Sečovská strela - návrat do minulosti

Preto sme sa rozhodli pre náhradný plán a oprášili sme projekt previezť sa s MAGDOU traťou medzi Vranovom nad Topľou, Sečovcami a Trebišovom. 



V sobotu 26. septembra krátka dažďová prehánka trochu vystrašila cestujúcich, ktorí sa rozhodli spoločne s nami absolvovať túto trasu. Avšak len čo sme prešli Ťahanovským tunelom počasie ukázalo svoju krajšiu tvár a ďalšiu várku dažďových kvapiek si nechalo až na úplný záver dňa. 

Jazda ubiehala bez problémov. V Šarišských Lúkach sme počkali na vykrižovanie s pravidelným osobáčikom. Po svižnom rozjazde sme zastavili až za Nemcovským tunelom, kde bola naplánovaná prvá fotozastávka. Foteniachtivé osadenstvo vystúpilo a za chvíľu už bolo počuť len cvakanie uzávierok fotoaparátov. Poniektorí sa neuspokojili so statickými obrázkami a tak sa rozhodli výjazd z tunela zdokumentovať i videokamerami. 

To už ale zaznel pokyn na nástup do súpravy. Čakali na nás impozantné Hanušovské viadukty.  Najprv prvý, zasadený v malebnej krajine horného Šariša, ktorý sme zdokumentovali z neďalekého svahu. 

Ten ďalší v oblúku, priamo nad Hanušovcami poniektorí zachytili zhora, iní zdola. 

Posledná fotozastávka na nás čakala v Čiernom nad Topľou, kde je  doteraz zachované mechanické zriaďovacie návestidlo. 

To sme sa už ale nezadržateľne blížili do Vranova nad Topľou, kde nasledovala obedňajšia prestávka. Vlakový personál si oddýchol a pripravil súpravu na ďalšiu jazdu. MAGDA dostala slušivé tabule, oznamujúce, že do Sečoviec a Trebišova tentoraz pôjde SEČOVSKÁ STRELA. 

Prvé krátke zastavenie na trati nesúcej označenie 192 bolo v Sečovskej Polianke, kde nás okrem zvedavcov privítala osobne i starostka obce. 

To sme ešte ale netušili, čo nás čaká v blízkych Sečovciach. Moja spojka mi vopred ohlásila, že stanica je plná ľudí. A veru, nestačili sme sa diviť, pri našom príchode do Sečoviec, koľko ľudí tu na nás čaká. 

Po toľkých rokoch, keď sa miestni musia spoliehať len na autobusovú, prípadne individuálnu dopravu bolo príjemným prekvapením, že na železnicu nezanevreli. Trošku nám to skomplikovalo prácu, no nakoniec sme všetkých odviezli na kyvadlových jazdách do Trebišova a Dvorianok. 

Veselú náladu na stanici a vo vlaku nepokazili ani kvapky, ktoré sa na nás spustili pri poslednej jazde.

Tie nás sprevádzali potom celo cestou späť do Košíc. Tu sme sa rozlúčili nielen s našimi skalnými cestovateľmi. O tom, že to bolo tentoraz rôznorodé osadenstvo svedčia fanúšikovia železnice  nielen z celého Slovenska, ale i z Čiech a Poľska. V mene KHKV pri RD Haniska pri Košiciach im chcem poďakovať za rešpektovanie organizačných pokynov. Museli sme ich prijať, aby sme to nesmierne množstvo ľudí, ktoré prišlo  na stanicu, previezli na kyvadlových jazdách.