Naša téma: S chorobou do vlaku?

» Návrat

Pridané: 12.3.2018 8:00
Autor: Kamil Korecz, nick: » kamilk

Naša téma: S chorobou do vlaku? Železničná doprava poskytuje službu vo verejnom záujme, ktorého cieľom je mobilita občanov. Objednávaná, prevádzkovaná a dotovaná je štátom, je určená pre všetkých bez rozdielu. Niektorí spadajú do skupiny platiacich plné cestovné, iní majú nárok na vyššie či nižšie sociálne zľavy, určené taktiež štátom, prípadne využívajú komerčné zľavy poskytované dopravcom.

Nikto zo spektra potencionálnych cestujúcich by nemal byť v tomto systéme diskriminovaný. Avšak každé spektrum má svoje extrémy.

 


Život so sebou prináša rôzne situácie. Cítime sa zdraví a plní sily, častokrát nič nenasvedčuje tomu, že by nás v najbližších chvíľach mala postihnúť náhla nevoľnosť alebo iný zdravotný problém. V takej situácii budeme vďační za každú pomoc, ktorá nám bude poskytnutá. Takáto životná situácia žiadnu diskusiu nepotrebuje. V podnikovom časopise Železničnej spoločnosti Slovensko Ozveny, konkrétne v jeho februárovom čísle 2018 na strane 17 je však v rubrike Z redakčnej pošty opísaný iný príbeh:

„Mám 75 rokov. Občas sa u mňa neočakávane vyskytne veľmi silná nevoľnosť. Príhoda, o ktorej píšem, bola taká silná, že som pri nej stratil vedomie. Vrátiť do života sa ma snažila manželka. Mladík, ktorý bol s nami v kupé, bežal zavolať sprievodkyňu. Tá ihneď oslovila vlakvedúceho. Chceli nám zavolať záchrannú službu. Lenže mne táto nevoľnosť dlho netrvá. Keď ma manželka s pomocou sprievodkyne z bezvedomia prebrali, vedel som, že do pol hodiny sa môj stav upraví. Pani v uniforme doniesla dve fľaše vody a prízvukovala mi, že musím predovšetkým dodržiavať pitný režim. Môj stav sa rýchle zlepšoval a v Trenčíne som vystúpil, akoby sa mi nebolo nič prihodilo. Ešte raz sa chcem veľmi poďakovať Vašim zamestnancom za bezodkladnú a obetavú pomoc.“


Ku skolabovanému je niekedy potrebné privolať záchranku © dpa/Andreas Eickhoff

Zdalo by sa, že je to pekný príbeh o ľudskej spolupatričnosti a pomoci núdznemu. Lenže ako v diskusnom fóre poukázal jeden vlakvedúci, táto situácia má aj druhú stránku. Vo svojom diskusnom príspevku vyslovil otázku:

„Pýtam sa, patrí takýto typ cestujúceho s vážnymi zdravotnými problémami, ktorých si je ich vedomý, do vlaku?“

Je pravdou, že vlakový personál nemá okrem kurzu prvej pomoci a lekárničky (umiestnenej v inventári hnacieho vozidla, takže počas jazdy vlaku k nej sprevádzajúci personál nemá prístup) žiadne iné prostriedky, ktoré by mu umožňovali takéto situácie riešiť. Aj tú fľašu vody musí poskytnúť väčšinou len zo svojich vlastných zásob, keďže reštauračným vozňom alebo balenou vodou pre cestujúcich disponuje len malé percento vypravovaných vlakov (vlaky InterCity, rýchliky a vybrané regionálne rýchliky a to výhradne na trase Bratislava - Žilina - Košice a späť resp. na jej jednotlivých úsekoch). Navyše čas venovaný starostlivosti o pacienta by mal venovať svojim nosným dopravným a prepravným povinnostiam a ostatným cestujúcim. V diskusnej línii svoj názor ďalej rozvinul a objasnil nasledovnými vetami:

„Vlak nie je nemocnica na kolesách. Ak niekto skolabuje alebo niečo podobné a nie je to u neho pravidlo, resp. sa stalo prvýkrát, tak niet o čom, tu pomoc treba, viniť nebudem. Kohokoľvek z nás môže taká vec stretnúť kdekoľvek… Ale ak viem, že mám zdravie v zlom stave, že kolabujem, atď. (rovnako chrípka a podobné nákazlivé choroby), tak takíto cestujúci nemajú čo hľadať v hromadnej doprave. Na prvom mieste by bola vhodná sebareflexia a nie videnie len seba samého.“


