Čremošniansky tunel
Čremošniansky tunel
Čremošniansky tunel (číslo 14) leží na trati 170 Zvolen – Vrútky ako dvadsiaty druhý tunel úseku Banská Bystrica. Svojou dĺžkou, 4697,15 metrov, je najdlhším železničným tunelom na Slovensku.
Na banskobystrickom portáli tunela sa 28.9.1936 uskutočnilo slávnostné začatie prác za účasti prezidenta republiky Dr. Edvarda Beneša, ministra železníc R.Bechyně, ministra spravodlivosti J.Dérera, krajinského prezidenta J.Országa, starostov Banskej Bystrica a Harmanca a ďalších činiteľov verejnej správy. Tunel bol razený podobne ako aj všetky ostatné na celom úseku železnice rakúskou modifikovanou sústavou. Najprv bola z obidvoch strán razená spodná smerová štôlňa s prierezom 8-12 m2. Zo spodnej štôlne sa potom razili vo vzdialenosti 170-180 m klenbové zálomy až do výšky rubu stien klenieb a z nich sa v obidvoch smeroch razila vrchná štôlňa.
Razenie tunela prebiehalo v nesmierne ťažkých podmienkach. Prechádza totiž krasovým územím, ktoré spôsobovalo dočasné prítoky vody do tunela, z razeného tunela sa stala drenáž. Pre odstránenie rúbaniny sa používali vozíky, ktoré sa pohybovali po úzkorozchodnej drážke. Pohyb vozíkov limitoval aj tempo tunelárskych prác. Značné pokroky pri razení sa dosiahli zriadením výhybiek priamo v smerovej štôlni. Po odstrele boli z najbližšej výhybky pristavené 3 až 4 vozíky a materiál sa širokými lopatami s krátkymi rúčkami prehadzoval z vozíka na vozík, miesto zostalo bez výlomov a mohol sa robiť ďalší odstrel. Prehadzovaním materiálu sa ušetrili 2 až 3 prestávky, ktoré vznikali medzi odchodom plného a pristavením prázdneho vozíka. V období razenia tunelových štôlní sa v tuneli pracovalo nepretržite. Práca bola riadená podľa vopred vypracovaného harmonogramu, ktorý sa prísne dodržiaval. Tunelová rúra bola dokončená za necelých 20 mesiacov. Pri prerazení smerovej štôlni bola odchýlka v smere 28 mm a vo výške dokonca len 5 mm.
V tuneli (km 30,260) pri nadloží 95,26 m bola za 1 rok postavená vetracia šachta kruhového profilu o svetlosti 4,50 m. V jej ústí bola zriadená vetracia komora so šírkou 4,5 m, hĺbkou 8 m, ktorá postupným oblúkom prechádza do kruhovej vetracej šachty. Vetracia šachta bola pripravená pre zaistenie umelej výmeny spálenými plynmi znečisteného vzduchu v dlhom tuneli. Podľa projektu mali byť umiestnené na hornom vyústení šachty, vedľa východu vetracej šachty strojovne s dvoma veľkými elektrickými ventilátormi, ktorými sa mal skazený vzduch z tunela odsávať. Východ vetracej šachty ide však k hlavnému smeru vetrov tak výhodne, že prirodzená výmena vzduchu z tunela je tak energetická, že musel byť tunel v blízkosti vetracej šachty prepažený drevenou bránou, aby v tuneli pracujúce robotníctvo nebolo obťažované prievanom. Šachta sa však behom prevádzky ukázala málo &uacut
