Bratislava - východ

Vznik zriaďovacej stanice v Bratislave bol podmienený prepojením Považskej železnice s traťou Viedeň – Budapešť v roku 1874, keďže nastal prechod záťaže medzi týmito traťovými smermi. Takáto stanica vznikla v roku 1883 na spojke Rača – Vajnory ako Bratislavské zriaďovacie nádražie, ktorá sa s rastúcimi nárokmi na dopravu postupne rozširovala. V povojnovom období však prestala svojimi parametrami vyhovovať a tak sa v rámci prestavby bratislavského uzla pristúpilo v rokoch 1963 – 1969 k jej prebudovaniu.

V prvej časti prestavby bolo vybudované nové spádovisko, smerová skupina s 28 koľajami a odchodová skupina „sever“ (4 koľaje). V roku 1974 sa začala výstavba druhej časti, pričom pribudol piaty zväzok v smerovej skupine (celkom 37 relačných koľají) a odchodová skupina juh (10 koľají). Do obvodu stanice ďalej patrí vchodová skupina (15 koľají), stará smerová skupina (15 koľají), rušňové depo a opravovňa vozňov. Po prestavbe sa Bratislava východ stala druhou najvýkonnejšou zriaďovacou stanicou v sieti ČSD. Pokles dopravy v 90tych rokoch podmienil zrušenie pomocného spádoviska na vajnorskom zhlaví.

V roku 1980 bolo spádovisko automatizované sovietskym systémom GTSS (GAC – ARS) a dodnes je to jediné automatizované spádovisko v sieti ŽSR. Jeho zriaďovacia výkonnosť bola vypočítaná na 4500 vozňov za 24 hodín, vďaka čomu je žst Bratislava východ najvýkonnejšou (a zároveň i najväčšou) zriaďovacou stanicou v sieti ŽSR.

Ďalšie informácie ku spádovisku je možné nájsť taktiež na: Technické vybavenie spádovísk v sieti ŽSR (I. časť) a Technické vybavenie spádovísk v sieti ŽSR (II. časť)