Ako bolo na Rendezi 2018

24.6.2018 8:00 Juraj Földes

Ako bolo na Rendezi 2018

16. a 17. júna 2018 sa v priestoroch starého rušňového depa Bratislava východ konal jubilejný 20. ročník celoslovenského zrazu historických železničných vozidiel Rendez 2018. Na tomto podujatí som bol prvý raz pred desiatimi rokmi a odvtedy som si návštevu viackrát zopakoval. Počasie v druhý deň konania, kedy som sa tam tentoraz vydal, bolo skoro bezoblačné, ideálne na fotenie.

 

 

 

Záujem bol vysoký, dostupnosť mimoriadnymi vlakmi nielen z Bratislavy, ale aj z Trenčína, Malaciek, Senca a z Nitry bola dobrá a kto chcel, mohol sa tam doviezť aj historickými električkami dopravného podniku, linkou H5 so zaručeným prestupom na autobusy H56, ktoré premávali v polhodinovom takte. Napokon sa naplnili aj parkoviská v blízkosti Rendezu.


Bratislava-Petržalka, popradský „papagáj“ 477.013 © Juraj Földes

Na tohoročnú návštevu som si vybral nedeľu a rozhodol som sa pre mimoriadny osobný parný vlak o 10:00 hod. z Bratislavy-Petržalky. Keď som sa doviezol s vyše štvrťhodinovým predstihom na stanicu, tak sa mi poskytol z 2. nástupišťa pohľad na dobre obsadený historický poschodový vlak pri prvom nástupišti v čele s mazutkou 555.3008 a na konci s vitézom 424.247. Súpravy Bp (Bpoj), pôvodom z NDR boli však s inými rušňami v čele častými návštevníčkami bratislavskej Hlavnej stanice v posledných desaťročiach 20. storočia.

Mazutka je pôvodom vojnová lokomotíva DRG 52.7447 vyrobená v Škodovke roku 1943, ktorá sa ako koristný stroj dostala po vojne do Československa a po piatich rokoch pobytu u ÖBB sa zaradila u ČSD ako lokomotíva 555.008. Koncom roka 1964 bola v Ivano-Frankovsku spolu s tendrom prestavaná na vykurovanie mazutom. V roku 1983 sa dostala do zbierok Múzejno-dokumentačného centra Bratislava (MDC) a od roku 2011 je jedinou prevádzkyschopnou lokomotívou na Slovensku poháňanou už nie mazutom, lež z bezpečnostných dôvodov vykurovacím olejom.


Bratislava-Petržalka, „mazutka“ 555.3008 v čele mimoriadneho vlaku do Senca
© Juraj Földes

Lokomotíva vitéz - 424.247 MÁV Nosztalgia, s prezývkou Bivaly (byvol) je častým hosťom podujatí Rendez, ako predstaviteľka najreprezentatívnejšieho radu pojazdných maďarských parných strojov. Medzi rokmi 1924 a 1958 bolo vyrobených 514 exemplárov, z toho 149 na export. U ČSD bolo po vojne zaradených 51 strojov radu 465.0. (aj vitézka, maďarka). Tu prítomnú lokomotívu zrekonštruovala spoločnosť MÁV Nosztalgia v roku 2013 a prestavala ju na vykurovanie mazutom („pakurou“).


Bratislava-Petržalka, 781.312 a 109.13 pózuje pred požiarnym vlakom © Juraj Földes

Náš mimoriadny vlak ešte nebol pristavený, zato postupne sa predviedli medzi 1. a 2. nástupišťom lokomotívy 109.13 z Rakúska, ktorá išla na postrk súpravy. Naša 781.312 išla do čela požiarneho vlaku, kým papagáj 477.013 nás mal ťahať do Devínskej Novej Vsi, podľa tohto zverejneného cestovného poriadku:

stanica
príchod
odchod
Bratislava-Petržalka
 
10:00
Bratislava-Nové Mesto 
10:20
10:23
Bratislava-Lamač
10:37
10:47
Devínska Nová Ves
10:57
11:13
Bratislava hl.st.
11:28
11:30
Bratislava východ
11:50
 
súprava: 477.013 + 109.13 + Dd + 6 x Ci
požiarny vlak: T 679.1312 + R + DF
 

Parná lokomotíva 109.13 je vo vlastníctve spolku 1. österreichischer Straßenbahn- und Eisenbahnklub (1.öSEK) a pochádza z Wiener Neustadtu. Vyrobená bola roku 1912 ako jedna zo série 44 strojov a bola nasadzovaná aj na Semmeringu a v Ennstali. V roku 1977 sa dostala do Strasshofu a od roku 1992 môže jazdiť zas, maximálne však rýchlosťou 90 km/h.


