Do Valea Babei po drevo

6.11.2018 8:00 Martin Hajtmanský

Navštívili sme ju v polovici júna 2016. Má prívlastok „posledná karpatská lesná železnica“. Stále, aj napriek rozmáhajúcim sa turistickým parným vlakom sa na nej zváža drevo tradičným spôsobom podobne, ako kedysi v minulom storočí na úzkorozchodkách aj u nás na Slovensku. To je Mocăniţa, železnička v údolí rieky Vaser ...

CFF Vişeu de Sus, Stradă Cerbului Nr.5. Vstávame o dosť včašie oproti ostatným dňom. Predsa len, nemáme k dispozícii úplne presný a potvrdený čas odjazdu nákladného vlaku (tiež tzv. ťažobný drevársky vlak), a keby aj, na minútovú presnosť príliš neveríme. Zvlášť keď nemáme nič dopredu dohodnuté a zajednané. Podľa našich zistení vlak jazdí smerom „hore“ len raz denne ráno, od pondelka do soboty. Opúšťame ubytovanie „Carpatia Express“ (pre obdivovateľov lôžkových vozňov a pre dobrodružné povahy) a pomaly sa presúvame ku blízkemu depu drevárskej spoločnosti R.G. Holz.

Na priľahlom koľajisku už prebieha posun s oplenovými vozňami („oplenmi“), ktoré boli v predchádzajúci deň vyložené. Netušíme, kde by sa malo nachádzať improvizované nástupište do osobného vozňa, ktorý slúži ako doprovodný / služobný ku nákladnému vlaku. Tak trochu nám v zisťovaní bráni jazyková bariéra... Ale napokon máme (aj podľa zopár miestnych ľudí s batohmi) šťastie a miesto nástupu nachádzame. Na stránke CFF sme našli zmienku, že je zakázané pre návštevníkov voziť sa na nákladných vlakoch, v iných zdrojoch zas bolo uvedené, že za určitý poplatok je to možné - na vlastné riziko.

16.06.2016 - Vişeu de Sus: Faur pri nástupišti pred odjazdom
© Martin Hajtmanský

Miestny Faur L45H s číslom 87-0015 je privesený na čelo spomínaného vozňa, za ktorým sa nachádza početná skupina oplenov. Trochu váhame s nastupovaním, lebo nikde-nikto... V mašine však už bol starší rušňovodič sympatického zjavu. Oslovujem ho po anglicky, ale neúspešne, vraj len trochu nemčina. Tak sa mohol realizovať môj parťák. Po krátkom rozhovore sa dozvedáme, že môžeme nastúpiť a že nás zoberú až na konečnú, čo momentálne predstavuje osada a lokalita Valea Babei (niekde uvedené aj ako Valea Babii). Ako zisťujeme, vzdialená 35 kilometrov.

16.06.2016 - Valea Scradei: drevenica v úbočí © Milan Petraško

Sadáme si do vozňa. Jednoduchý drevený interiér, v jeho strede tróni piecka. Vyklápacie okná v základnej výbave. O 6.05 hodine nastúpila aj skupina zamestnancov, tvoriaca početnú vlakovú čatu a dávame sa do pohybu. Neveľmi si nás všímali a asi do polovice cesty sme nadobudli dojem, že cesta bude nebodaj grátis. Potom však ku nám predsa pristúpil niečo ako vlakvedúci a po rumunsky sa nás pýtal, kam chceme ísť a odkiaľ pochádzame. Rukami-nohami sme sa nejako dorozumeli, zaplatili 40 lei a potom si už len vychutnávali jazdu. Na CFF sú zjavne zvyknutí, že sem-tam nákladným vlakom odvezú aj zopár civilistov...

16.06.2016 - Valea Scradei: panoráma údolia © Martin Hajtmanský

Železnička sa kľukatí popri koryte Vaseru. Najprv hornými časťami Vişeu de Sus, potom cez zastávku Fabrica trei a osadu Valea Scradei. Všade mokro a opar po predchádzajúcich pár daždivých dňoch. Vagón klepoce, mašina duní vo výkone, opleny na konci stráži (či náhodou niektorý z nich nedostane chuť vyskočiť) jeden chlap z vlakovej čaty.

16.06.2016 - údolie Vaseru: prázdne opleny so strážnikom
© Martin Hajtmanský

Prechádzame cez Novăţ s trianglom a odbočnou traťou do údolia Valea Novăţ, končiacou v Izvorul Cailor, ktorá je údajne už znesená. Bola to najdlhšia odbočka na železničke, merala cca. 13 km + dve kratšie odbočky na nej (Valea Boului a Greabăn). Pokračujeme cez nákladisko Glimboaca a staničku Cozia. Obidve len prechádzame.

