Koridory a vysokorychlostní tratě

dansz, tratovak:
(Odpusťte, že si to - jakožto úplný externista a laik - dovolím říct, ale snad právě proto, že to tak působí i na neznalé vnější pozorovatele):

Mně taky přijde, že kolajar obhajuje neobhajitelné a šustí papírem.
... Tento sposob budovania nastupisk v staniciach je system, a ako system sa vsade uplatnuje. Nevymyslel som ho ja, ale po osobnych skusenostiach z inych krajin ho obhajujem. ...
To totiž nevypadá jako koncepce nadčasová (= vhodná DNES a využitelná i zítra), ale spíš pro jiný čas a místo (až bude na Kysuciach jiná trať a bude se tam jezdit 200...)

Nebo mýtus rychlostní výlučnosti v souvislosti s naklápěcími soupravami.
A bod zadania projektu - pouzivanie suprav s naklapacou technikou - zatial zo zadania projektov nikto neodstranil. Cize koncepcne musime uvazovat aj s rychlostami nad 160 km/h.
To přece není argument (přínos naklápěčky je snad ve srovnání rychlostního cimbuří, což má relativně větší význam již při nižších rychlostech, zatímco rychlost nad 160 sama o sobě není problémem ani pro vhodné konvenční soupravy).

...My potrebujeme rychlosti v spojke 60, 80, 100, 130 km/h. Pre tieto rychlosti zatial DKS neexistuje. ...
Tak ty spojky raději nebudeme ani rozkládat .

Konfiguraciu stanic navrhli dopravni technologovia a schvalili prevadzkari na GR ZSR
nechcem zbytocne rypat, ale "dopravni technologovia" - to je sukromna firma a "prevadzkari na GR" su kancelarske kadre a od prevadzky maju hooodne daleko - niekolko stupnov riadenia, cez ktore sa este nikdy ziadny projekt nedostal na pripomienkovanie nizsie, ako po sekcie na Oblastnom riaditelstve (niektore ani tam)
takze asi preto mnohi prednostovia stanice a mnohi (nie kazdy!) vypravcovia budu tvrdit, ze ma v stanici malo kolaji, vyhybiek, vlakovych ciest.

AD kolajar: podpisujem.
Pokiaľ sa ale dajú odovodniť nástupiska pri predjazdných kolajách medzi Ba - NMNV, tak čím su odovodnené na kysuciach, kde ani naklápačky nebudú nikdy viac ako 160 jazdiť? Tam kludne mohla byť poloperonizácia a ostrovné medzi 1 a 3 - pre prevádzku omnoho výhodnejšie.

Pro zajištění kvalitního propojení se sousedními zeměmi v souladu se závěry evropské dopravní politiky, která jako perspektivní řešení doporučuje podstatný přesun přepravních výkonů ze silnic na železnici, bude na páteřních koridorových tratích provedena modernizace v parametrech, jež jsou plně srovnatelné s parametry obdobných tratí v zahraničí, a které vycházejí z mezinárodních dohod, k nimž Česká republika přistoupila. Jedná se zejména o dohodu AGC - Evropská dohoda o hlavních železničních magistrálách a dohodu AGTC - Evropská dohoda o nejdůležitějších trasách mezinárodní kombinované dopravy a souvisejících objektech. Dále je nutné zabezpečit technickou a provozní propojitelnost s železnicemi Evropy ve smyslu Směrnice EK 2001/16 o interoperabilitě konvenční železniční dopravy.

Celý článek: http://www.silnice-zeleznice.cz/clanek/modernizace-tranzitnich-zeleznicnich-koridoru/

haldo11: dík ...takze az takato redukcia v KNM ...inac dlzka kolaji zostane nezmenena? tie male ciselka nedokazem precitat

kolajar: A čo ten Cífer? Tam je polovičná spojka, a druhá polovica je až v Šenkviciach (11km) ...

A este par slov ku kolajovym spojkam.
Dve kolajove spojky za sebou su to iste ako dvojita kolajova spojka (to je ta s krizovatkou).
Akurat ze DKS sa vyraba len pre rychlosti v odbocke do 50 km/h.
My potrebujeme rychlosti v spojke 60, 80, 100, 130 km/h. Pre tieto rychlosti zatial DKS neexistuje.
Preto sa sucasne, notoricky zname DKS rozkladaju do dvoch JKS.
Navyse tratovaci DKS nemaju radi, su zlozite na udrzbu. Rovnako, ako krizovatkove vyhybky.
A na trati, kde je pred stanicou len jedna kolajova spojka je väcsinou v predchadzajucom medzistanicnom useku aj vyhybna, cize opät kolajove spojky. Takze prechod na druhu kolaj je mozny.
Konfiguraciu stanic navrhli dopravni technologovia a schvalili prevadzkari na GR ZSR. Ja im zatial verim.
Moja skusenost je, ze mnohi prednostovia stanice a mnohi (nie kazdy!) vypravcovia budu tvrdit, ze ma v stanici malo kolaji, vyhybiek, vlakovych ciest.

