Desiate narodeniny VLAKY.NET nesklamali

24.5.2014 8:00 Ondrej Krajňák

Desiate narodeniny VLAKY.NET nesklamali

Už je to desať rokov, čo Marián Madara začal fotiť vlaky a ukladať ich na internet, čím položil základy dobrého a môžem to povedať smelo, azda najlepšieho internetového magazínu so železničnou (dopravnou) tematikou v Českej republike a na Slovensku. Každý rok, na výročie vzniku tohto magazínu, sa koná narodeninová akcia. Tohoročná jubilejná narodeninová jazda bola trochu slávnostnejšia ako po iné roky.

 

 

 


Pri príležitosti tohto jubilea bola vydaná aj pekná kniha, plná pekných reportáží z VLAKY.NET, ktoré vyberal a do knižnej podoby preniesol autor knihy Marek L. Guspan. Práve na tejto akcii sa začal ich predaj. Dlho som sa tešil na túto akciu. V sobotu ráno som prvým autobusom dorazil do Košíc. Kúpil som si cestovný lístok do Zvolena a pobral som sa na prvé nástupište, kde už bol pristavený rýchlik R 810 Gemeran. Odfotil som si vlakový rušeň 754.082-6 bez statívu (001). Hoc aj za slabého svetla, snímka sa tak trochu aj vydarila.

Fotil som to v rýchlosti, lebo výpravca, ktorý bol pri rušni, pozeral na mňa nevraživo, zrejme sa mu nepáčilo, že som zišiel z nástupišťa do koľajiska, teda do zakázanej zóny. Radšej som to rýchlo odfotil a vliezol do vlaku, aby som si nepokazil náladu pred pekným výletom hneď od rána nejakými problémami so železničiarmi alebo nebodaj i s policajtmi, ktorých je takýto nevďačný výpravca aj schopný zavolať. Tak som sa usadil. Vlak sa pohol načas. Cesta ubiehala pokojne. Vo Fiľakove som zbadal z okna pekný rušeň 754.004-0 (002). Vybehol som z kupé.


754.004-0 došiel s osobným vlakom Os 6205 © Ondrej Krajňák

Pri dverách vozňa stál vlakvedúci, povedal mi, že môžem, že to stihnem, tak som vybehol z vlaku, odfotil som si rušeň a nastúpil naspäť do vozňa. Pokračovali sme v súlade s cestovným poriadkom. Do Zvolena sme prišli načas. Ponáhľal som sa rýchlo pred vlak, aby som si ešte raz odfotil vlakový rušeň 754.082-6 (003 a 004), ktorý odstúpil a na jeho miesto prišiel plecháč 242.274-9 (005). Chvíľu som sa prechádzal po nástupišti a pozoroval ruch okolo výpravy môjho rýchlika, ktorý po výmene rušňov pokračoval ďalej do Bratislavy.

Po jeho odchode som prešiel na druhé nástupište, aby som si odfotil odstavený rušeň 721.027-1 (007), ale keď som vyšiel z podchodu, práve prechádzal po prvej koľaji pekný plecháč, tak som si najskôr odfotil túto zahraničnú mašinku (006). V diaľke stál odstavený trolejársky motorák MVTV 02-23 (008), tak som ho tiež zachytil svojím objektívom. Do oka a objektívu mi padol i rýchlik R 821 Horehronec (009). Potom sa môj zrak upriamil na zaujímavý stroj, ktorý stál odstavený za tankovačkou. Stál tam 721.004-0 (010).


721.004-0 odstavený za tankovačkou © Ondrej Krajňák

Mňa zaujíma, pretože ja som sa v mojich zberateľských začiatkoch začal zaujímať o prototypy a rušne s najnižšími číslami v jednotlivých radoch. A zaujímajú ma dodnes. Veľkého hektora síce mám aj s číslom 1, ale predsa vidieť štvorku, je pre mňa zaujímavé. Tak som si ho odfotil z tretieho nástupišťa. Na obchádzanie to bolo pre mňa ďaleko a skočiť dole z vyvýšeného nástupišťa a ísť bližšie k nemu som neriskoval. Skočiť by som ako tak dokázal, ale kto by ma vyložil naspäť. Mám ho nasnímaného len zboku. Ale som spokojný. Po týchto úlovkoch som sa presunul do takmer ľudoprázdneho vestibulu (011, 012).