V Japonsku je bežné nosiť v prípade prechladnutia rúšku, aby ste takto chránili ostatných od nakazenia © minajp.com

Akým spôsobom rieši zdravotný stav cestujúcich Prepravný poriadok ZSSK? V bode A.4.2 písmeno o) sa píše, že „cestujúci je povinný správať sa tak, aby nedošlo k poškodeniu zdravia, bezpečnosti a majetku spolucestujúcich“. V bode A.5.1 písmeno c) sa ešte uvádza, že „právom dopravcu je z prepravy vylúčiť osoby, ktoré by pre chorobu mohli vážne ohroziť zdravie alebo bezpečnosť cestujúcich“. Iným spôsobom tento problém prepravný poriadok nerieši. Z citovaného textu nevyplýva zrejmá povinnosť cestujúceho zdržať sa cesty v prípade zdravotného stavu zhoršeného nákazlivou chorobou ani iné podobné obmedzenia. Zostáva preto len na morálke a uvážení každého cestujúceho, či si aspoň pri kýchaní a kašľaní zakryje tvár a urobí všetky preventívne opatrenia a náležite sa vybaví na cestu vlakom tak, aby dokázal v rámci možností predchádzať svojim kolapsovým stavom (ktorých si je vedomý), prípade cestoval výhradne s náležite poučeným a vybaveným doprovodom a v období s očakávaným zhoršením svojho zdravotného stavu sa cesty prostriedkami hromadnej dopravy vyvaroval úplne.

Ak prepravný poriadok ZSSK a.s. túto problematiku rieši pomerne laxne, právny poriadok Slovenskej republiky nie je vo veci ani zďaleka taký bezzubý. Vo výnimočných prípadoch, pretože aj také sa vo vlakoch stávajú, by bolo na mieste uvažovať aj v kontexte §164 ods. 1 Zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestného zákona), ktorý pojednáva o šírení nákazlivých chorôb: „Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej ľudskej choroby, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky“.

Popisovaným situáciám nepomáha ani zavedenie bezplatnej dopravy pre vybrané skupiny obyvateľstva, okrem iných aj pre seniorov nad 62 rokov. Týmto politickým krokom došlo k nezanedbateľnému nárastu migrácie cestujúcich vo veku nad 65, 70, ba i 80 rokov veku, ktorí sú z hľadiska zdravotného stavu najrizikovejšou skupinou. V nezanedbateľnom počte však stav veci zhoršujú aj tkz. marginalizované skupiny obyvateľstva (bezdomovci, drogovo závislí a pod.), ktoré nemajú štandardný prístup k elementárnej hygiene a ani záujem o základnú zdravotnú starostlivosť.

Okrem popísaných situácií môžte v diskusii zodpovedať na otázky:

Cestujete prostriedkami verejnej dopravy aj keď viete o svojom nakazení infekčnou chorobou (typicky chrípka)?

Poznáte zo svojej skúsenosti prípady náhleho kolapsu cestujúcich?

Súhlasíte s názorom, že ľudia bežne upadajúci do kolapsových stavov by nemali cestovať na dlhé vzdialenosti bez zabezpečenia si náležitej pomoci?

Súhlasíte s názorom, aby boli zosobnené a vymáhané škody, alebo ich časť, spôsobené dopravcovi a ostatným cestujúcim od takého cestujúceho, aký je popisovaný v ďakovnom liste? (zmeškanie vlakov, zmeškanie prípojných vlakov, meškanie do práce, resp. iné škody spôsobené čakaním vlaku na príjazd RZP/RLP a vykonanie prvotných urgentných činností po ich príjazde)?

Odkazy:

Úvodná ilustračná snímka: Záchranári ošetrujú chorú cestujúcu, ktorá zamdlela na stanici
(15.3.2001, Pardubice-Rosice nad Labem) © PhDr. Zbyněk Zlinský

Kamil Korecz





Súvisiace odkazy

Diskusia

Pozn.: Názory diskutujúcich sa nemusia zhodovať s názormi VLAKY.NET.

Ak chceš pridať diskusný príspevok, musíš byť prihlásený.

» Pridaj diskusný príspevok s obrázkom

Príspevky: 51     Stránky: / 3     Výpis:    
» kamilk Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
REPORTÉR
Príspevky: 2 318 15.3.2018 19:34
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Naša téma: S chorobou do vlaku?

» brano
To je práve ten problém.

» brano Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 5 789 15.3.2018 12:14
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Naša téma: S chorobou do vlaku?