362.001
Trat Berlin - Hamburg by som za vzor urcite nedaval.
Tie zabrany na nastupiskach su dorabane dodatocne, az po zvyseni (modernizacii) rychlosti na 200 - 230 km/h.
Ak by sa takto zvysovala rychlost aj na ZSR, tiez by sa museli osadit na zastavkach taketo zabrany.
Dokonca sme o tom uz v jednom projekte aj uvazovali. Aerodynamicky ucinok pri rychlosti nad 160 je tak velky, ze stat blizsie k nastupnej hrane, ako je zabrana je nielenze neprijemne, ale aj nebezpecne.
A prave preto su nastupne hrany v staniciach pri predjazdnych kolajach a nie pri hlavnych. Neviem si predstavit montovat taketo zabrany na ostrovne nastupisko.
Tento sposob budovania nastupisk v staniciach je system, a ako system sa vsade uplatnuje. Nevymyslel som ho ja, ale po osobnych skusenostiach z inych krajin ho obhajujem.
Ono uplne iny je pohlad na vec cloveka stojaceho na nastupisku a iny cloveka vezuceho sa vo vlaku okolo nastupiska.
A bod zadania projektu - pouzivanie suprav s naklapacou technikou - zatial zo zadania projektov nikto neodstranil. Cize koncepcne musime uvazovat aj s rychlostami nad 160 km/h.

milan_BJ: TÚ ZA-KNM-KNK © Bc.Martin Halás

milan_BJ: KNK © Bc.Martin Halás

milan_BJ: Mozes porovnavat ... KNM © Bc.Martin Halás

tratovak: Vyhliadky na vybavenosť vozidiel ETCS sú naozaj problémom. V tom máš pravdu (ja by som bol najradšej za L1 + Infill LS, čo už ale nie je možné, takže logicky by to chcelo L2+LS, na čo však neboli peniaze /stálo by to asi 5-6x toľko/), lenže LS IV = KO+LIS. Inak to nejde. A kým bola jedna zo základných požiadaviek postavená, že LISy preč a dať tam PN miesto KO, tak tomu LS + KO nevyhovie ani za boha (táto požiadavka bola potom zjavne zrevidovaná na Kysuciach, kde je AB+KO v prejazdných a predjazdných /a tupíky okolo sú potom riešené PN ... by ma zaujímalo, ako vlastne tam bude riešený manipulák/). Ako to bude na Liptove, ešte asi ani srnka netuší. Na projekte sú síce namaľované výhybne a AHr, ale ako to dopadne ...

362.001: To v ČR majú na niektorých miestach (za všetky menujme Hranice na Moravě) opačný extrém, 6m nástupište medzi prejazdnými koľajami. To už by som si za čiastočne nebezpečné dovolil považovať .

Inak pozri sa na tie tvoje fotky a schváľne, čo tam nájdeš

Mohol by niekto prihodit aj planiky stanic Kys. Nove Mesto a Krasno nad Kysucou v povodnom stave ?? Rad by som si to porovnal.

Ešte k tým hlavným koľajám bez nástupíšť, čo sa robí čo sa nie...

Dal som si tú námahu z IC vlakov idúcich po koridore Berlin - Hamburg 200 km/h rýchlosťou nafotiť nejaké stanice, kde bolo celkom prekvapivo nástupište pri hrane koľaje prechádzanej vysokou rýchlosťou.
Nástupištia zastávkového charakteru v dopravniach sú medzi krajnou výhybkou a vchodovým návestidlom, teda využiteľné pri jazdách po každej koľaji, samotná dopravňa s koľajovým rozvetvením má potom charakter výhybne.
Na 3. snímke dokladám pohľad na obdobné nástupište stanice smutne známeho severonemeckého mestečka Eschede na koridore Hannover - Hamburg.
Za pozornosť stojí elegantné riešenie zaistenia bezpečnosti na moderných nástupištiach, kde je nebezpečný priestor oddelený zábranami; za zábrany je vstup povolený až po zastavení vlaku, viď foto 1. a 2..