Kde sú tie časy, keď v tejto hale bola hlava na hlave. Pozrel som si vystavenú modelovú železnicu (013, 014) a vyšiel som zas na perón. To už začínali prichádzať prví účastníci slávnostnej jazdy parného vlaku (015). Asi dvadsať minút pred desiatou hodinou prišiel z depa k prvému nástupišťu aj náš narodeninový vlak (016, 017). Cestujúcich neustále pribúdalo. Začala sa prezentácia a predaj vstupeniek (018 - 021). Stretával som svojich vlakyneťáckych kamarátov. Každý fotil, Karel Furiš dokonca aj filmoval (022). O jedenástej sme sa pohli. Ja som nastúpil do druhého vozňa v ktorom bol aj bufet (026, 027).


Pohoda v bufete © Ondrej Krajňák

Trochu som sa občerstvil, prehodil pár slov s kamarátmi a už sme boli v Hronskej Dúbrave. Tu všetci „účastníci zájezdu“ vystúpili. Nasledovala totiž vyše hodinová prestávka. Stanica sa zaplnila ľuďmi rôznych vekových kategórií. Aparáty cvakali. Krásna slnečná obloha obohatená peknými mráčkami bola zárukou, že snímky budú pekné. Každý využíval voľný čas svojím spôsobom. Okrem fotenia si ľudia obzerali z blízka aj parný rušeň. V menších, či väčších skupinách debatovali. Počas tejto prestávky sa v stanici posunovalo. Požiarny vlak bol prestavený na vedľajšiu koľaj.

Pielstick, ktorý ho má ťahať, obehol súpravu a zaradil sa na čelo požiarneho vlaku. Čas nám utekal rýchlo, ani sme sa nenazdali a už bolo jedenásť hodín, keď do stanice vošiel motorový vozeň M 262.004 z Bratislavy s ďalšími účastníkmi tejto krásnej akcie (044 – 046). Z motoráku sa vyvalili cestujúci, nastala menšia trma-vrma. Stretli sa kamaráti, vytvorili sa ďalšie skupinky ľudí, ktorí si mali čo to povedať. Motorák sa medzi tým zaradil na koniec narodeninového vlaku. Mariána Madaru vyspovedali novinári (042, 043). On má hlavnú zásluhu na vzniku nášho magazínu. Karel nakrúcal tiež.


Marián Madara pred novinármi © Ondrej Krajňák

Pred pol dvanástou svojou prenikavou píšťalkou „výpravca“ GLEx oznámil, že je čas nastúpiť. Blíži sa odchod. O pol dvanástej sa vlak aj pohol. Ale hneď za stanicou, za nadjazdom rýchlocesty vlak zastal na svojej prvej fotozastávke. Takmer každý, kto mal fotoaparát, vystúpil, aby si odfotil vlak na moste (057 – 065). Tu si prišli na svoje aj aparátmi ovešaní „prenasledovatelia“, ktorí vlak naháňali na autách (066). Ďalšia fotozastávka bola v stanici Kozelník. Aj tu takmer každý vystúpil. Tí, ktorí si chceli urobiť pekné zábery, sa ponáhľali pred vlak, aby mohli čo najskôr zaujať to najlepšie miesto na fotenie (067 – 078).

Po štvrťhodinke vlak pokračoval ďalej. Zastavil za Belianskym viaduktom. Tí, ktorí chceli fotiť, vystúpili. Vlak cúvol za viadukt a po chvíli sa pohol vpred, aby sme ho mohli fotiť na viadukte. Kto mal zdravé nohy, zbehol pod viadukt. Ja som nemal odvahu, ani pevné kolená na tento artistický výkon, tak som vlak fotil len pred viaduktom (081 – 083). Posledná fotozastávka bola za banskoštiavnickým tunelom. Opäť sme vystúpili, vlak cúvol do tunela a kamerám a objektívom sa predviedol výjazdom z tunela (085 – 088).


