Bratislava - Červený most

Červený most leží na dvojkoľajnej elektrifikovanej trati č. 110 (Bratislava - Kúty), medzi žst. Bratislava hl.st. a žst. Devínska Nová Ves.

Pred vojenskou nemocnicou prechádza ponad Cestu mládeže po Červenom moste železničná trať. Červený most bol pôvodne postavený z tehál, preto "červený". Prvý vlak prešiel cezeň z Viedne do Bratislavy 20. augusta 1848. Most potom slúžil svojmu účelu až do konca 2. svetovej vojny, keď ho pri panickom úteku z Bratislavy nemecké nacistické vojská vyhodili do vzduchu. Po vojne bol na jeho mieste vybudovaný nový železničný most z oceľových nosníkov, ktoré pre zachovanie mena mosta natreli načerveno.

Podrobnosti

V km 51,368 trate Marchegg - Bratislava bol v roku 1848 postavený jednokoľajný viadukt, pomenovaný podľa svojich červených klenieb - Červený most.

Premosťoval hlboké údolie potoka Vydrice vo výške 17 m s deviatimi tehlovými klenbami svetlosti 10,70 + 7 x 15,86 + 15,75 + 7,00 m, z ktorých prvá z lamačskej strany premosťovala hradskú k Železnej studienke a ostatné premosťovali ploché údolie Vydrice. Viadukt bol celkom 215 m dlhý, jeho klenby stáli na kamenných pilieroch, v priamej trati a klesal do stanice Bratislava v sklone 6,67 ‰. Stavbu viaduktu realizovala talianska podnikateľská firma Felice Tallachini.

V roku 1881 bol jednokoľajný most rozšírený na dvojkoľajný tým spôsobom, že boli zamurované do kamenných parapetov, ktorých líce boli vo vzdialenosti 5,74 m, 8,0 m dlhé a asi 1,50 m od seba vzdialené nitované nosníky. Medzi prečnievajúcimi koncami nosníkov boli vymurované tehlové klenbičky, nesúce rozšírenú časť pôvodných parapetných múrov.

Poveternostné vplyvy a priesaky vody v dôsledku porušenej izolácie klenieb postupne rozrušovali tehlové murivo. Proces zhoršovania stavu muriva urýchlila samozrejme aj stále rastúca hustota dopravy, so súčasným zvyšovaním rýchlosti a nápravových tlakov. Preto v roku 1935 sa pristúpilo podľa návrhu Riaditeľstva štátnych železníc (RŠŽ) v Bratislave k dôkladnej sanácii muriva a zosilneniu klenieb viaduktu. Pôvodné 90 cm hrubé tehlové klenby boli postupne v prvej a potom aj v druhej koľaji zosilnené železobetónovým plášťom o hrúbke 30 cm s asfaltovou izoláciou a riadnym odvodnením, pričom objekt nestratil nič po estetickej stránke a zachoval si aj svoje charakteristické znaky. Jeho životnosť bola predĺžená o ďalších 80 rokov.

Žiaľ, ako všetky veľké železničné mosty na Slovensku, aj tento mohutný viadukt nebol uchránený pred totálnym zničením. 4.4.1945 ho ustupujúca nemecká armáda zničila. Zostala z neho len hromada trosiek, tehál, betónu, železných nosičov a železnej armatúry. Zachovali sa len krajné opory a klenba nad hradskou.

Ihneď po oslobodení Bratislavy postavila Červená armáda za v&ya