16.06.2016 - Glimboaca: nákladisko © Martin Hajtmanský

Pri nákladisku Novicior v km 20,6 je aj krátka odbočná manipulačná koľaj. Zastavujeme pred výhybkou, odvesí sa mašina aj s našim „služobným“ vozňom, spolu zájdu za srdcovku, následne je odvesených niekoľko oplenov a malý cisternový vozník. Vlaková čata ich spojí s mašinou pomocou dlhého oceľového lana. Výhybka je prestavená do odbočky, mašina potiahne opleny a cisternu tak, aby zašli za srdcovku a ešte kúsok ďalej, lano sa odpojí, výhybka je prestavená do priameho smeru.

Potom sa mašina s vozňom vráti späť ku zvyšnej súprave, výhybka opäť do odbočky a následne mašina prejde ku odpojeným oplenom s cisternou na odbočke a tlačí ich až ku nákladisku, kde už hlučne a poctivo maká nakladač BM-Volvo LM 620. Celý posun vždy prebieha za výdatného pískania píšťaliek jednotlivých členov čaty - posunovačov. Mašina sa hneď vrátila a po pripojení zvyšnej súpravy pokračujeme v jazde.

16.06.2016 - Novicior: posun © Milan Petraško

Za nákladiskom Novicior je stanica Paltin. Slúži ako momentálna konečná pre parné turistické vlaky. Je v nej vybudované všetko potrebné zázemie pre návštevníkov, ktorých tu chodia pomerne hojné počty. Po krátkej zastávke zo stanice odchádzame, susednú novovybudovanú výhybňu Jneapanu aj stanicu Bardău len prechádzame.

Medzi stanicami Bardău a Botizu sa nachádza trojica vytesaných krátkych tunelov, čo samo osebe predstavuje niečo, čím sa len tak hociktorá lesná železnica nemohla popýšiť. Prechádzame cez ne a blížime sa ku blatistému Botizu. Aj tu sa robí posun, priberáme plošinový vozeň s kompresorom na „palube“. Cez rovnako rozbahnené Şuligu potom prichádzame do Făiny, kde po posune s autodrezinou plošinový vozeň zanechávame. Priebežne počas zastávok vystúpila aj väčšina pasažierov.

16.06.2016 - Făina: posun s autodrezinou a odpájanie plošiňáka
s kompresorom © Martin Hajtmanský

Bez zastavenia ideme cez Lostun, Miraj a Măcârlău, pomenované podľa ústiacich potokov a ich priľahlých údolí. Nasleduje odbočka a most Gura Ştevioarei. Opäť starý známy posun s oplenmi a lanom cez jednu výhybku. Hneď nato sme vo vozníku osameli. Väčšina vlakovej čaty odišla na mašine, ktorá tlačiac ďalšiu časť odvesených oplenov pokračovala až ku 3 km vzdialenému nákladisku Ştevioara. Ostal len jeden člen čaty a pomocník rušňovodiča ako strážnici.

Po necelej polhodinke sa vracia sólo mašina, je pripojená na „náš“ vozeň + zvyšné opleny a odchádzame do neďalekej staničky Valea Babei. Tu vystúpil aj posledný pasažier - civilista, ktorý sa ešte viezol okrem nás. Mašina obieha vozeň, pričom prestavuje na koncovom gliganskom zhlaví odstavenú autodrezinu. Sme na konečnej, hlboko v maramurešských horách, pri hranici s Ukrajinou.

16.06.2016 - Valea Babei: posun © Martin Hajtmanský

Priamo vo Valea Babei nedoberáme žiadnu záťaž, len sú odpojené posledné opleny. Po krátkom pobyte a posune sa vraciame ku odbočke pri moste - Gura Ştevioarei. Mašina zatlačí služobný vozeň na koľaj odbočky a motor je stopnutý. Máme čas. Po 20-minútovej prestávke od Ştevioary príde „gravitačne“ naša prvá, slušne naložená skupina oplenov a vlaková čata ju pripojí za náš vozeň. Po kontrole vlaku a dohovore s vlakvedúcim sa opäť rozdelia v pravidelných rozostupoch po plošinkách oplenov celej súpravy a stávajú sa z nich brzdári. Vlakvedúci velí odjazd.

