Nálepkovo
Žst. Nálepkovo leží na neelektrifikovanej trati č. 173 (Červená Skala - Margecany) medzi žst. Hnilec a žst. Švedlár.
Umiestnenie a určenie železničnej stanice
Železničná stanica Nálepkovo leží v km 39.502 jednokoľajnej trate Margecany – Banská Bystrica. Je stanicou : štvrtej kategorie zmiešanou - podľa povahy práce
medziľahlou - po prevádzkovej stránke
Rozčlenenie stanice
Železničná stanica Nálepkovo je nesamostatnou železničnou stanicou pridelenou k ŽST Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Prednosta stanice má sídlo v ŽST Dobšinská Ľadová Jaskyňa.
Poradie jednotlivých dopravní a zastávok podľa TTP od začiatku trate :
Nesamostatná železničná stanica Švedlár 30.806. Nákladište zastávka Stará voda 35.026. Zastávka Tretí Hámor km 43.954 , Zastávka Nálepkovo - Peklisko 46.798,
Nesamostatná ŽST Hnilec 53.163,
Zabezpečovacie zariadenie v stanici
V železničnej stanici Nálepkovo je zabezpečovacie zariadenie I. kategórie, nezávislé návestidlá. Svetelné návestidlá „L“ a „S“ a ich predzvesti sa obsluhujú tlačidlami na indikačnej doske umiestnenej v dopravnej kancelárii, obsluhuje službukonajúci výpravca. Výhybky sú ručne prestavované, opatrené výmenovými zámkami.
Obec Nálepkovo leží na ľavom brehu rieky Hnilec, do ktorej ústi obcou pretekajúci Železný potok. Prvé správy o jestvovaní obce poskytujú archívne listiny z roku 1290, pomenovaním Vagndruzel. Podľa týchto správ obec bola založená šoltýsom Pekoldom z Gelnice, na základe zmluvy uzavretej s comesom Johannesom, synom zemepána Botýza, predkom grófskeho rodu Máriássy, overeneho v Brzotíne.
Osídlencom, prisťahovaným zo západných nemeckých krajov boli výsadnou listinou poskytnuté ich domáce, takzvané Sasské právo, ktoré zaručovalo osobnú slobodu, bez akýchkoľvek nevoľníckych povinností za ročnú kolektívnu platbu, urbury,(pozemkové dane) v stanovenej výške. Okrem tohoto zmluvného záväzku so zemepánom, bola obec podľa charakteru práce prevažného počtu obyvateľov považovaná za banícku a bola preto z jednej strany pod ochranou Kráľovskej komory a na druhej strane podliehala prísnym predpisom banského práva.
V závislosti na tom, či bola kráľovská moc dostatočne silná, aby dokázala presadiť svoju právnu moc voči významným feudálnym rodom, alebo či vplyvná skupina magnátov strhla moc v štáte na seba a neuznávala kráľovské práva a nariadenia. Pri prepadoch Českých bratov a Husitov v 15. storočí prekonával Spiš a teda aj starý Vondrišel drancovanie krajiny, ale najmä bohatých banských miest. Rovnako za doby šírenia reformá
