Železničné postrehy z cesty za krásami českých miest (1)

29.8.2017 8:00 Ondrej Krajňák

Železničné postrehy z cesty za krásami českých miest (1)

Po vlaňajšej dovolenke pri mori sme sa s manželkou rozhodli, že toho roku k moru nepôjdeme, ale že strávime niekoľko dní v Čechách. Mojím koníčkom nie sú len vlaky, ale ja rád cestujem, navštevujem mestá, v ktorých som ešte nebol. Zbieram pohľadnice miest, ktorých mám vyše sedem tisíc. Zaujímajú ma hlavne tie naše, slovenské a české.

Mojím snom je mať pohľadnice všetkých miest v Českej republike a tých je 605. Ja mám zatiaľ len niečo vyše polovice z toho.

 

 

Manželka ma poverila prípravou itineráru našej dovolenky. Mali sme v pláne navštíviť našich známych v mestečku Lázně Bělohrad a tiež moju sestru v Ostrove nad Ohří. Tomu som prispôsobil cestovateľský plán. Vyhľadal som zaujímavé mestá na východe Čiech, ktoré by sme mohli navštíviť a dbal som aj na to, aby sme mohli čo najviac cestovať vlakmi. Pôvodne som ani neplánoval písať o dovolenke reportáž, nakoľko nebola zameraná na fotenie vlakov. Fotiť som mal vlaky len pri nastupovaní, vystupovaní, prestupovaní či čakaní na vlak. Osud bol ku mne však priaznivo naklonený, podarilo sa mi vidieť aj viac zo železničnej tematiky, než som očakával, tak som sa rozhodol podeliť sa s vami o moje zážitky.


4.8.2017 - Košice: Jednotka 480.001-7 ako vlak 1480/1450 nás povezie do Pardubíc
© Ondrej Krajňák

Z Košíc sme odchádzali v piatok 4.8.2017 o 23:06 vlakom EC 1348/1350 spoločnosti LEO Express. Cestovanie bolo celkom dobré. V Pardubiciach sme vystúpili v sobotu ráno pred pol siedmou len s miernym meškaním. V osobnej pokladni som si zaplatil opäť ročný poplatok na IN kartu 50 vo výške 550 Kč a kúpil som cestovné lístky z Pardubíc do Lázní Bělohrad. Potom sme začali hľadať úschovňu, aby sme si mohli odložiť veľké batohy. Tá je kdesi za rohom, vedľa budovy. Na jej dverách bol asi trvalo nalepený odkaz, že ak nie je zamestnanec prítomný, je zrejme pri vlaku, tak ho máme počkať. Ale to sa nám nechcelo. Našli sme úschovné skrinky, do ktorých sme si odložili batožinu a vybrali sme sa na prechádzku do centra mesta. V Pardubiciach som bol vždy len na stanici, alebo v jej blízkom okolí.


5.8.2017 - Pardubice: Výpravná budova železničnej stanice © Ondrej Krajňák

Pred stanicou sme sa fotili pri soche Jana Pernera. Po Palackého ulici a po triede Míru sme prišli až na námestie Republiky. Prešli sme si námestie. Je tu mestské divadlo, kostol sv. Bartolomeja, Zelená veža a iné zaujímavé stavby. Poprechádzali sme sa po pekne upravenom zámockom parku. Na Pernštýnskom námestí sa nám páčila krásna radnica. Celé námestie je pekné. Môj aparát cvakal ostošesť. O deviatej otvorili turistické informačné centrum, kde sme si kúpili pohľadnice a nejaké malé suveníry v podobe dnes veľmi populárnych magnetiek. Pomaly sme sa vrátili tými istými ulicami na stanicu. V pešej zóne sme si posedeli v cukrárni pri káve a zákusku. Na stanicu sme došli krátko pred pol jedenástou. Vybrali sme si vaky z úschovnej skrinky.


5.8.2017 – Pardubice hl.n.: „RegioPanter“ ako Os 6234 do Hradca Králové © Ondrej Krajňák

Po krátkej úvahe sme sa rozhodli pokračovať do Hradca Králové najbližším vlakom Os 6234 s odchodom o 10:33. Tvorila ho jednotka 441.009-8/440.009-9. Stihol som odfotiť na prvom nástupišti stojacu Regionovu 814.050-1/914.050-0 a to bolo všetko, čo sa vlakov týka. V Pardubiciach na stanici sa zle fotí. Vlaky sú strieškami nástupíšť spolovice zatienené. Fotil som tu pred dvomi rokmi, ale vtedy som bol pred stanicou za nadjazdom a tam sa dobre fotilo. Nastúpili sme do vlaku a po 23 minútach sme boli v Hradci Králové. Hneď po vystúpení z vlaku som si odfotil odstavenú súpravu s rušňom 163.062-3 na čele a motorový vlak do Letohradu s katrom 854.014-8 vpredu. Škoda, že nie je červený. Tie modré farby mi nepasujú. Aj tu sme si odložili batožinu do úschovnej skrinky a vybrali sme sa do centra mesta.