Bratislava-Petržalka, rakúska lokomotíva 109.13 pred požiarnym vlakom © Juraj Földes

Parná lokomotíva 477.013 vyrobená v 1951. v ČKD Sokolovo získala prezývku papagáj kvôli nezvyčajnej farbe. Pôvodne zvolenskú 477.013 získalo MDC v Bratislave v roku 1984 z Českej Třebovej, kde stála šiesty rok pod šírym nebom. V roku 1992 sa jej ujali nadšenci z depa Poprad-Tatry a po siedmych rokoch sa stala prevádzkyschopným exponátom. Ako to aj z jej označenia vyplýva, dosahuje maximálnu rýchlosť 100 km/h.


Bratislava-Nové Mesto, vozeň Ci s vyhradenými miestami pre personál zubačky
© Juraj Földes

Naša súprava pozostávala zo šiestich vozňov Ci a jedného služobného Dd. Mne sa pošťastilo miesto v tom istom vagóne, ktorým sme sa minulý rok previezli zubačkou zo Zbojskej do Tisovca a späť. Boli tam totiž vyznačené miesta oproti záchodu pre personál ozubnicovej železnice. Podobný osobný vlak z dvojosových vozňov s drevenými lavičkami premával ešte v 70. rokoch 20. storočia denne skoro ráno z Nitry cez Trnavu do Bratislavy.

Obidve súpravy mimoriadnych vlakov sa pohli naraz, pár minút po desiatej, a išli súbežne po voľnej dvojkoľajnej trati cez Prístavný most a ústrednú nákladnú stanicu po stanicu Bratislava-Nové Mesto. Bolo to dobrou príležitosťou na fotenie a natáčanie, čo využil snáď skoro každý dospelejší cestujúci, keď nie inak, aspoň mobilom.


Bratislava-Petržalka, 555.3008 na estakáde Prístavného mostu © Juraj Földes

Po krátkej zastávke sa naše cesty rozdelili, vlak na Senec pokračoval cez stanicu Predmestie, kým my sme išli jednokoľajnou traťou cez Hlavnú stanicu (bez zastavenia) tunelom na Lamač. Trať po Devínsku Novú Ves bola nedávno popísaná v reportáži na týchto stránkach.


Bratislava ústredná nákladná stanica - 555.3008 v čele mimoriadneho vlaku do Senca
© Juraj Földes

Po zastávke v Bratislave-Lamači sme mali z prevádzkových dôvodov dlhšiu pauzu v Devínskej Novej Vsi, odkiaľ sme pokračovali, teraz už v čele s rakúskou lokomotívou 109.13, so zastávkami na Hlavnej stanici a na Vinohradoch do Bratislavy východ, do dejiska Rendezu 2018. Súprava zo Senca stihla dôjsť ešte pred nami.


Bratislava východ, bratislavský „albatros“ 498.104 a za ním 310.23 klubu 1.öSEK
© Juraj Földes

Vstupenku som dostal kúpiť až pred vstupom a potom som sa vybral pozrieť modelové koľajiská napravo hneď za vstupom. Po ľavej ruke bola postavená úzkorozchodná trať pre súpravu veľkých záhradných modelov s plošinovými vozňami, ktoré prevážali najmä menšie deti na relatívne krátkej priamej trati.


Bratislava východ, TT koľajisko železničných modelárov z Bratislavy sa prestavuje
© Juraj Földes

Expozície klubov železničných modelárov (KŽM) z Bratislavy a Vrútok sú zhodne vo vyradených služobných vozňoch, na rozchode 12 mm, veľkosti TT (mierka 1:120). Bratislavské koľajisko je síce funkčné, ale zatiaľ ešte v rekonštrukcii. Jeho motívom je zjednodušený bratislavský železničný uzol. Nad hlavnou stanicou po novom dominuje vysoký model televíznej veže na Kamzíku. Krajinka, aj koľaje pri depe ešte čakajú na dokončenie.