16.06.2016 - Gura Ştevioarei: od nákladiska Ştevioara práve prišli
„spustené“ naložené opleny © Martin Hajtmanský

Zastavujeme až v Bardău. Stanica prázdna, ale zastavenie dôležité pre rušňovodiča aj zopár členov vlakovej čaty: „cikpauza“. Okrem toho, kde sa vzala - tam sa vzala veľká plachta so zbalenou pokosenou trávou, ktorú vyhodili na drevo jedného z oplenov.

Vo výhybni Jneapanu znova zastavujeme a mašinista stopuje motor. „30 minuten pause.“ oznamuje nám. Spolu s väčšinou čaty sa naťahuje na neďaleký breh riečky, že si trochu na slniečku zdriemnu. Využívame čas a prezeráme si mašinu zvonka a po pokyne jej „šéfa“ aj zvnútra. Prestávka je v podstate vynútená, aby zo susedného Paltinu stihol odísť posledný parný vlak s výletníkmi.

16.06.2016 - Jneapanu: mašina a jej dnešná súprava © Martin Hajtmanský

Vedľa nákladiska Novicior zastavujeme a opäť dlhšie čakáme. BM-Volvo ešte nemá naložené všetko drevo, čaká sa na 2 páry oplenov. Po ich naložení celú skupinu mašina prestaví na hlavnú koľaj a sú pripojené na čelo kmeňovej súpravy, ktorá tak dosiahla úctyhodnú dĺžku. Odchádzame.

16.06.2016 - Novicior: BM-Volvo v akcii © Martin Hajtmanský

V Cozii zastavujeme tiež. Rušňovodič a vlakvedúci zoskakujú, bežia na pozemoček vedľa staničnej budovy. Tam berú do rúk hrable a (už niekedy predtým) pokosenú trávu pohrabú na jednu hromadu a urobia z nej veľký snop. Hneď nato sa dávame do pohybu.

Opäť kľukatenie sa po členitom údolí Vaseru. S trochou nadsádzky si predstavujem, že som sa preniesol v čase niekde do roku 1970 a veziem sa traťou bývalej Považskej lesnej železnice, ktorej hlavnú aj všetky odbočné vetvy som si kedysi pred pár rokmi prešiel po lesných cestách na bicykli, v rámci môjho súkromného železnično-archeologického prieskumu...

Míňame Novăţ a Valea Scradei. Práve tu vlakvedúci zoskakuje zo služobného vozňa, naskakuje na oplen vezúci plachtu s trávou, tú zhadzuje dolu vedľa trate, opäť zoskakuje a po šprinte naskakuje nazad do služobného vozňa. Všetko za jazdy a bez zaváhania. Komu bola zásielka určená sme nezistili. :-)

Prichádzame do Vişeu de Sus. Dlhočiznú súpravu s drevom potom pomaly ťaháme až za depo ku areálu píly. Na vedľajšej koľaji už vyčkáva pomocný žltý Faur 87-0036 a po zastavení vlaku hneď nasleduje posun. Vykládková koľaj so skládkou dreva sa nachádza za „dvorom“ turistického areálu CFF a je to tak trochu problém, keď príde nákladný vlak a musí prejsť areálom, niekedy dosť zaplneným turistami od parných vlakov alebo náhodnými návštevníkmi. Strážnik priecestia sa tam občas nenudí... Opleny s dlhým drevom sú postupne vyložené dvojicou čelných kolesových nakladačov typu Volvo L45F s drapákom, a prázdne potom preposunované na odstavnú koľaj pri depe. Drevo je dovezené, robotníci a vlaková čata odchádzajú domov...

Záver

V rámci pobytu vo Vişeu de Sus sme využili aj možnosť zvezenia sa parným turistickým vlakom (foto v galérii). Je to však iný level a nedá sa to dosť dobre porovnať so zvezením na drevárskom vlaku. Každopádne je o takú atrakciu značný záujem a takmer pravidelne sa stáva, že za prvým parným vlakom nasledujú ešte dva ďalšie. Naplnené súpravy, hromada ľudí... nič pre mňa. Mladý personál informačného strediska v staničnej budove sa vždy chytá za hlavu, aby stíhali pri toľkom návale všetkých obslúžiť do odchodu vlakov. :-) Predaj lístkov, suvenírov, ubytovanie, informácie. Pomáha to však rozvoju turizmu v tomto kúte Rumunska a „Mokanici“ snáď svitá na lepšie časy. Návštevu preto môžem len odporúčať, celkovo Rumunskom (bola to moja prvá návšteva tejto krajiny) som bol veľmi milo prekvapený.