750.7/753.7/755/756/757
Diskusia o motorových rušňoch radu 750.7 / 753.7 / 755 / 756 / 757, ktoré vyšli ako rekonštrukcie z "Okuliarnikov" 750/753/754.
Aktuálne nasadenie HDV
Foto:
757.002, 04.08.2012, Margecany © Marián Rajnoha
756.001 ZSSK Cargo, 12.9.2009, Kriváň © Július RAPI
12ka obrazom. Do protisvetla na Os 7528.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/704011/
Robo, nieje potrebné hrýzť si do jazyka. Piata bé po pátraní: 757 001 dnes robila 1842/1847 ...ďalej Brezno, tak že v H.Š.??? V H.Š. bola 012 -ka "strojvlak" z dôvodu preskoku HG na 754 034-7.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/703992/
.sama hľadala.. . Chlapci z piatej bé, dali sa už do pátrania.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/703978/
To by nemohli drevo tam vyťažené spracovávať a vyrábať z neho hotové výrobky miestne továrničky na Horehroní a Pohnilčí?
stačilo by keby drevo končilo v Ružomberku alebo v Topoľčanoch v Decodome alebo v Malackách vo Swedwoode. Ale zrejme druhý problém je ten, že drevo sa predáva tomu, kto zaplatí najviac...
stačilo by keby drevo končilo v Ružomberku alebo v Topoľčanoch v Decodome alebo v Malackách vo Swedwoode. Ale zrejme druhý problém je ten, že drevo sa predáva tomu, kto zaplatí najviac...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/703797/
Už tu nechcem fakt offtopikárčiť, ale pár slov ešte;
Ono aj ten zvýšený výrub by som ako tak vstrebal, len viac mi vadí, prečo to vozíme na západ. To by nemohli drevo tam vyťažené spracovávať a vyrábať z neho hotové výrobky miestne továrničky na Horehroní a Pohnilčí? Len banánové republiky vyvážajú suroviny a kupujú z cudziny hotové produkty a technológie. V tomto schvaľujem snahy nového bystrického predsedu VÚC oživiť výrobu a priniesť prácu na Horehronie. A držím mu v tom palce.
Potom aj ten Horehronec, ktorý ťahá Peťka horehronka (mostík nazad k téme ) by mohol byť plnší. Len zatiaľ sa to bohužiaľ javí viac ako scifi.
Ono aj ten zvýšený výrub by som ako tak vstrebal, len viac mi vadí, prečo to vozíme na západ. To by nemohli drevo tam vyťažené spracovávať a vyrábať z neho hotové výrobky miestne továrničky na Horehroní a Pohnilčí? Len banánové republiky vyvážajú suroviny a kupujú z cudziny hotové produkty a technológie. V tomto schvaľujem snahy nového bystrického predsedu VÚC oživiť výrobu a priniesť prácu na Horehronie. A držím mu v tom palce.
Potom aj ten Horehronec, ktorý ťahá Peťka horehronka (mostík nazad k téme ) by mohol byť plnší. Len zatiaľ sa to bohužiaľ javí viac ako scifi.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/703772/
S tým drevom, jednoducho treba stanoviť likvidačnú spotrebnú daň pri predaji dreva, s tým že pre slovenské firmy či občanov bude min. 90% zľava z tejto dane, zhruba takto ako je to pri vinohradoch: http://racianskyspolok.wordpress.com/2013/11/29/sprisnena-ochrana-vinohradov-poplatok-100-eurm2-za-zmenu-na-stavebnu-parcelu-odradi-developerov-aj-spekulantov/
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/703770/
Musím jesť viacej mrkvy, nespoznal som vás ani na 1843-ke, ani na 222-ke
Inak je to zvláštne, že mašiny zo 753-ky sa ani raz nestretnú na trati, ale všetky tri sa dvakrát denne vidia vo svojej domovskej stanici
Inak je to zvláštne, že mašiny zo 753-ky sa ani raz nestretnú na trati, ale všetky tri sa dvakrát denne vidia vo svojej domovskej stanici
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/703680/
a rušňovodič kde je?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/703605/
Neporovnával by som minulosť so súčasnosťou.
Nehovorím, že to nie je sčasti tiež pravda, no mnohí "podnikatelia s drevom", pre mňa zlodeji a zbojíci, sa majú snahu ospravedlniť práve argumentmi typu "dakedy sa rúbalo ešte viac".
Kedysi dávno-dávno boli od prírody len a len samé lesy. Áno, neskôr sa mnohé lesy premenili na pasienky, no nie pre vidinu ťažby a osobného obohatenia. Pastierstvo tento ľud pred stovkami rokov živilo, časť lesa ustúpila živobytiu no predkovia sa vtedy starali s úctou o každý ár horskej pôdy. Teraz nemáme ani len tie pasienky, ani lesy, len spúšť, kriačavy a náletove dreviny; na väčšine miest, kde bol hodnotný les, alebo ak chceš, obhospodarované pasienky.
Opakujem, ľudia mali úctu k hore, rúbalo sa len to, čo sa opäť zasadilo, alebo inak účelovo obhospodarilo. A čo sa týka tej dnešnej rozlohy lesov, pozor, nenarástlo to samo. Ani len tie monokultúrne smrečiny, ktoré dnes klčujeme o preteky s lykožrútom, tu nenarástli samé od seba. Aj v slávnej Tichej, Kôprovej doline, Hlinej, v okoli Čierneho váhu a doline Ipoltica a ďalších v katastri obce východná zalesňovali bývalé pasienky moji starí rodičia a ďalší predkovia.
Nehovorím, že to nie je sčasti tiež pravda, no mnohí "podnikatelia s drevom", pre mňa zlodeji a zbojíci, sa majú snahu ospravedlniť práve argumentmi typu "dakedy sa rúbalo ešte viac".
Kedysi dávno-dávno boli od prírody len a len samé lesy. Áno, neskôr sa mnohé lesy premenili na pasienky, no nie pre vidinu ťažby a osobného obohatenia. Pastierstvo tento ľud pred stovkami rokov živilo, časť lesa ustúpila živobytiu no predkovia sa vtedy starali s úctou o každý ár horskej pôdy. Teraz nemáme ani len tie pasienky, ani lesy, len spúšť, kriačavy a náletove dreviny; na väčšine miest, kde bol hodnotný les, alebo ak chceš, obhospodarované pasienky.
Opakujem, ľudia mali úctu k hore, rúbalo sa len to, čo sa opäť zasadilo, alebo inak účelovo obhospodarilo. A čo sa týka tej dnešnej rozlohy lesov, pozor, nenarástlo to samo. Ani len tie monokultúrne smrečiny, ktoré dnes klčujeme o preteky s lykožrútom, tu nenarástli samé od seba. Aj v slávnej Tichej, Kôprovej doline, Hlinej, v okoli Čierneho váhu a doline Ipoltica a ďalších v katastri obce východná zalesňovali bývalé pasienky moji starí rodičia a ďalší predkovia.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/703237/