Bratislava východ, TT koľajisko železničných modelárov z Vrútok © Juraj Földes

Vrútocké modelové koľajisko, ktoré sa budovalo od roku 2006 pôsobí dokončene, harmonicky a je prístupné len z jednej strany, čo umožnilo jeho väčšiu hĺbku. Stanica je riešená veľkoryso, diagonálne s dlhými koľajami, umožňujúcimi náležite dlhé vlaky. Depo bolo plné dieselov, mnohé modely určite nepochádzali z veľkosériovej produkcie.

V tieni budov bolo vystavené vonku aj jednoduché koľajisko záhradnej železnice LGB, tam jazdili dokola dve súpravy, predpokladám, že z produkcie dominantnej firmy modelových vláčikov.


Bratislava východ, pravá para na konci súpravy prevážajúcej deti © Juraj Földes

To už po vystúpení C.a K. Komorného dychového orchestra Mira Jaroša opakovane vyzýval moderátor na uvoľnenie koľají vedúcich k točni, aby mohlo začať defilé rušňov na točni. Program sa dostal aj pre náš neskorší príchod trochu do omeškania, čo zrejme nik nebral zvlášť tragicky.

Ako prvý sa predstavil po rokoch opäť malý rušeň 310.433 (Žofia), postavený v roku 1896 v Strojárni štátnych dráh v Budapešti, ktorý sa dostal po rokoch z Vrútok (od SVV) do Bratislavy kvôli potrebe rozsiahlejšej opravy kotla. Do blízkosti točne som sa nedostal včas, tak môžem len dúfať, že ju niekto z členov zachytil na kartu a s obrázkom sa s nami podelí.


Bratislava východ, lokomotíva tisovskej zubačky TIVc 4296 © Juraj Földes

Druhou lokomotívou na točni bol ozubnicový parný rušeň TIVc 4296, vyrobený v 1908. vo Viedni-Floridsdorfe, dovezený z Rumunska, kde dojazdil v roku 1978. Bol opravený v OKV Martin 2002 - 2014 a jazdí v letnej sezóne na jedinej našej ozubnicovej trati s normálnym rozchodom z Tisovca do Pohronskej Polhory, kde sa o neho stará OZ Zubačka Tisovec. Je podobný rušňom dodaným pôvodne pre túto trať, ktoré sa ale po zavedení adhéznej trakcie nezachovali.

Na točni nasledovala priemyselná posunovacia lokomotíva BS 200 s označením 213.901 vyrobená v 1954. v ČKD Praha Klubu přátel kolejových vozidel z Brna. Bolo ich vyrobených 19 kusov a dosahovali rýchlosť 35 km/h.


Bratislava východ, BS 200 prezývaná „Tomáš“ dostane vraj o rok príslušnú nakreslenú tvár
© Juraj Földes

Ďalším rušňom na točni bola mazutka 555.3008 a predviedla najmä pre radosť detí a fotografov čiastočné zatmenie slnka, vypustila toľko dymu, že sme v jej okolí zrazu mali na miesto pražiaceho slnka blahodarný tieň. Lokomotív nemeckého radu 52 bolo v rokoch 1942 – 1945 vyrobených asi 7 000 exemplárov a po vojne doplnených okolo ďalších 300. V Československu boli zaradené ako rad 555.0 ČSD v počte 185 kusov.

Ďalšie čiastočné zatmenie sa pokúsil na točni predviesť vitéz 424.247, vykurovaný tiež olejom, ale oblak dymu ostal o čosi skromnejší, ako od mazutky. Práve tieto dve posledné lokomotívy tvorili trakciu mimoriadneho (poschodového) vlaku do Senca.


Bratislava východ, 424.247 MÁV Nosztalgie odchádza z točne © Juraj Földes

Na točni nasledovala lokomotíva 109.13 klubu 1.öSEK. jazdiaca už, ako všetky nasledujúce v defilé, na uhlie.

