Banská Belá

Železničná stanica Banská Belá leží na trati ŽSR č. 154 Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica.
Poloha budovy : vpravo, v smere od Hronskej Dúbravy

Z histórie obce

Pôvodné osídlenie a vznik Banskej Belej úzko súvisí s rozvojom ťažby nerastného bohatstva v okolí Banskej Štiavnice. Dobývanie zlatých a strieborných rúd dalo podnet k osídleniu tohto kraja a nerastné bohatstvo sem prilákalo nových osadníkov.
Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci je z roku 1228, kedy sa prvý krát spomína územie Bela a potok Bela v súvislosti s baňami na striebro.
Keď sa táto osada stáva významnejším banským strediskom, dostáva obvyklý názov Bana (Baňa) a aby sa odlíšila od pôvodnej osady Bany (terajšej Banskej Štiavnice) pridáva sa k jej názvu aj meno potoka, pri ktorom vznikla. Tak vznikol názov Bela Baňa, i keď sa tento názov v slovenskej forme v písomných prameňoch nezachoval.
Tento pôvodný slovanský názov potom Maďari jednoducho preložili do svojej reči formou Feyerbanya, zachovanou v najstarších latinských listinách. Je samozrejmé, že nemeckí kolonisti, ktorí prišli na územie Banskej Štiavnice, kolonizovali aj územie Banskej Belej. Ich snahou bolo dať osade nemecký názov a to Diln (v niektorých listinách tiež Dyln, Dilln, Dylen, Dilna, Dilnicia), ktorý sa vyskytuje už v listine z roku 1331. Ide o listinu, vydanú mestskou kanceláriou Kremnice, kde medzi prísažnými je uvedený Ján de Diln. Vďaka prosperujúcemu baníctvu boli Banskej Belej udelené mestské práva kráľom Belom IV. v 13. storočí, ktoré boli v roku 1453 obnovené Ladislavom V. Banská Belá bola plnoprávnym členom v zväze stredoslovenských banských miest, ku ktorému bola pripojená v roku 1455. Ťažba striebra a zlata bola v minulosti hlavným zdrojom obživy miestneho obyvateľstva.
Už v 13. storočí mala Banská Belá vlastný, a na dnešnú dobu pomerne veľký, murovaný kostol.

Banská Belá žila v tieni banskej Štiavnice od polovice 15. storočia až do roku 1788 samostatným politickým i hospodárskym životom ako slobodné kráľovské a banské mesto.
Nie sú známe dôvody, ktoré viedli k strate samostatnosti Banskej Belej a k jej spojeniu s Banskou Štiavnicou, keď v roku 1788 sa obe mestá spojili a utvorili dvojmesto Banská Štiavnica a Banská Belá. Isté však je, že Banská Belá sa nikdy nezmierila so skutočnosťou, že stratila svoju samostatnosť. Dôkazom toho je aj to, že 24. augusta 1848 sa Banská Belá opäť odtrhla od Banskej Štiavnice a opäť bola samostatným mestom až do roku 1865, kedy opäť stratila samostatnosť a vrátila sa do spoločného zväzku s Banskou Štiavnicou a zotrvala v ňom až do konca roka 1953. Od 1. januára 1954 je opäť samostatná, ale už len ako obec.