Mohli by tunajší odborníci na všetko vrátane infektológie poskytnúť prakticky použiteľný návod, ako rozlíšiť kýchnutie spôsobené neškodnou alergiou od kýchnutia pri nebezpečnej nákaze, ako rozoznať nakazeného v inkubačnej dobe, u ktorého sa zatiaľ neprejavujú žiadne príznaky choroby alebo ako rozoznať bacilonosiča, u ktorého sa žiadne viditeľné príznaky neobjavia vôbec?

» azetdak Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 4 026 15.3.2018 10:36
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Naša téma: S chorobou do vlaku?

Občas se přijde na Ukroše s otevřenou TBC, který tu pracuje, ten fičák, když to praskne, stojí za to. Bohužel, dokud bude existovat tlak na to, aby pracovali i nemocní, šířící kapénkové infekce, nemá tento problém řešení. Společnost by měla fungovat podle zásady: Kýcháš, kašleš? Okamžitě domů a zalehnout! Ale, a to hlavně, by takový ukázněný pacient neměl být na tom, že je ohleduplný, finančně škodný.

» maxipes Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
REPORTÉR
Príspevky: 6 226 15.3.2018 4:31
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Naša téma: S chorobou do vlaku?

Mimochodem: Hlavním hrdinou filmu Pozor vizita není bacilonosič TBC ale tyfu.

» maxipes Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
REPORTÉR
Príspevky: 6 226 15.3.2018 4:07
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
Pozor vizita!

bacilonosiči TBC sú tiež izolovaní (k videniu vo filme Pozor, vizita!) a to je považovazané za normalne a správne. Či?
Bacilonosiči TBC byli izolováni v době, kdy se děj filmu odehrává - na přelomu 50. - 60. let. Tehdy se ještě na TBC i umíralo, avšak byla už zvládnuta její léčba díky antibiotikům. Prodo také od 50. let běžel program důsledné likvidace TBC, i každé venkovské zdravotní středisko mělo své plicní oddělení, vybavené alespoň stařičkým přímoukazujícím rentgenem, 2x týdně do něj dojížděl lékař specialista. Něco o tom vím, protože moje matka jakožto sestra na tomto oddělení sloužila, vedla kartotéku pacientů, v níž byli registrovaní i vyléčení, bylo to všek přísně tajné jak dnes nositel HIV - nálepka "tuberák" byla tehdy ještě společensky znemožňující.
Právě díky důslednému potírání a prevenci (málo kde tak důslednému ale i účinnému jako v ČSSR) bylo akutní nebezpečí TBC zlikvidováno, pročež plícní oddělení na místních střediscích byla v 70. letech rušena. Pochopitelně přísná izolace infekčních odd. v nemocnicích platí stále, tam se ovšem jedná o akutní pacienty.
Nelze uplatňovat potírání TBC před 60 lety jako opatření proti respiračním chorobám dnes, izolovat, vést registraci pacientů či co - nějakou tu virózu či chřipku občas chytne skoro každý.

» kamilk Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
REPORTÉR
Príspevky: 2 318 14.3.2018 23:05
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Naša téma: S chorobou do vlaku?

Ďakujem Haterovi, že sa zapojil do diskusie. Prináša sem odlišné názory, čo je ku prospechu veci, pretože tam kde niet oponenta, niet diskusie.

Mne osobne sa pozdáva predstava, že by platili nejaké zdravotné a hygienické minimá pre cestovanie hromadnou dopravou. Maxipes má však úplnú pravdu v tom, že vymyslieť a v praxi prevádzkovať nejaký mechanizmus, ktorý by to kontroloval, je sotva možné. Dnes je doba taká, že nejde vyhodiť pomočeného, na hony páchnuceho bezdomovca so svrabom zo stanice.
Doplním ešte postreh - bacilonosiči TBC sú tiež izolovaní (k videniu vo filme Pozor, vizita!) a to je považovazané za normalne a správne. Či?

» maxipes Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
REPORTÉR
Príspevky: 6 226 14.3.2018 22:42
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Naša téma: S chorobou do vlaku?

Ještě bych chtěl upozornit, že se tu stále operuje s pojmem "chřipka". Laický paciet však těžko rozezná chřipku od obyčejné virózy, obzvláště v počáteční fázi - to může diagnostikovat jedině lékař. Je sice fakt, že přenosností na spolucestující se neliší, závažností však ano. Nicméně stále si neumím předatavit, jak by postižení měli být vylučováni z přepravy - kým a na základě čeho.

» azetdak Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 4 026 14.3.2018 22:31
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Naša téma: S chorobou do vlaku?

