Šenkvice - Železničná stanica

  • Základné informácie
  • Dokumenty

Umiestnenie na trati

Historické názvy

Veľké Čaníkovce, Modra-Šenkvice, Modra-Čaníkovce

Koľaje v objekte

Dopravné: 4    Manipulačné: 2   

Rozchody koľají

1 435 mm   

Elektrifikácia

25 kV 50 Hz   

Poskytované služby

Autobusová zastávka, Predaj cestovných lístkov, Predaj medzinárodných cestovných lístkov, Reštaurácia, občerstvenie,

Ďalšie informácie

Železničná stanica Šenkvice leží na hlavnej železničnej trati ŽSR č. 120 Bratislava - Žilina, medzi žst. Bratislava a žst. Trnava. Stanica leží na trati elektrifikovanej striedavou trakciou 25kV 50Hz. V bezprostrednom susedstve stanice sa nachádza estakáda. Pri modernizácii V. železničného koridoru bola stanica v r. 2007 kompletne zrekonštruovaná.

V dopravni zaúsťuje do koľaje č. 5 výhybkou č. 6XA vlečka Biopalm, a.s. Hranica medzi železničnou dráhou a vlečkou je v km 25,858.

História obce

ŠENKVICE – obec ležiaca na úpätí Malých Karpát – sa po prvýkrát spomína v roku 1256 v listine uhorského kráľa Belu IV., ktorý ponechal pezinským grófom Kozmovi a Achillovi „Terram Bozin“ – Pezinok, za hrdinské činy, najmä v boji proti Tatárom. Prvý ponemčený názov známy z listiny vikára ostrihomského arcibiskupa Leonarda de Pensauro je z roku 1390, kde sú vymenované farnosti bratislavského prepošstva. Medzi nimi aj Šenkvice – SANKAWYCH, uvádzané medzi Modrou a Vištukom. Od roku 1462 do roku 1557 nie je o Šenkviciach žiadna písomná zmienka. Významný historik Uhorska Gabriel Kolinovič Šenkvický zapísal, vychádzajúc z údajov historikov J. Segedyho a S. Timona, že Šenkvice založili Chorváti medzi rokmi 1544 – 1550. Chorvátskych kolonistov z Kostajnice a okolia priviedol do Šenkvíc Mikuláš Benič v čase, keď Turci zničili Kostajnicu. V roku 1964, dovtedy 370 rokov samostatne sídelné celky Veľké a Malé Šenkvice, vytvorili jednu obec Šenkvice.

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.

Galéria objektu