169.001/184.5
Diskuze o lokomotivach rady 169/184.
________________________________________________________
Rušeň 169.001 (85E0-ATM) bol vyrobený podnikom Škoda Plzeň v roku 1987 ako prototyp nových vozidiel tretej generácie.
Pôvodné, v tej dobe svetovo ojedinelé, prevedenie s pomalobežnými motormi priamo na nápravách sa počas prototypových skúšok neosvedčilo kvôli nízkemu záberovému momentu a s tým súvisiacimi ťažkosťami pri pohýňaní.
Po dosadení alternatívnych podvozkov s rýchlobežnými motormi a prevodovkami sa tento jeden problém odstránil, no rušeň stratil hlavný primát sľubovanej bezúdržbovosti.
Vozidlo do určitej miery vzbudzovalo nedôveru u ČSD, ktoré sa napokon rozhodli pre nákup ďalších sérii (98E, 99E) vtedy už osvedčených rušňov radu 162/163. Stroj 169.001 po páde železnej opony a otvorení západného trhu, predovšetkým s technológiami výkonovej elektroniky, sa stal v tom okamihu, hoc nový, no technicky zastaralý aj po stránke elektrickej.
Počiatkom 90-tych rokov (v ére GTO tyristorov a IGBT štruktúr) bolo už zrejmé, že koncepcia asynchrónného rušňa s prúdovým striedačom a impulzovým meničom (ktorú si vyžiadala s ohľadom na použitie klasických tyristorov) bola slepou uličkou vývoja, preto rušeň (najmä po elektrickej stránke) nemal a už ani nikdy nebude mať pokračovateľa alebo sériu.
Do histórie československého rušňového priemyslu sa nepochybne navždy zapíše ako unikát s desiatkami patentov na inovačné technické celky, ako jedinečný prototyp rušňov tretej generácie, ale zároveň aj ako ukážka a príklad toho, kde cesta konštrukcie vozidiel s asynchrónnym pohonom neviedla.
Pri neúspešnom pokuse o jeho prestavbu na rad 380 bol rušeň rozložený a dnes sa torzo jeho skrine nachádza v areáli firmy Škoda.
(362.001)
________________________________________________________
Lokomotiva rady 184.5 se provozuji v Sokolovsko - Mostecke panvi, kde jsou tepelne elektrarny Tusimice a Prunerov. Vice o techto lokomotivach napsal Ing. Martin Balkovsky na tema ''Ponorky na kolajniciach''
Fotka lokomoitvy rady 169 je stahla z internetovych stranek http://elektricke.atlaslokomotiv.net/169/index.html
https://en.wikipedia.org/wiki/SNCF_Class_BB_26000
Keď som chodil do školy, niektoré firmy ako Alstom, Siemens, ale aj Škoda pokukovali po tomto riešení pre elektrické jednotky s distribuovaným pohonom. Malo sa jednať o motory synchrónne s permanentým supermagnetom zo vzácnych zemín umožňujúci dosiahnuť vyšší záberový moment od nulových otáčok a taktiež výkon, ktorý mal dosahovať 1 MW. Na vedeckých konferenciách na túto tému prezentovali zmienené firmy zaujímavé odborné štúdie; potom, keď som pred 11 rokmi odišiel do praxe, som spojenie s akademickou pôdou stratil, nuž neviem, či tú ideu dolaďujú a vyvíjajú ďalej, alebo ju taktiež opustili.
Možno by sa vedel vyjadriť niekto zasvätenejší.
Ono, pri nizkych otackach (ergo pri nizkej frekvencii 3f prudu) sa k tomu pridava chvenie sposobene tou nizkou frekvenciou.... (Nebrnel firovi zadok pri rozjazde?)
Kazdopadne sa taka konstrukcia zatial nikde na svete neujala. V tomto to bol asi siroko-daleko jediny prototyp s priamo pohananou napravou.
Uz len z toho tiutulu by do muzea patrila.
Keď si dali na misky váh pre aj proti oboch riešení, zrejme dospeli k zisteniu, že tá nápravová prevodovka vo výslednom efekte nie je až tak komplikovaná, drahá a poruchová časť mašiny, aby sa jej konštruktéri mali zbaviť za cenu zástavby veľkého a ťažkého motora (v tomto prípade 12-polového) s nedostačujúcim momentom pri nízkych otáčkach, pomerne nízkym výkonom (mašina v pomalobežnej verzii mala 2,6 mega), navyše za cenu jeho veľmi komplikovanej demontáže z dvojkolia v prípade poruchy, prierazu, prehorenia vinutia a pod.. taktiež výmeny nápravy, disku v prípade zisteného defektu, či obruče po jej opotrebení.
Mašinky každopádne obrovská škoda, že dopadla ako dopadla, kiež by ju polepili aspoň ako výstavný kus do Techmanie.
https://www.youtube.com/watch?v=4ya4CbF1-Xk#t=9m18s
Měl jsem párkrát tu čest svézt se na 169.001 (s pomaloběžným i poté rychloběžným motorem).
Chovalo se to víceméně stejně , jen u toho pomaloběhu to bylo roztažené do vyšší rychlosti (či spíše naopak, u rychloběhu se to odehrálo i-krát "rychleji", kde "i" je převodový poměr).
Celý pohon měl 2 výrazné rezonanční oblasti (původně okolo asi 4 - 5 a pak okolo 12 - 15 km/h), kdy se celá mašina rozklepala a neznalý člověk měl pocit, že vykročí z kolejí směrem do pole.
Nepříjemné byly i vložené komutace střídače (pro udržení proudu v nízkých rychlostech v rozumných mezích), které sice snižovaly střední hodnotu proudu (a tedy momentu) na nějaké mezi, ale špičky tuto mez výrazně překonávaly. Důsledkem bylo, že mašina ho*no táhla, ale byla náchylná na skluzy.
Převodovky tuto problematickou oblast "i-krát" snížily, takže se pohon choval o trochu lépe, ale žádnejk zázrak to teda nebyl.