Na trenčanskom moste zvršok Rheda raste

» Návrat

Pridané: 29.3.2015 8:00
Autor: Ing. František Smatana, nick: » FrantisekIII.

Na trenčanskom moste zvršok Rheda raste Popravde musím povedať, že zatiaľ nerastie, len je naprojektovaný. A tak sa pozrime, čo nám tento nový návrh prináša. Pokúsim sa zhodnotiť ako projekt ďalšieho úseku bezštrkovej trate na novom železničnom moste v Trenčíne, tak aj predpokladané problémy jeho realizácie.

 
 
 
 
 
 
 

Je mi jasné, že pokrok nezastavíš a každý projekt je jedinečný, ale niektoré detaily vo mne vyvolávajú pochybnosti a na mieste investora a stavebného dozoru by som sa projektantov pýtal, či sa “nevloudila chybička”. Podobne otázky ohľadom realizácie, pretože tých pár skúseností s kvalitou zvršku v Tureckom vrchu je (povedzme to diplomaticky) rozporuplných. A to máličko, čo som videl na moste urobené, je vyslovene zle.
 
Ako vyzerá skladba bezštrkovky? Celý úsek sa skladá z 3 častí – za štrkom nasleduje kratučká časť na násype, potom vlastný most a opäť násyp (v smere od Bratislavy). S dĺžkami ako je uvedené v tabuľke:
   
 
prechodový úsek
násyp
most
násyp
prechodový úsek
dĺžka
20 m
34/36 m
340,6/345,4 m
134/142 m
20 m
 

Rheda je projektovaná v priamej, prechodnici aj oblúku. Na začiatku mosta (staničenie 122+271, ev. 122+128) bude inštalované dilatačné zariadenie v koľaji (zasahuje do Rhedy na násype a moste), čo (myslím) bude veľmi zaujímavá výzva.

Poďme teda porovnať nakreslenú Rhedu s už vo svete realizovanými. Výsledky sú takéto:

Realizácia

A. Ako som písal vyššie, začiatok neukazuje nič dobré, bohužiaľ. Je zabetónovaná len vrstva so zarážkami – zarážky majú zlý tvar, zlú výstuž (to si dovoľujem tvrdiť aj keď som nevidel výkres výstuže) a sú zhotovené nie veľmi vhodným postupom.


Zarážka pripravená na betonáž – všetko zle; február 2015

Pozrime sa na závady trošku podrobnejšie:
a. tvar – realita má zvislé steny, design šikmé;
b. výstuž – zarážka je vystužená 6 málo vystúpenými prútmi; a ten kúsok rohože môžu dať doma do prasacieho chlieva, ale nie do podstatnej časti zvršku; v galérii vidíte ako fotku, tak aj výkres výstuže funkčného spojenia (uznávam, že pre podstatne vyššiu rýchlosť);
c. postup betonáže – zarážka prenáša vodorovné sily; keď styčná plocha nie je upravená, styk betónov je oslabený. Tu by som dokonca odporúčal použiť v spodnej časti stratené debnenie a pod zarážkou ním vytvoriť dieru (viď foto v galérii).

B. Moje skúsenosti po Tureckom vrchu ukazujú, že zhotoviteľ Rhedy:
a. sa vykašľal na vodorovné zaistenie polohy koľajového roštu pred a počas betonáže;
b. absolútne nedostatočne riešil problém s uvoľnením montážnych stojek po betonáži (na začiatku tuhnutia betónu);
c. odhadujem, že vôbec neriešili otázku uvoľnenia upevnovadiel po betonáži;
d. laxne pristúpil k vlastnej betonáži (ukladanie a ošetrovanie čerstvého betónu).
Výsledkom sú trhliny v betóne. Tie sú viditeľné (skryté závady sa ukážu inak a inde…). Netuším, čo na kvalitu hovorí investor; bolo by zaujímavé poznať jeho názor. Podľa mňa sú to všetko podstatné chyby.
Pozn. toto všetko píšem ako príležitostný vzdialený pozorovateľ, ktorému zostali ďalšie detaily skryté…