Toľko odo mňa, k opodstatnenosti nehorázneho luxusu a brzdy dopravy našich koridorov - hlavných koľají bez nástupišť.

Ako píše balík, aj keď sú medzistaničné úseky dlhé, tak sú rozdelené čo kilometer a v prilahlé stanice umožňujú väčšiu operetivitu.
Sotva budú mať vlaky do 120km/h mašiny s ETCS a tak sa bude 90% vlakov jazdiť do "tmy", na živáka. Preto si myslím, že výhody L1 v najbližších rokoch zvýšenie bezpečnosti neprinesie. A systém, ktorý ma núti zastaviť napriek tomu, že mi už pol minuty svieti na voľno,...

Krasíkov ne, ale třeba Hladké Životice.
Lipník-Prosenice - intenzity jsou tedy pro autoblok celkem adekvátní, to by asi nikdo neřešil dvěma vloženými výhybnami a třemi mezilehlými hradly, ne?
Na "horní ferdinandce" je to při výlukách (nedávno třeba po povodni delší dobu jednokolejně Suchdol - Polom - Hranice) aspoň o to lepší, že má všude (polo)peróny, spojky a předjízdné koleje .

JOHnZ

akurat si mi to zobral z ust. Vyhybna Vrsok sa mala zachovat. Tratovy usek Senkvice - Cifer sa mi zda ako kriticke miesto

a takisto by to chcelo AH medzi Svaty Jur vyh. a Racu, ale tam je naviazana ESA na SIMIS tak tam bude asi problem...

D.C.:
tratovak: Plešnice, Rajhrad, Střeň, Krasíkov, ...
A keď sme pri tej Plešnici, to je práve príklad toh, na čo ja poukazujem. Traťový úsek Kozolupy - Pňovany má po novom 12km, čo je podľa mňa z pohľadu výluk rovnaký prúser, ako keby tam mali jednoduché spojky a kdesi výhybňu (z tohto pohľadu je potom na našom slávnom koridore prúserový úsek Šenkvice - Cífer 11km, tam by to podľa mňa výhybňu pýtalo, neviem prečo nebol Vŕšok zachovaný aj ako definitívna výhybňa). Zaujímavým príkladom porovnania intenzity a dĺžky oddielu je úsek Lipník n.B. - Prosenice, kde pri dĺžke len 8km vznikajú vďaka intenzite dopravy pri výluke jednej TK meškania až 1 hodinu.

A to ETCS, ehm? Podľa teba je teda (síce bodový) VZ s úplnou kontrolou rýchlosti horší, než ukazovač svetielok, ktorý nedokáže vôbec kontrolovať rýchlosť, dokonca ani zamedziť prejdeniu stoj, a ktorý bol nejakou chorou hlavou vydaný za vlakový zabezpečovač (a ktorého jedinou výhodou je líniovosť)? Ako logická náväznosť LS je samozrejme ETCS L2, ale v dobe keď sa riešili projekty koridoru bola L2 ešte veľkou neznámou. O nákladoch na ňu ani nehovoriac.

Základným problémom koridorových stavieb u nás je, že medzi projektom a realizáciou uplynie neúmerne veľká doba. Keby bol úsek BA-NMnV dokončený napr. v roku 2001, pozerali by sme sa naň určite inak.

Tak tak, koridorizovať treba. Ale nie úzke údolia malých riek.

JOHnZ

Nemyslim, ze zvelicujem. Iba som chcel vyviest SplinteraX z omylu a popisal som, co vsetko by bolo potrebne urobit, ak by sa to malo realizovat teraz.

Je mi jasne, ze pri pripadnom zvyseni rychlosti bude nutna uprava zabzar, no to je uz jednak ina tema a jednak tie upravy nebudu ani zdaleka take, ako keby sme tam mali pridavat nejake spojky.

Ani som svojim prispevkom nechcel obhajovat sucasny stav, co si ZSR objednali a schvalili, to maju, bola cisto len reakcia na Splintera.

dansz

ked mas staru skodovku, prispeje ti stat, resp. NDS na nove auto, aby si mohol jazdit 130 po dialnici? Trochu zvratene uvazovanie...
ZSSK ma moznost chytit sa sance a pripravit sa na tu 160-ku, pripadne 200-vku. Ma na to este dost casu. Ak tuto moznost prepasie, pride iny dopravca, ktory bude tou 160/200-kou jazdit, ponukne cenu a pritiahne si zakaznikov. O tom je liberalizacia dopravy. Alebo zijeme v nejakej inej dobe - jeden dopravca, jedna strana, jeden nazor???