Trate

páni, čo treba urobiť, aby cestovná rýchlosť na lokálnych tratiach bola minimálne 80 km/h?
- vymeniť prehnité pražce (myslím si, že koľajnica ako železo nie je opotrebovaná, dala by sa znova použiť), čiže vyzdvihnúť z lôžka koľaj, rozobrať úplne a znova zložiť, dať nové pražce (betónové) a koľajnice znova použiť (viem, že existuje niekoľko výšok koľajnice, ale nie je potrtebné dávať najdrahšie a najmasívnejšie koľajnice na lokálne trate)
- ''preorať'' a zhutniť lôžko, poprípadne kde treba dosypať kameň, položiť koľaj a ubiť podbíjačkou
- neprarábať celé stanice, v staniciach vlaky stoja, obiehajú sa, križujú sa, prerobiť maximálne 2 koľaje
- predpokladám, žde dnešné polomery oblúkov vyhovujú rýchlosti 80 km/h

- horšie to asi bude zo stavom mostov, zabezpečenia svahov proti zosypaniu na koľajisko

a hlavne zbytočneneplytvať peniazmi za plány, projekty, súťaže, výberové konania.....snáď ŽSR má dostatok zamestnancov, alebo vytvoriť štátny podnik, ktorý bude tieto práce vykonávať z pozície štátneho záujmu, platiť ho bude štát, štát využíva infrakštruktúru - koľajisko....no a zbytočne nerobiť to, čo netreba....riešim len koľajový zvršok a koľaje, mosty, svahy, násypy - ŽSR by nikomu za tieto prevedené práce neplatila - štát by bol vlastníkom základnej infrašwtruktúry, ŽSR prevádzkovateľom (a nech si už ŽSR modernizuje stanice, nástupištia, semafory, závory.....)

Svrčinovec, fotene od Čadce na Mosty u J.
-vpravo stara kolaj k ''starej'' zastavke
-kolaj vlavo prelozka smer do zarezu a ''novej'' zastavky

koncom tyzdna som tam uz zazrel aj pavucinarov

To je kde?

Adko, tuším vymenia zopár práchnivých šliprov, ktovie kedy stadiaľ zas nejaký vlak prejde. Polonia to určite nebude.

ŽSR 164 ( Fiľakovo - Somoskoujfalu HU )
05.10.2024.

žeby nejaká nová Štubňa :-)

... ešte odpoveď ŽSR ...

Písal som ohľadne dvojkolajky Sliač kúpele - Vlkanová na BBSK. Tu je odpoveď ...

Máš pravdu.
https://de.mapy.cz/turisticka?x=14.4953364&y=51.0439177&z=15
Ale je i pravda, že ''Černousy jsou nejsevernější zastávkou české železnice'', jak je uvedeno v článku.

Viem, je to nemecká trať cez Fukovský výbežok.

Víte, která trať je u nás nejvíc na severu? Leží ve Frýdlantském výběžku, má číslo 037 a vede z Frýdlantu v Čechách až do polského Zawidówa. Osobní vlaky však končí už před hranicí, v Černousích. RegioSpiderem ČD se svezeme opačným směrem, z Černous do Frýdlantu.
Zdroj: https://www.idnes.cz/cestovani/po-cesku/na-co-zira-masinfira-037-cernousy-frydlant-v-cechach-ceske-drahy.A240904_210136_po-cesku_vrja

Robil sa v r. 2006. Tieto mosty, nakoľko sú dva po 1. T.K. je priehradový s hornou zapustenou mostovkou, po 2. TK je komorový, tiež s hornou zapustenou mostovkou. Sú položené na spoločných pilieroch. Koľajisko je priamo uložené na mostnej konštrukcii okr. výhod, majú aj nevýhodu skorého optrebenia podložiek a mostníc. Práve tieto mostnice sa vymieňajú. Po 1. TK. ich vymenili zhruba pred 4 rokmi, po 2. TK ich nemohli robiť , kvôli výlukám NZ - Palárikovo a následne Tvrdošovce - Trnovec n/V. Takže teraz prišiel rad na opravu mosta po 2. TK.

Most ponad Váh? Nerobil sa ten úplne na kompletku pred niekoľkými rokmi?

Meral som to podľa GPS a bolo to do 10 km/h , jazdia tam dosť pomaly.

je výluka 2.TK, opravujú most, popri prac. mieste cez most po 1. TK je znížená rýchlosť, ale nie 10, tuším 30.

Pred Šaľou (ako je most, v smere od Šurian) cez Váh jazdia vlaky len do 10 km/h.

První srpnový Mašinfíra nás sveze po části legendární Pražsko-duchcovské dráhy mezi Slaným a Hostivicí. Na jízdu kolem slavné zříceniny hradu Okoř jsme se vydali na pozvání spolku Výtopna Slaný, který pořádá občasné výletní vlaky. Dnes v jeho čele stanula Bangle ČD Cargo.
Zdroj: https://www.idnes.cz/cestovani/po-cesku/na-co-zira-masinfira-110-121-slany-hostivice-vytopna-slany-cd-cargo.A240802_221824_po-cesku_vrja

neviem si potom predstavit ten vyraz pre zubacku zo Strby na Pleso alebo TEZ.

pilkus, najviac ma pobavil výraz ''horská trať Nitra - Kalná n/Hronom''. Dobre som sa pobavil nazvať miernu pahorkatinu horami.

1. prípadné tunely na horskej trati nitra - kalná nad hronom by boli hĺbené, nie razené. technicky brnkačka (v roku 2024), ekonomicky zdôvodniteľné ako ''náhrada'' ekoduktov, biokoridorov
2. rýchlotrate (stavané primárne pre osobku) znesú aj väčšie stúpanie. vo svete na takýchto tratia nejazdia 3 MW esá a laminotrony. takže by to šlo možno aj bez tunelov
3. snívať o trati trnovec - nitra - kalná nad hronom v štáte a pri ''správcovi'' infra, ktorý rekonštruuje úsek hronský beňadik - nová baňa v pôvodnej c.k. stope (60 km/h), je úsmevné.