Turecký vrch - trhliny v betóne zvrškovej dosky (TCL); júl 2012

Design

Tu by som pripomienky rozdelil do 2 oblastí – podstatné a menej podstatné:
A. prechod bezštrkovka x klasika umiestnený v oblúku – všetci vieme, že oblúky sú na akékoľvek experimenty nevhodné; preto by tento prechod mal byť riešený v priamej (moje odporúčanie);
B. Styrofoam namiesto bearingu – zarážka je obložená špeciálnym materiálom (kvázi tlmičom), kontrolujúcim vzájomný pohyb dosiek (zvrškovej a podkladnej); a teda Styrofoam je pre mňa to isté, ako tam dať nič. Každý jeden projekt (na ktorom som pracoval) má špeciálne ložiská na oboch stranách všetkých zarážiek. Líšili sa hrúbkou, tvarom či rozmerom, ale boli tam (viď foto v galérii).
C. tlmiaca doska PCL*TCL – 4mm hrubý materiál (plus fólia a geotextília, ak dobre čítam popis, ktoré tvoria izoláciu na moste?); takáto skladba je dosť neobvyklá a, priznávam, dosť dobre nechápem jej zmysel; izolácia mostnej konštrukcie proti vode sa rieši ináč; a dodatočné vrstvy pod ‘elastickou tlmiacou doskou’ ovplyvnia jej správanie; verím aspoň, že niekde v projekte sú špecifikované požiadavky na fóliu a geotextíliu;


Trenčiansky most - Styrofoam v projekte

D. rôzne veľkosti zarážiek – ako a prečo? V jednej doske 450/450 a 700/700, v druhej 500/500 a 800/800; s tým som sa na žiadnom inom projekte nestretol, zarážky mali jednotnú veľkosť aj pre rôzne dĺžky TCL dosiek;
E. tolerancie TCL dosky – popísané vo výkrese ako “v smere osi “Y” +0,050 –0,015m” (skutočne až taká veľká odchylka?! 5cm (slovom päť)?! to je príliš);
F. problematické krytie výstuže v čelách zvrškovej dosky – kvôli zmenšeným rozmerom je na malom priestore príliš veľa výstuže, bude obtiažne tam výstuž natesnať pri dodržaní predpísaného krytia;
G. jednostranný sklon povrchu zvrškovej dosky – to znamená zmenšenie uchytenia podvalu v betóne; vhodnejší by bol strechovitý sklon;
H. vývod uzemnenia na vrchu dosky – nikto ten kúsok železa neosadí presne; takže po betonáži bude buď trčať, alebo bude zapustený; dať ho na bočnú stenu dosky sa mi zda lepšie;
I. zárezy v HBL * podvaly – zárezy v HBL sú navrhnuté každých 5m (kvôli kontrole zmrašťovania betónu, čo je v poriadku), ale rozostup podvalov je 60cm; to znamená, že sa nedá vyhnúť umiestneniu podvalov nad zárezmi. V minulosti bola požiadavka sa tomuto vyhnúť;
J. chýbajúce spojenie HBL*TCL v prechodovej oblasti – v blízkosti prechodu zo zemného telesa na most či tunel býva vždy riešené dodatočné spojenie medzi podkladným betónom (HBL) a zvrškovou doskou (TCL) pomocou tŕňov;
K. zaistenie HBL v prechodových oblastiach – v prípade dlhších úsekov na zemnom telese bývajú v prechodoch budované 1 až 2 ‘základové’ pätky (nazývané endsporn) ako súčasť HBL;
L. TCL doska bez skosenia hrán – o.i. že to tuším predpisuje naša norma, tak je to vhodná ochrana hrán proti poškodeniu (porovnajte si to na obr. 26 a 27);
M. chýbajúce detaily – ako napríklad: spájanie medziľahlej fólie (v projekte označená ako elastická tlmiaca doska); ukončenie izolácie proti vode; riešenie geodetických zaisťovacích značiek (z TS str.5, popis je zaujímavý, ale stavbári používajú grafické zobrazenie); vo výkrese 6 typov TCL dosiek, v prílohách 8 typov; atď.


Taiwan – spájanie fólie; apríl 2004

A na záver designu ešte zistené odlišnosti:
- zarážky – rozdielny počet v jednej TCL doske – vo svete sa ich počet pohyboval medzi 2 a 4; osobne si myslím, že 3 sú najvhodnejšie;
- zarážky – pozitívna * negatívna – kedy buď trčí nad dosku (napr. Taiwan), alebo je do nej zapustená (napr. projekt GGR v Číne);
- deliaca fólia medzi mostom a TCL – z iného pohľadu spomínaná vyššie; tu je navrhnutá 4mm hrubá, naozaj ‘tlmiaca doska’; vo svete sa používala tenšia (materiál podobný izolácii proti vode používaný na ploché strechy);
- uzemnenie – použité extra 4 prúty (vo svete sa použili prúty výstuže) + každá doska uzemnená samostatne (nespájané do celku, pripojené priamo na koľajnicu; podobne ako v Kórei, kde sa ale pripájali k pozdĺžnemu káblu);
- chýbajúce poistné uholníky na moste (Taiwan áno (ale len na oceľových mostoch), Kórea nie, Čína nie);
- výstuž dosky – priečne i pozdĺžne prúty v celku, a poohýbané do tvaru (vo svete rozdelené do viacerých kusov); atď.