5.8.2017 - Hradec Králové hl.n.: Motorový vlak © Ondrej Krajňák

Zaujal nás kruhový objazd s netypickými stĺpmi trolejového vedenia. Po Gočárovej triede sme prišli na Pražský most. Práve plával parník. Stihol som ho odfotiť už len zozadu. Po Eliškinom nábreží sme prešli k múzeu, kde sme si v informačnej kancelárii chceli kúpiť pohľadnice, ale veľký výber tam nemali. Pokračovali sme ulicou V kopečku na Veľké námestie. Zaujala nás katedrála sv. Ducha a Biela veža. Námestie je rozkopané. Robia zrejme novú dlažbu. V reštaurácii Na hrade sme sa naobedovali a pomaly sme sa vrátili na stanicu. V cukrárni pred stanicou sme posedeli pri káve. Na stanici som urobil len niekoľko záberov na stojace vlaky. Vlak do Lázní Bělohrad cez Ostroměř nám mal ísť až o 16:09 a bolo ešte len štrnásť hodín. Nechceli sme dve hodiny čakať. Bolo veľmi horúco.


5.8.2017 - Hradec Králové hl.n.: Pekný „okuliarnik“ © Ondrej Krajňák

Rozhodli sme sa preto cestovať ďalej. Cestovné lístky som však mal zakúpené cez Ostroměř. Išiel som teda do pokladne a opýtal som sa pani, či by nám ich nevedela zmeniť, že chceme ísť rýchlikom do Chlumca nad Cidlinou a odtiaľ budeme mať vlak cez Ostroměř do Lázní Bělohrad skôr. Povedala, že ona s tým nič urobiť nemôže, ale aby sme išli pokojne do vlaku, povedali to sprievodcovi a ten to vyrieši. Tak sme prišli do vlaku R 944 Bohumil Hrabal a sprievodca to hravo vyriešil. Prepočítal rozdiel vo vzdialenosti, doplatil som mu 37 Kč a odviezli sme sa do Chlumca nad Cidlinou. Tu sme mali hneď na prestup Sp 1811. S malým meškaním sme vystúpili krátko po šestnástej hodine v stanici Lázně Bělohrad. Naši známi nás tam už čakali, odviezli sme sa k nim a tým sa pre nás prvý cestovateľský deň skončil.


5.8.2017 - Hradec Králové: 714 205-2 ako staničná záloha © Ondrej Krajňák

V nedeľu 6.8.2017 sme sa s manželkou vybrali doobeda na prechádzku po meste. Zašli sme do kúpeľov. Za kúpeľným domom Strom života je rybník a okolo neho pekný chodník, na niektorých miestach drevený. Okolo chodníka je postavených vyše tridsať sôch z dreva, znázorňujúcich rozprávkové bytosti. Veľmi pekné. Vrátili sme sa cez Bažantnicu naspäť do centra a na obed k známym. Hneď po obede nás vzali autom na výlet. Vedia, že som milovníkom železníc, zaviezli nás do Zubrníc. Obec Zubrnice sa nachádza asi desať kilometrov od okresného mesta Ústí nad Labem. Žije v nej asi 210 obyvateľov. Časť zástavby obce s viacerými cennými, peknými stavbami ľudovej architektúry, je od roku 1995 chránená ako dedinská pamiatková rezervácia. Na stanici Zubrnice-Týniště je malé múzeum železnice.


6.8.2017 - Zubrnice: Pred železničným múzeom © Ondrej Krajňák

Stanica leží na trati Velké Březno – Lovečkovice – Verneřice/Úštěk. Táto trať, i s vetvou Lovečkovice - Úštěk, bola daná do prevádzky v roku 1890. Premávka bola zastavená v roku 1978. Občianske združenie Zubrnická museální železnice (ZMŽ) prevádzkuje víkendové vlaky v úseku Ústí nad Labem-Střekov - Zubrnice. Železnica je známa i tým, že sa tu v roku 1975 nakrúcali niektoré epizódy filmu Páni kluci. Neskôr, už pod hlavičkou ZMŽ, sa tu nakrúcali niektoré scény k filmu Rebelové. Ja som si prišiel na svoje. Na stanici je niekoľko starých vagónov. V troch krytých vozňoch je expozícia zabezpečovacej a oznamovacej techniky. Rôzne exponáty sú i v miestnosti, do ktorej sa vchádza z nakladacej rampy cez dvere drevenej prístavby výpravnej budovy, zjavne bývalého skladiska.