Po nej prišiel na točňu typ najrýchlejšej československej parnej lokomotívy, bratislavský albatros 498.104 z radu parných rušňov vyrábaných v rokoch 1954 - 1955 v Škode Plzeň (v tých časoch „ZVIL“). Vyrobených bolo 15 rušňov, považovaných za konštrukčný vrchol parných lokomotív v Československu, a boli nasadzované na diaľkové rýchlikové trasy Praha – Žilina – Košice, Praha – Bratislava – Nové Zámky a Bratislava – Košice až do roku 1973. Rušeň 498.106 dosiahol 27. augusta 1964 na skúšobnom okruhu pri Velimi rýchlosť 162 km/h, čo je rýchlostný rekord našich parných rušňov. Do súčasnosti sa zachovali 3 z 15 vyrobených rušňov, z toho jeden na Slovensku. Je v majetku MDC a v starostlivosti Albatros klubu Bratislava.


Bratislava východ, „albatros“ 498.104 sa chystá na točňu © Juraj Földes

Ešte väčšie hnacie kolesá ako Albatros mala rakúska 310.23, 2 140 mm. Je medzi nimi snáď aj dvojgeneračný rozdiel. V rokoch 1911 – 1918 ich bolo vyrobených 100 kusov, dosahovali rýchlosť 100 km/h. Po 1. svetovej vojne skončili v štyroch krajinách, z toho 35 kusov v Československuako rad 375.0 (prezývka hrboun). Pre morálnu zastaralosť boli u nás vyraďované do roku 1954. V Prahe je v Národnom technickom múzeu zachovaný nepojazdný exemplár 375.007.


Bratislava východ, 310.23 klubu 1.öSEK zo Strasshofu © Juraj Földes

Len o tri roky od albatrosu je staršia tendrová lokomotíva 477.013, určená pre rýchlu prímestskú dopravu. Na Slovensku bola nasadzovaná ešte aj v 70. rokoch 20. storočia. Vyrobených bolo celkom 60 kusov, tu prítomný rušeň ostal na Slovensku osamotený.

Posledným parným rušňom na točni bola šlachtčná 475.196, vyrobená v Škodových závodoch v Plzni v roku 1950. Od roku 1947 bolo vyrobených celkom 172 exemplárov, z toho zostalo pre ČSD 147 kusov, ktoré spoľahlivo slúžili aj 30 rokov. Nasadzovali sa na diaľkové rýchlikové, osobné aj nákladné vlaky. Dosahovali tiež rýchlosť 100 km/h. Prítomný exemplár vo vlastníctve ŽSR je zverený do starostlivosti Spolku Výhrevne Vrútky.


Bratislava východ, „šlachtičná“ 475.196 sa chystá na točňu © Juraj Földes

Unikátny stříbrný šíp radu M 260.0 ČD som videl iba z diaľky, podobne ako ostatné motorové lokomotívy, resp. vozne, lebo som Rendez opúšťal mimoriadnym vlakom na Hlavnú stanicu už o 14:45 hod., v čele s M 262.004, dobre známym všetkým vlakyneťákom.

K videniu, k počutiu a príležitostí k zvezeniu sa bolo toho na tohoročnom jubilejnom Rendezi dosť, aj vďaka organizátorom a vytrvalej práci nadšencov, ktorí sa pričinili o vzhľad a najmä funkčnosť strojov.

V sobotu som si musel odpustiť vojenskú ukážku bojov, nedeľný swingový koncert Funny Fellows, aj nočné fotografovanie v sobotu večer. Snáď sa niečo ešte objaví v reportážach kolegov.

Zdroje a odkazy:

  1. Na bratislavskom Rendezi sa stretli milovníci historickej železničnej dopravy - VO VLAKU
  2. Rendez 2018 - sraz parních lokomotiv v Bratislavě - YouTube
  3. Rendez 2018 - Súbežná jazda vlakov - YouTube
  4. zdroje uvedené pod odkazmi v texte

Úvodná snímka: Bratislava východ, čiastočné zatmenie slnka mala na svedomí „mazutka“ na točni © Juraj Földes

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský

Galéria

Súvisiace odkazy