Taiwan – zarážky pozitívne, tiež si všimnite výstuž; apríl 2004

Ako každý nový projekt, tak aj tento prináša nové zaujímavé výzvy pre zúčastnených. Okrem vyššie uvedených sú (z môjho pohľadu) hodné zvýšeného záujmu aj nasledujúce (všetky sa týkajú realizácie):
- použitie, nainštalovanie a nastavenie dilatačného zariadenia v koľaji;
- výškový oblúk na moste (zvýšené nároky na geodetické práce; bez použitia geodetického systému to môže byť náročná práca);
- geodetické meranie koľaje – podľa mojich informácií sa stále naše “vrt” merajú stále klasicky, bez použitia komplexných meracích systémov. Na pripojenej fotke vidíte jeden z nich – riadený počítačom, ktorý kontroluje polohu v danom mieste aj s ohľadom na trať ako za ním, tak aj pred ním;


Kórea – geodetický merací systém fy Amberg; január 2008

- zhotovenie zvršku na moste (postupy, mechanizácia, atď. vrátane spôsobu betonáže TCL dosiek na moste (2. koľaj); výber typu montážnych stojek; atď);
- zhotovenie zvršku na násypoch (spôsob betonáže HBL so všetkými detailami);
- plus vyriešenie 3 závažných nedostatkov z Tureckého vrchu.

Držím všetkým zainteresovaným palce a dúfam, že sa im bude dariť a dokončia obnovu jednak na čas (hoci posledné informácie ukazujú opak), a jednak v požadovanej kvalite.
Na záver pripájam poznámku, že nekritizujem bezhlavo a chápem, že čas prináša zmeny, a tiež viem, že ‘nobody is perfect’ (ako sa hovorí na Slovensku). Ale po rokoch praxe s Rhedou sa pýtam a hodnotím.


Taiwan – demontáž zlého úseku Rheda; marec 2005

Pre lepšie porozumenie odporúčam prečítať si moje staré články venované stavbe bezštrkovky Rheda (viď nižšie v rubrike Súvisiace odkazy). A poznamenávam: polovážne, polonevážne – keď vidím a počujem ako sa rekonštruujú železnice u nás, tak sa len divím, čo vedie našincov k názoru, že kvalitou prác predčíme napr. Číňanov…
Lúčim sa so športovým pozdravom: doprave zdar a železničnej zvlášť.

Doplnok

V medzičase, keď sa už článok pripravoval na uverejnenie u editora, som sa dostal k výkresu so zarážkami, ako aj k výsledku posúdenia zarážok. Nechcel som opravovať originálny text, len na koniec doplním nasledujúce poznámky:
• statik zhodnotil, že stávajúce zarážky predpokladaným silám vyhovujú (fajn, zrejme nízka rýchlosť podstatne zníži potrebu výstuže);
• nepáči sa mi vlastný výkres (viď posledné 2 fotky v galérii) – vlastné zarážky nie sú nijako zvýraznené, detaily zarážok (umiestnenie výstuže) sú slabé a nekompletné , a výsledok na stavbe tomu zodpovedá… zarážky tu majú zlý tvar (nie sú skosené steny, čo je v rozpore s výkresom zvrškovým), a výstuž je zle namontovaná (čo som už kritizoval vyššie). Možno je to aj tým, že na iných stavbách je táto vrstva navrhnutá ako dodatočná, realizovaná neskôr, súčasne so zarážkami.
• otázka – kde sú detaily zarážok 700/700 a 450/450? Videl som iba 1 výkres, a v ňom sú rozkreslené len zarážky 800/800 a 500/500.

Úvodná snímka: Rheda na trenčianskom moste sa začína rysovať

Ing. František Smatana


Galéria k článku

Počet: 51     Stránky: / 2        

Foto Trenčiansky most - zarážka pripravená na betonáž - ...

Foto Kórea - výstuž v zarážke; 11.2007 © F.Smatana

Foto Kórea - výkres výstuže v zarážke; 11.2007 © F.Smat ...

Foto Postup betonáže zarážky; 03.2015 © F.Smatana

Foto Turecký vrch - chýbajúce horizontálne zaistenie ro ...

Foto Taiwan - oba koľajové rošty dobre zaistene; 11.200 ...

Foto Turecký vrch - nedostatočné určenie doby uvoľnenia ...

Foto Kórea - kontrola tuhnutia betónu; 03.2008 © F.Smat ...

Foto Turecký vrch - príliš veľké trhliny v TCL betóne; ...
nasledujúce obrázky »




Súvisiace trate


Súvisiace odkazy

Diskusia

Pozn.: Názory diskutujúcich sa nemusia zhodovať s názormi VLAKY.NET.

Ak chceš pridať diskusný príspevok, musíš byť prihlásený.

