Gánovce - Zastávka

Ďalšie informácie

Zast. Gánovce leží na dvojkoľajnej elektrifikovanej trati ŽSR 180 (Žilina - Košice) medzi žst. Poprad a žst. Spišská Nová Ves.

Zastávka GÁNOVCE - leží v km 193,760 medzi stanicami Vydrník a Poprad -Tatry. Nie je obsadená. Nemá výdajnú oprávnenosť. Ma čakáreň, jednostranné vyvýšené nástupištia v dĺžke 200 m. Nástupištia sú elektricky osvetlené, ovládanie je automatické. Vypravenie cestujúcich a zjednodušenú prepravu bicyklov a detských kočíkov zabezpečí vlakový personál vo vlaku.

Historická obec je po prvý raz písomne doložené roku 1317 ako Villa Ganau. Medzi jej vtedajšími tromi majiteľmi sa spomína aj istý Bazilius, syn Gaana, podľa ktorého dostala obec svoje meno. Obyvatelia obce sa tradične zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Súčasťou obce je i časť Filice, pomenovaná podľa kolonistu Filu, ktorému uhorský kráľ Béla IV. daroval tunajšie pozemky roku 1236. 

Názov obce v písomných dokumentoch sa postupne menil napr. r. 1473 bola známa ako Ganfal, neskoršie r. 1521 Ganovecz až roku 1808 vzniká terajší názov obce. Maďarský názov Gánóc a nemecký Gansdorf. Gánovce určite existovali už dávno pred 14. storočím, pretože ich ranogotický kostol bol postavený v polovici 13. storočia. V tom čase existovali už aj Filice, ktoré sa s Gánovcami spojili do jednej obce roku 1924. 

Obe obce patrili ku kopinickým obciam, tzv. zemianskym dedinám, ktoré tvorili Malú župu, resp. Stolicu X. spišských kopijníkov. Tá bola pripojená v veľkej Spišskej župe až roku 1803. V stredoveku plnili kopijníci vojenskú resp. strážnu funkciu. Pôvod kopijníkov historicky nie je ujasnený. Niektorí historici pripisujú tento názov až do čias Veľkej Moravy. Mali určité výsady, časť kopijníkov si zachovala pôvodné výsady a ostala v zemianskom stave, časť sa dostala na úroveň poddaných a majetky získali šľachtické rodiny, ktoré patrili pod správu veľkej župy. To bol aj prípad Gánoviec a Filíc. Obe obce až do zrušenia poddanstva roku 1848 patrili viacerým zemepánom. Počet obyvateľov až do roku 1890 bol okolo 300 duší. 

Na území Gánoviec sa spomínajú liečebné pramene už roku 1549. Postupne vyrástla pri nich kúpeľná osada. Roku 1852 ju však majiteľ Augustín Korponaj dal zbúrať a na jej mieste postavil kúpeľný dom a vedľa letohrádok, reštauráciu a spoločenský pavilón. V rokoch 1877-79 dal dovtedajšiu artézsku studňu prehĺbiť na 184 m a neskôr bol vybudovaný krytý bazén s termálnou vodou, ktorý existuje aj v súčasnosti, ale už mimo prevádzky. Ostatné projekty v kúpeľnom areály sú už asanované. V roku 1948 boli kúpele, predtým značne poškodené a vojnou znárodnené a prikročilo sa k ich stavebnej úprave a k vybudovaniu náležitého hygienického vybavenia. V plnej prevádzke boli do roku 1992. 

Kúpeľný prameň so sadrovou, zemitou, uhličitou vodou obsahuje prevažne HCO3, Ca, Mg, teplotu má 24,2 stupňov Celzia. Účinne pôsobí pri žalúdočných kataroch, ako aj pri všeobecných chorobách zažívacích ústrojov, liečebne reumatizmu, v začiatočnom štádiu tuberkulózy, pri škrofulóze, krivici, chronických kožných ochoreniach, málokrvnosti, cukrovke a v ostatnom čase dobre výsledky sa dosahujú v liečbe dny.

Najstarší známy obyvateľ Slovenska žil pod Tatrami pred viac ako 100 tisíc rokmi. Dôkazy o jeho existencii sa našli v travertínovej kope neďaleko Gánoviec, obce ležiacej pod Tatrami. Preto ho nazývajú aj gánovecký človek.  
Travertínová kopa pri Gánovciach Počas ťažby dekoratívneho travertínového kameňa sa tu v toku 1926 našiel nezvyčajný oválny kameň, ktorý bol sintrovým odliatkom mozgovej dutiny neandertálca.

Slávny odliatok je dnes uložený v pražskom Národnom múzeu. Jeho vernú kópiu možno vidieť v stálej expozícii Slovenského národného múzea na Bratislavskom hrade s názvom Klenoty dávnej minulosti. Gánoveckému človeku je venovaná aj samostatná expozícia Podtatranského múzea v Poprade.

Miesto nálezu odliatku sa oplatí navštíviť, pretože od travertínovej kopy na lúke je nádherný výhľad na tatranské končiare.

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.