Leopoldov

Železničná stanica Leopoldov leží na trati dvojkoľajnej elektrifikovanej ŽSR č. 120 Bratislava hl.st. - Žilina. Odbočujú z nej trate ŽSR č. 133 do Serede a Galanty a č. 141 do Kozároviec. Pri modernizácii V. železničného koridoru, prešla stanica Leopoldov v roku 2007 prestavbou, kde okrem iného boli vybudované 3 kryté nástupištia.
Poloha budovy : vľavo, v smere od Bratislavy hl.st.

V železničnej stanici zaúsťuje do koľaje č. 10a výhybkou č. 2 vlečka RAILTRANS, a.s. Hranica medzi železničnou dráhou a vlečkou je v km 64,429.

Mesto Leopoldov, ležiace na južných výbežkoch Považského Inovca história nazvala Prvou baštou kresťanstva a neskôr získalo aj neveľmi lichotivú prezývku Mesto na sopke. Oba názvy v sebe zosobňujú základné vývinové etapy mesta ako podhradnej obce susediacej pevnosti. Leopoldov bol dieťaťom histórie. Jeho vznik si vynútila neprehľadná a mimoriadne komplikovaná situácia v druhej polovici 17. storočia, ktorá si vyžiadala radikálne riešenie ochrany habsburského mocnárstva pred pustošiacimi Turkami. Novozámocká pevnosť ich náporu podľahla, a preto Leopold I. spolu s cisársko-kráľovskou radou rozhodol o stavbe novej pevnosti. Za jej miesto si vojenskí inžinieri zvolili ostrovček na močaristom teréne. Lokalitu na stavbu pevnosti cisár kúpil od hlohovských zemepánov.

     Po päťročnej výstavbe (1665 – 1669) však pevnosť, ktorá bola svojho času najmodernejším a najobávanejším hradom strednej Európy, do bojov s Turkami už nezasiahla. Svoje opodstatnenie však našla počas protihabsburských bojov. Neohrozilo ju ani jedno obliehanie, ani priamy úder. Dosvedčujú to v Európe ojedinelé nálezy mincí razených priamo v pevnosti. V polovici 19. storočia sa na ňu postupne zabúda, je v nej umiestnený generálny lazaret a vojenské sklady. Novú funkciu získal Leopoldov hrad, ktorý dvakrát navštívil aj Jozef II., po prijatí Bachovho dekrétu v roku 1855. V tomto roku začal ako väzenský ústav písať svoje novodobé dejiny. Jedným z ich zlomových okamihov bol útek odsúdených a zavraždenie piatich príslušníkov ústavu v novembri 1991. Vznik mesta Leopoldov sa teda viaže na výstavbu protitureckej pevnosti, ktorú dal v roku 1665 postaviť cisár Leopold I. a po ktorej získalo mesto aj svoje súčasné meno. Na mieste terajšieho mesta pôvodne stáli dve obce – niekdajší Verešvár (Červeník) a osada Ujfalu (maď. Nová obec). Prvými obyvateľmi Mestečka, boli práve remeselníci z Bavorska a Moravy, ktorí stavali pevnosť. O tom svedčí nielen prehľad o prvých obyvateľoch, ale aj početné remeselnícke priezviská, ktoré sa časom poslovenčili. Takisto aj pôvodná architektúra mesta mala v sebe nádych a prvky kultúry týchto prvých občanov. Spočívali v obdĺžnikovom námestí, ktoré malo uprostred ako centrálne objekty kostol a faru. Počas dokončovania stavby hradu sa niektorí z nemeckých, českých či slovenských staviteľov a remeselníkov začali postupne usádzať pod hradom a onedlho vytvorili podhrad