Maxi, dělal jsem u stejné firmy, jako ty, i když na o něco vyšší pozici, takže do terénu jsem nechodil, ale nemoci se mi vyhýbaly, protože jsem venku trávil volný čas a toho jsem měl spoustu. Nicméně logika většiny papalášů, počínaje vládou a konče podvodnikateli, je padlá na hlavu: Když nastavím podmínky tak, aby každý nemocný zůstal doma za stejné peníze, jako když chodí do práce, omezím ve firmě a to velmi podstatně, nemocnost a celkové ztráty budou menší, než když budu k práci nutit, (jakýmkoli způsobem), všechny, kteří se dokáží udržet na nohou a při vědomí. Protože pokud ve firmě vypukne epidemie, dopadne to tak, že nakonec zůstane doma 60 - 70% zaměstnanců a ten zbytek produktivitu neudrží, takže je lepší, když zaplatím plnou nemocenskou 5 - 10% těch, byť lehce nemocných, co zůstanou raději doma.
Hater
V Česku letos na chřipku zemřelo přes sto lidí. A další zemřou časem, na komplikace, spojené s přecházením této, na první pohled nepříliš vážné nemoci. Ono to, zejména u mladších, zdánlivě jde, nadopuji se práškama, dám si nějaký dryják a hurá do práce, ale udělám to dvakrát, třikrát, desetkrát... a najednou bum! Infarkt, náhlá a nevysvětlitelná zástava srdce, chronické záněty kloubů, tachykardie... je toho moc a špatně se to léčí, pokud to vůbec jde.

» Hater Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 5 373 14.3.2018 12:15
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Naša téma: S chorobou do vlaku?

maxipes
ja nie som zákonodarca...a máme predsa exekutívu, ktorá sa o to vie postarať...

zoberme to z opačnej strany, ktorá sa týka spoločnosti, nie dopravy...šírenie HIV...je to trestný čin, a tiež je to ťažké kontrolovať..takže to necháme tak? samozrejme, ide o dôsledky a o to, že napr. chrípka je liečiteľná (aj keď sú ročne mnohé prípady úmrtia na sprievodné javy)...

a ak si nevieme ustriehnuť bacilonosičov, obmedziť ich prítomnosť medzi zdravými, tak sme zlyhali na plnej čiare...

už len to, aby si niekto kto je chorý dal ochranné rúško je veľký posun vpred...žiaľ znižujúca sa inteligenčná úroveň obyvateľov krajiny nepostačuje ani to, aby si dali ruku pred ústa keď kašľú a kýchajú...čiže ťažko ísť do ZOO a opiciam vysvetľovať teóriu relativity...

celkovo si musíme vybrať z dvoch možností...buď ideme budovať modernú železničnú dopravu pre cestujúcich na úrovni alebo sockáreň pre masy, ktoré nemajú inú možnosť dopravy...a keďže sme už predvlani boli nad 50% bezplatných cestujúcich, tak vlaňajšok tipujem na cca 65% a tým pádom sme si zvolili možnosť číslo dva...masy...a v takom prípade je táto diskusia zbytočná, keďže už cieľ je splnený...

» maxipes Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
REPORTÉR
Príspevky: 6 226 14.3.2018 11:57
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Naša téma: S chorobou do vlaku?

Hater: Co nelze kontrolovat, to nelze uzákonit. A ty jsi ve svém burcujícím projevu proti "sockám" a chřipkou nakaženým cestujícím neuvedl jediný návrh, jakým způsobem se mají tito nebezpeční delikventi identifikovat a na základě této identifikace vyloučit z dopravy.

Musím sice odporovat Ážetďákovi - léta jsem dělal u podniku, kde jsme se většinou po republice pohybovali vlakmo a nepozoroval jsem žádnou zvýšenou nemocnost respiračními chorobami na sobě ani u kolegů - spíš naopak, život v maringotkách, práce pod širým nebem (nikoliv však v trvalém dešti - to se s el.zař. ani dělat nedá a za mrazů pod -5°C se s kabely manipulovat nesmí) měla pozitivní vliv na otužilost, čili platí asi, co jsem již napsal - hlavní roli hrají osobní dispozice a je jedno, chytne-li člověch chřipajznu ve vlaku, tramvaji nebo ve frontě u pokladny sámošky. Nicméně musím tenkorát dát Ážetďákovi za pravdu, že žijeme v systému, který většinu lidí nutí chodit do práce i když by měli být doma v karanténě. Právě zde je třeba začít s reálně řešitelným opatřením na omezení chorob, šířených kapénkovou nákazou.

nasledujúce príspevky »