Hanušovce nad Topľou

Železničná stanica Hanušovce nad Topľou leží na trati ŽSR č. 193 Prešov - Humenné.
Poloha budovy : vľavo, v smere od Prešova

Z histórie mesta

Mesto Hanušovce nad Topľou je druhým mestom Vranovského okresu. Historicky podľa administratívno-správneho členenia patrili Hanušovce vždy k Šarišu, ktorý sa do ranofeudálneho uhorského štátu včlenil v 2. polovici 11. storočia.
Najstaršou listinou o majetkoprávnych záležitostiach z oblasti Šariša je donačná listina Ondreja II. z roku 1212. V 13. storočí patrila značná časť majetkov v južnom Šariši Abovcom. Týkalo sa to aj územia, na ktorom vznikli Hanušovce. Prvým šoltýsom Hanušoviec sa stal Hanus, richtárom bol ešte aj v roku 1333. Od mena sa spravidla odvodzuje odvodzuje názov mesta. Názov Hanušovce môže byť odvodený aj od pomenovania rehoľného rádu johanitov (r. 1332 – villa Hanusfalva, 1355 – villa Johanis).
Koncom 16. storočia sa Hanušovce radili k stredne veľkým mestečkám. Získali právo na konanie troch výročných jarmokov (na Svätého Ducha, sv. Kozmu a Damiána a na Všetkých svätých). Od roku 1635 pribudli ďalšie tri jarmoky, na Troch kráľov, sv. Tibercia mučeníka a sv. Ladislava kráľa.
V stredoveku sa obyvatelia zaoberali najmä roľníctvom, neskôr aj remeslami, ako napríklad kováčstvu a obuvníctvu. Čo sa vzdelanosti týka, je významná informácia o hanušovskom humanistickom gymnáziu z rokov 1630 - 1717. 17. a 18. storočie boli poznamenané protihabsburskými povstaniami v boji o uhorský trón.
V roku 1831 zasiahla obec Hanušovce cholerová epidémia, tá bola jedným zo sprievodných znakov a príčin roľníckeho povstania. V 2. polovici 19. storočia nadobudli Hanušovce významnejšie postavenie z pohľadu štátnej správy, stali sa jedným zo sídiel obvodu Topľanského slúžnovského úradu. Začiatkom 20. storočia boli Hanušovce malým šarišským mestečkom, v ktorom žilo asi 1200 obyvateľov. V obci sídlil poštový úrad, cirkevné školy (rímskokatolícka, evanjelická, židovská), stáli tu dva kostoly, dve fary a židovská synagóga. Prevládala tu tradícia trhov.
Cez rieku Topľa bol v 1. tretine 19. storočia postavený drevený, grodzinský most, mohutné majstrovské dielo v dĺžke asi 90 metrov. Most bol zničený koncom 2. svetovej vojny.
V obci Hanušovce bola v roku 1934 slávnostne otvorená Sokolovňa a v roku 1935 vybudovaná meštianska škola, malo to dobrý vplyv na rozvoj kultúry.
Železničná trať znamenala pre obyvateľstvo výhodnú pracovnú príležitosť, pre iných nútené práce. V okolí sa nachádzali tri pracovné tábory. Počas druhej svetovej, boli do koncentračných táborov odvlečení mnohí príslušníci židovskej komunity. Vyvrcholil protifašistický odboj a činnosť partizánov v lete 1944, pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Poškodený bol železničný viadukt a zničené dreven