Širokorozchodná paráda

14.6.2006 21:55 Ľubomír Lehotský

Širokorozchodná paráda

Sobotné ráno, krátko pred ôsmou hodinou, je košická železničná stanica plná ľudí. Ako obyčajne, aj dnes si pri okienkach ľudia kupujú lístky. Napriek tomu si nemožno nevšimnúť prekvapivý výraz pokladníčky, keď si v krátkej chvíli hneď niekoľko cestujúcich pýta lístok do Hanisky pri Košiciach. Na zvedavú otázku: „Čo sa tam chystá?“, odpovedám: „Širokorozchodná paráda!“

 

Ale teraz rýchlo na tretie nástupište, kde už stojí pripravený na vlak do Turne nad Bodvou. Do červeno-bielych vozňov nastupuje viac ľudí ako inokedy, dobiehajú aj Pražáci z nočného rýchlika... Žiaľ, jeden vozeň zostáva zamknutý. V duchu hesla: „Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí,“ sme sa teda napokon naskladali do 810.a presne o 8.00 sa pohli juhozápadným smerom. O štvrť hodiny sa vlak vyprázdňuje a na perón vystupuje dobrá päťdesiatka nadšencov – fajnšmekrov, ktorí sa rozhodli nenechať si ujsť jedinečnú príležitosť, previezť sa osobákom, navyše historickým, po širokorozchodnej trati pri príležitosti jej 40. výročia vzniku.

 

Malé rozptýlenie na nás čakalo neďaleko osobnej stanice, v podobe starej zamestnaneckej motorky č. 820.066, ktorá vozí chlapov do širokorozchodného depa v Haniske. Po necelom kilometri sa to už hnalo z vlaku von hlava- nehlava všetko, čo malo v rukách fotoaparát, alebo kameru. Koľajnica – nekoľajnica, len periférne som zbadal, ako komusi výhľad zatarasil rušeň 721, ktorý sa práve pohýnal z depa. Slovami organizátorov: „Na takej akcii sa vždy môže niečo prihodiť, dôležité je, aby to nebol ďalší pomník pri trati.“

Presne o pol deviatej bol už nablýskaný Hurvínek M131.1125 aj s prívesným vozňom pripravený vyraziť. Žiaľ, ako to už býva zvykom, zdržali sme sa ďalších 25 minút. No potom sme už po širokom vyrazili a fotografovali až po ukrajinsko – slovenské hranice. Postupne sme zastavili vo výhybniach: Hornád ŠRT, Slančík ŠRT, Červený Dvor ŠRT, Trebišov ŠRT, Budkovce ŠRT, Vojany ŠRT a Maťovce ŠRT.

Za zmienku stojí určite pózovanie na mostoch, ale aj zastávka v Trebišove (v podstate na hlavnej stanici), či pri Budkovciach, kde sme si pri malom pamätníku s vyrytými menami minútou ticha i vypnutím motora pripomenuli obete železničného nešťastia z roku 1992.

 

To sa už pomaly blížil vrchol dňa, ktorým mal byť posun k označníku štátnej hranice SR/Ukrajina. Najprv sme v Maťovciach odpojili „prívešák“, naskladali sa do motoráku a celú cestu sledovali, ako nás na ceste vedľa trate sprevádzajú dvaja hraniční policajti. Keď sme zastali, bolo zaujímavé sledovať, s akou rozpačitosťou a opatrnosťou cestujúci vystupujú z vlaku na najvýchodnejšej hranici EÚ akoby sa báli, že sa odniekiaľ ozve krátka dávka do vzduchu z kalašnikova. Napokon zvedavosť predsa len zvíťazila a začalo sa fotiť. Pomyselná čiara však priťahovala magickou silou, a tak som ako prvý vykročil až k ostnatému drôtu na hranici. Neveril som vlastným očiam! Ostnatý drôt, 17 rokov po revolúcii... Z malého ohromenia som sa prebral až keď sa za mnou podujal vykročiť ďalší odvážlivec. V tej chvíli však z ošarpanej búdky na ukrajinskej strane vyšiel statný muž v maskáčoch a ráznym gestom nám ukázal cestu späť. V tom okamihu sa akoby zo zeme objavil ďalší pohraničiar, tentoraz slovenský. Vľúdnym slovom nás odprevadil k vlaku a my sme zamávali hranici a vrátili sa do Maťoviec, kde našej pozornosti neušiel ukrajinský rušeň aj s rušňovodičom. Vyšplhali sme sa na stanovište a rušňovodiča zvečnili. Krátke občerstvenie a ide sa späť.

A čo povedať ešte o atmosfére vo vlaku? Vynikajúca, zvlášť keď sa o nás starali skúsení rušňovodiči a bufetári, napríklad Peťo Pajtáš. Napokon neviem, či to bolo veľkým množstvom zážitkov, alebo únavou, ale na spiatočnej ceste dobrá tretina pasažierov pospala na drevených laviciach. O malý rozruch sa ešte postaral hlavný organizátor jazdy Kamil Kočiško, ktorého sme zabudli na jednej z výhybní...

 

Do depa sme sa aj preto vrátili pred piatou. Niektorí „vyskakovali“ za jazdy, aby stihli prípoj, lebo v Haniske sme ho evidentne dohnať nemohli. Kto sa však neponáhľal, Jožo Antalík mu v depe dovolil prezrieť si famózne opravený tender k parnej lokomotíve s označením 434.2338. Aj lokomotívu sme videli, je zatiaľ v žalostnom stave, ale o nejaké dva tri roky by hádam mohla svoj tender opäť potiahnuť.

Galéria

Súvisiace trate

  • ŽSR-500: Maťovce ŠRT - Haniska pri Košiciach ŠRT

Súvisiace odkazy