6.8.2017 - Zubrnice-Týniště: Výpravná budova s prístavbou © Ondrej Krajňák

V malej garáži sú tri koľaje, na ktorých sú odstavené rôzne dreziny a iné exponáty. Škoda, že už tam nie sú malé točne, pomocou ktorých sa tieto malé vozidlá presúvali do garáže. Sú tam krásne motorové dreziny Tatra, ale i jedna maďarská drezina. Vedľa staničnej budovy stoja pôvodné záchody. Pred nimi je zvoncová návesť prezývaná číňan. Za záchodmi v tráve stojí, už bez kolies, zrejme bývalý osobný vozeň k hurvínkovi. (V galérii nájdete fotky nápisov na vozni, možno niekto pozná jeho osud. Potešilo by ma, keby niekto doplnil o aký vozeň sa jedná.) Za výpravnou budovou je drevená kôlňa. Zrejme to bol sklad na rôzne náradia pre stanicu. Možno tam mali aj drevo na kúrenie v pieckach. Aj v dopravnej kancelárii, dobovo zariadenej, je niekoľko pekných exponátov.


6.8.2017 - Zubrnice-Týniště: Dopravná kancelária © Ondrej Krajňák

Pri odstavených starých vozňoch ma zaujal rušeň T 201 9001. O tomto type rušňa som vôbec nevedel, že existoval. Bol vyrobený v roku 1916 vo Francúzsku firmou Henry Crochat. V roku 1928 sa dostal do Československa a pracoval v cukrovare. (Na informačnú tabuľku nenapísali v ktorom to bolo. Kto vie, nech doplní.) V dopravnej kancelárii bol mladý muž, ktorý predával suveníry. Kúpil som si pekné pohľadnice a pán mi dal i lepenkový cestovný lístok. Po zdokumentovaní všetkých exponátov, ktoré ma zaujímali, sme posedeli na lavičke a počkali do 16:45 na príchod vlaku z Ústí nad Labem. Bol na ňom nasadený hurvínek M 131.1280. Odfotil som si aj tento exponát a opustili sme stanicu.


6.8.2017 - Zubrnice-Týniště: Prišiel „hurvínek“ z Ústí nad Labem © Ondrej Krajňák

Ešte pre všeobecnú informáciu dodám, že vstup do múzea, teda do celého areálu stanice, bol voľný, vstupné sme neplatili. Kúsok pod stanicou je cesta, po ktorej sme sa vydali do údolia Lúčneho potoka. Nie je to ďaleko. Stoja tam staré mlyny. V polovici 19. storočia stálo na tomto potoku 27 mlynov. Z nich 16 bolo funkčných do konca dvadsiatych rokov minulého storočia. Nakrúcal sa tu film Dešťová víla. Dlho sme sa tu nezdržali, odfotili sme, čo nás zaujímalo, a presunuli sme sa autom na parkovisko pod kopcom Buková hora. Na hore stojí 223 metrov vysoká televízna veža, najvyššia betónová stavba v Českej republike. Pri veži je reštaurácia Děčínská bouda, teraz je ale mimo prevádzky. Celkom na vrchole kopca je pekná vyhliadka, ale z veže by bola lepšia.


6.8.2017 - Verneřice: Výhľad z vrcholu Bukovej hory © Ondrej Krajňák

Vystúpili sme až na vrchol Bukovej hory. Nie je to z parkoviska ďaleko. Vrcholové vyhliadkové miesto sa nazýva Humboldtova vyhliadka, pomenovaná po slávnom nemeckom cestovateľovi a obdivovateľovi Českého stredohoria s dlhočizným menom Friedrich Wilhelm Heinrich Alexander Freiherr von Humboldt. Naskytli sa nám nádherné výhľady na okolitú krajinu a bolo vidieť aj Ústí nad Labem. Už sa stmievalo, keď sme schádzali na parkovisko. Potom už nasledoval presun autom do Lázní Bělohrad, večera v reštaurácii a skončil sa náš druhý cestovateľský deň. A tu končím aj prvú časť svojej reportáže, ktorá bude pokračovať na budúci týždeň. Pozrieme sa spolu pod Krkonoše a na Liberecko a potom sa presunieme z východu na západ Čiech.

Úvodná snímka: 6.8.2017 - Zubrnice-Týniště: Železničné múzeum s „hurvínkom“ © Ondrej Krajňák

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský

Galéria

Súvisiace odkazy