budove, konštrukcii nástupíšť, trakčnom vedení. Požadujeme navrhnúť nové traťové zabezpečovacie zariadenie v úsekoch BA Hlavná stanica – odbočka Močiar a BA Hlavná stanica – Bratislava Rača. Projektová dokumentácia bude obsahovať aj návrh nového parkoviska pre individuálnu automobilovú dopravu a zastávku MHD s možným prístupom pre zložky záchranného systému a osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu.
Máme tu Február 2013 a o vyhlásenej súťaži, dokonca ani o predbežnom oznámení vo vestníku ani slovka. Prečo musí v tejto krajine všetko tak dlho trvať ?
Skultúrnenie Vinohradov a prestavba na moderný prestupný uzol integrovanej dopravy je triviálnym predpokladom na zatraktívnenie verejnej dopravy
Čítačku balíz do Mirelu nie je problém dorobiť (ostatne takto postupujú napr. Švajčiari so systémom EuroZuB). Treba si však pamätať, že by to nebolo ani jednoduché (od Mirelu s čítačkou balíz k plnohodnotnému ETCS je ďaleko menší skok než od Mirelu k Mirelu s čítačkou balíz), ani lacné (najmä kvôli veciam ako technické schválenie) a trvalo by min. 3-4 roky (ale najskôr ešte dlhšie), kým by sa to dalo do prevádzky.
Drahota ETCS je len o cenovej politike. ETCS sa uvádza do prevádzky so sklzom cca. 20 rokov. A tých 20 rokov vývoja a prestojov niekto musí zaplatiť. Nič viac za tým žiaľ hľadať netreba. Až tu najbližšie bude otravovať yogi so zodpovednými a overenými západnými firmami, pozdravte ho. Každopádne ETCS je dieťa Európy a tak na jeho rozšírenie je možné použiť Eurofondy. Tak si v ZSSK môžu napísať projekt a možno nejaké koruny dostanú. V OPD je ich ešte dosť.
Ďalším prúserom je, že o tých koridoroch sa rozhodovalo pred X rokmi, keď tento sklz ešte nebol známy. Navyše je otázne, nakoľko vtedy bol SIEMENS bol schopný/ochotný niečo takéto dodať (dalo 2 akcie presvedčiť ich na to, aby na tú tretiu - do KNM niečo také privolili).
Ďalším aspektom sú peniaze. ŽSR toto riešenie stálo o dosť menej ako riešenie s autoblokom (navyše si treba uvedomiť, že L1 sa moc nekamaráti s permisívnymi návestidlami, takže na kultúrnu činnosť by to chcelo tú L2, a L2 pred tými rokmi...). No a tak sa reťazou rozhodnutí dostávame k stavu, ktorý je dneska. Na druhej strane nezabúdajme, že trať je tu minimálne na 100 rokov. Elektronická zabezpečovačka viac než 20-30 rokov nedá. Takže kým ďalšej prestavby trate sa už asi nikto z nás nedožije, kompletnú výmenu zabezpečovačky môžu niektorí diskutujúci zažiť aj 2x (ak dovtedy železnicu nezavrú, pravda).