Lozorno

Nákladisko a zastávka Lozorno leží v km 5, 094 trate ŽSR č. 112 Zohor - Plavecký Mikuláš, v medzistaničnom úseku Zohor - Jablonové. Je pridelená Stredisku nákladnej prepravy Devínska Nová Ves (SNP DNV).
Výpravná budova bola postavená podľa typového výkresu staníc pre miestne železnice v Uhorsku (skratka HÉV) ako budova III. kategórie. Vo výpravnej budove je jedna služobná miestnosť, čakáreň pre cestujúcich (uzatvorená) a jeden služobný byt.
Nástupište má dĺžku 100 m, je vysypané štrkom, spevnené betonovými obrubníkmi o dĺžke 10m. Osvetlenie je elektrické a je ovládané pomocou spínacích hodín a stykača, ktorý je umiestnený v služobnej miestnosti.
Poloha budovy: vpravo, v smere od Zohora

V okolí Lozorna sa v minulosti nachádzala aj lesná železnica do Suchého Potoka.

Obec Lozorno

Obec sa spomína už v r. 1438, ale je pravdepodobne staršia. Prvá písomná zmienka o obci Lozorno je z roku 1589. Stále osídlenie obce je známe od 14. storočia. V tomto období bola v obci postavená kaplnka a žilo tu už viac ľudí. Svoje obydlia si stavali popri Suchom potoku, ktorý preteká z pohoria Malé Karpaty. Obec patrila panstvu Borinka - Stupava s hradom Pajštún. Názov obce bol v r. 1438 Ezelarn, v r. 1589 Zorno a v r. 1773 už dnešný názov Lozorno. Zo 17. stor. pochádza aj najstaršia pečať obce, zobrazujúca sv. Katarínu s nástrojmi svojho martýrstva - s ozubeným kolesom a mečom s palmovou ratolesťou (symbolom mučeníkov , ale tiež aj symbolom víťazstva nad svetom). V 16. stor. sa v obci usadili chorvátski prisťahovalci, ktorí utekali pred Turkami. V r. 1592 mala obec 56 rodín, v r. 1720 tri mlyny a 55 daňovníkov. V r. 1828 mala obec 217 domov a 1564 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom , zeleninárstvom a tkáčstvom. Tradícia pestovania viníc sa zachovala do súčasnosti. Obyvatelia svoje výrobky predávali vo Viedni. Víno z Lozorna sa dodávalo aj do Skalice na bankety Márie Terézie. Za čias grófa Károlyiho sa obec veľmi pozdvihla vo svojej dobe. Lozorňanom sa hovorí "Syslári", pretože ich chotár bol piesčitý a na týchto pôdach sa udomácnili sysle (po prvej svetovej vojne boli záchranou a základom obživy pre obyvateľstvo). V období ČSR boli obyvatelia poľnohospodári a stavební robotníci (murári). Do dediny bola zavedená železnica asi v r. 1905 -1910. Dnes je už zrekonštruovaná. Okolo r. 1920 bolo asi 50 % domov pod slamou. Posledný dom bol zbavený slamy a pokrytý eternitom asi r. 1970. V dedine boli tri mlyny.Dedina sa veľmi povzniesla (či už intelektuálne, alebo materiálne) hlavne za Slovenského štátu. V obci je od r. 1923 píla, v r. 1957 bolo založené JRD. Ťaží sa tu stavebný piesok a od r. 1960 zlievárenský piesok. Obyvatelia obce - Lozorňania (Lozorňan, Lozornianka) nosili lábsky variant západoslovenského typu ľudového odevu. Obec Lozorno patrila do Bratislavskej župy, neskôr do okresu Malacky, do Bratislavského kraja

Dostupnosť