Fotozastávka pred banskoštiavnickým tunelom © Ondrej Krajňák

Keďže ten tunel je blízko pred stanicou, vlak už nezastal, pokračoval do stanice a fotografovania chtiví cestujúci za ním pokračovali pešky. V stanici už čakal na vyhladovaných účastníkov chutný guľáš. Hneď sa vytvoril dlhý rad. Ale ušlo sa každému. Za obedom sme dostali i koláče (100). Boli veľmi chutné. Dokonca aj narodeninová torta bola. Členovia redakcie zapózovali s tortou aj s knihou (097, 098). Aj smäd bolo čím uhasiť. Čapovalo sa pivo i kofola. Po chvíli došiel aj požiarny vlak (094). Súprava sa opäť rozposunovala. Rušne prišli na čelo vlakov pre opačný smer.

Medzi tým aj odišiel osobný vlak do Hronskej Dúbravy a ešte počas nášho pobytu v Banskej Štiavnici sa vrátil. Tri hodiny voľna účastníci tejto peknej akcie trávili rôzne. Poniektorí sa vybrali do mesta, iní ostali po celý čas na stanici a v skupinkách sa rozprávali. Stretli sa tu starí známi z iných akcií, tak si mali čo povedať. Ja osobne som tu získal nových kamarátov, stretol som sa s takými, ktorých som už poznal z iných akcií. K dobrej atmosfére prispel aj verklikár v dobovom oblečení. Príjemné tóny jeho nástroja sa rozliehali po stanici a upútali pozornosť každého, kto tam bol (125 – 135).


Verklikár prispel k dobrej pohode © Ondrej Krajňák

Čas ubehol a krátko pred pol piatou sa stanicou opäť rozliehal hvizd prenikavej píšťalky „výpravcu“ GLEx. Bol to signál, že máme zaujať svoje miesta vo vlaku. O pol piatej sme vyrazili do Hronskej Dúbravy. Tentoraz už bez fotozastávok. V Hronskej Dúbrave sa opäť posunovalo. Tú necelú hodinku prestávky sme opäť využili na fotografovanie (145 – 152). Počasie stále prialo. Bolo krásne. O 18. hodine sme sa pohli z Hronskej Dúbravy do Zvolena. Teraz už spojené oba vlaky. Teda ten narodeninový s parným rušňom, aj požiarny. Ale radenie bolo také, že pielstick bol na čele dlhého vlaku. Motorový voz M 262.004 bol na konci vlaku.

Parný rušeň bol v strede. Tak sme v pohode dorazili do Zvolena. Ľudia vystúpili, kamaráti sa rozlúčili a náš dlhý vlak sa presunul do depa (153, 154). Stíchla vrava, rozplynul sa dym parného rušňa, rozplynul sa dym z naftového motora pielsticka. Stanica stíchla. Ja som mal ešte takmer hodinu do odchodu môjho rýchlika do Košíc, tak som si urobil niekoľko posledných záberov (154 – 156). Cestou k domovu som si v mysli ešte raz premietal celý dnešný rušný, ale pekný deň. Som bohatší o kopec zážitkov, pamäťová karta môjho aparátu plná pekných záberov. Ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na príprave tejto neobyčajnej akcie.


Autor a Karel Furiš © Ondrej Krajňák

Celkom na záver pripojenej galérie fotografií som priložil dve historické fotky motorového vozňa M 262.004. Fotografia číslo 158 je z apríla 1997, keď tento motorák slúžil v depe Haniska pri Košiciach ako služobný vlak. Na snímke číslo 159 je ten istý vozeň odfotený v depe Humenné v októbri 2001.

Úvodná snímka: Narodeninový vlak pri Hronskej Dúbrave © Ondrej Krajňák

Galéria

Súvisiace odkazy