» Pridaj diskusný príspevok s obrázkom

Príspevky: 38     Stránky: / 2     Výpis:    
» azetdak Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 3 497 7.4.2015 8:19
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Na trenčanskom moste zvršok Rheda raste

PJD u Třebovic je také hlučnější a to i uvnitř vlaku, než klasika. V Praze se mezi tramvajové koleje místy pokládá umělý trávník.

» azetdak Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 3 497 7.4.2015 8:16
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Na trenčanskom moste zvršok Rheda raste

Aleš:
Stéblová ?!? A spousty dalších. A pokud by vlaky jezdily tak hustě, jako auta, jak by vypadalo skore potom?

» matus7532 Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 2 918 5.4.2015 20:16
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Na trenčanskom moste zvršok Rheda raste

milloss ja si myslím, že v Trenčíne bude tichšie všetko ako súčasný most, ktorý je počuť na kilometer. Si pamätám, keď som chodil na priemyslovku tak bolo počuť každý vlak cez most až do triedy a to je škola cca kilometer od mostu (vedľa železničného učilištia). Takže ak sa oboženie PHS s vyššou pohtivostou tak to bude len a len lepšie.

» tratovak Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
REPORTÉR
Príspevky: 8 140 3.4.2015 12:19
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Na trenčanskom moste zvršok Rheda raste

Na SŽDC idú na to takto: http://www.k-report.net/presmerovani/?prispevek=3312140

» FrantisekIII. Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
REPORTÉR
Príspevky: 335 3.4.2015 10:20
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Na trenčanskom moste zvršok Rheda raste

@milloss & kamilk: kamilk odpovedal, ja len prilozim skicu a fotky prefabrikatov od Rail.One.
RE: Na trenčanskom moste zvršok Rheda raste RE: Na trenčanskom moste zvršok Rheda raste RE: Na trenčanskom moste zvršok Rheda raste

» Aleš_Liesk. Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 1 204 3.4.2015 10:05
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Na trenčanskom moste zvršok Rheda raste

Bouraček jsem viděl hodně, ale takový masakr, jako u Studénky, nikdy.

Co třeba Nažidla, už se nepamatujete? 17 mrtvých.
Nebo 2011 u Prostějova - jenom dvě osobní auta, ale 6 mrtvých.
Český autobus v Chorvatsku, 2012, 8 mrtvých.

A trochu z historie, to byste ale pamatovat mohl:
u Břeclavi, 1950, autobus a 40 mrtvých.
Podolínec, 1974, 9 mrtvých

» kamilk Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
REPORTÉR
Príspevky: 2 076 2.4.2015 21:06
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Na trenčanskom moste zvršok Rheda raste

» milloss
Myslím si, že zvýšený hluk v tuneli Turecký vrch majú na svedomí hladké dno a steny tunela. Od nich sa hluk donekonečna odráža s minimom pohltenia, preto je tam vyšší hluk ako v starých tuneloch, kde je členité štrkové lôžko a steny vykladané kameňom, čo je tiež členitá plocha. Tam sa hluk lepšie rozptýli a interferenciou zanikne.
Na nejakej prezentácii som videl také riešenie, že na pevnú jazdnú dráhu sypali tenkú vrstvu štrku, práve kvôli akustickému "zdrsneniu" povrchu. Toto by sa možno dalo aplikovať aj u nás, ani také drahé ako špeciálne rohože to nebude.

» milloss Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 13 260 2.4.2015 13:17
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Na trenčanskom moste zvršok Rheda raste

mna by zaujimalo z coho alebo ako vznika ten nenormalne velky hluk pri jazde PJD v Tuneli turecky vrch (pri otvorenom okne je problem vydrzat ten hluk, urcite to bude cez normu) a ci nebolo mozno to niecim minimalizovat tak ako napr v rakuskom Leinzer tunnel a dalsich inych kde su nejake tlmiace rohoze medzi kolajami. Snad to nebude tak istu hucat aj na moste v Trencine, to budu poteseni trencania aj ked tam bude protihlukovka

» azetdak Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 3 497 1.4.2015 12:29
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Na trenčanskom moste zvršok Rheda raste

Tratovak:
Já vím. Až tam těch prasklin bude víc, doprava se zastaví, vypíše se tendr a bude se to předělávat. Kaštani budou jezdit NAD, (ještěže ty gumokoly máme), firmy se nakapsují a daňový poplatník to hezky zacáluje

» azetdak Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 3 497 1.4.2015 11:49
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Na trenčanskom moste zvršok Rheda raste

Traťovák:
To vím také. Ale spadl na koleje. A plechokolfans jsou také skupina sama pro sebe. Jenže mezi oběma skupinami je stejný rozdíl, jako mezi kapitalismem a otrokářstvím. (ani jedno není to pravé ořechové, ale jedno je menší zlo.)

nasledujúce príspevky »