Meandre rieky Hron - Most / viadukt

Ďalšie informácie

Most prechádzajúci ponad lesnú cestu smerujúcu od meandrov rieky Hron smerom k Ladzianskeho jaskyni. Nachádza sa na trati ŽSR 173: Červená Skala - Margecany medzi ŽST Červená Skala a ŽST Télgart.

Národná Prírodná rezervácia Meandre Hrona (zdroj: http://www.kralovahola.sk/?surrounding&protected_territory)

Charakter biotopu: v minulosti extenzívne využívaná niva Hrona so slatinnou vegetáciou

Charakteristika územia: Ochrana ojedinelej sústavy meandrov horného toku rieky Hron, s podmáčanými lúkami a výskytom chránených a zriedkavých rastlinných druhov.

NPR Meandre Hrona tvorí územie významné geomorfologicky, botanicky, krajinársky a esteticky. Nachádza sa v kotline medzi obcami Červená Skala a Telgárt, je ohraničená štátnou cestou č. 66 a železnicou. Územie sa rozprestiera v nadmorskej výške cca 860 - 815 m.n.m.

Na pomerne rozsiahlej aluviálnej nive vytvoril Hron sústavu riečnych  meandrov. Podložie tvoria paleogénne a neogénne usadeniny vnútorných kotlín, ako aj kvartér. Okrajové podsvahové časti so zlými odtokovými pomermi sú zamokrené, miestami tvorené slatinnými a rašelinnými sedimentami.

V minulosti extenzívne využívaná niva Hrona sa vyznačovala predovšetkým slatinnou vegetáciou. V závislosti od množstva obsahu CaCO3 vo vode, ktorá zamokrovala lokality, nájdeme na rozličných miestach rezervácie prvosienku pomúčenú, tučnicu obyčajnú, valeriánu dvojdomú, vŕbu rozmarínolistú, ostricu sivastú, ostricu ježatú a ďalšie vzácne druhy. Veľký význam územia spočíva najmä v tom, že na území Slovenska bola väčšina takýchto lokalít zregulovaná a tým zničená.

PR neprechádza žiaden turistický chodník.
Rozloha: 104 ha
Vyhlasená: 1980
Kataster obcí: Šumiac, Telgárt

Ladzianskeho jaskyňa (Muránska planina) zdroj: Speleoklub Drienka 

Od prvej návštevy krasu severnej časti Muránskej planiny v roku 2000 upútala našu pozornosť zabudnutá Ladzianskeho jaskyňa. Po základnom preskúmaní jej priestorov sme dospeli k názoru, že jaskyňa podobného rozsahu labyrintových chodieb má svoje pokračovanie v "ementáli" západného výbežku Dlhého vrchu. V roku 2001 bol po prehĺbení zasintrovanej plazivky objavený tzv. Meander 2001, ktorý sa však končil slepo. Do existujúcej Kámenovej mapy (pôdorys) sme zakreslili všetky nádejné miesta a v jaskyni ich potom overovali. V roku 2002 po rozšírení úžiny v strope Vstupného dómu bola objavená Jazerná chodba, pomenovaná podľa 3 m jazierka stojatej vody. Jaskyňa tu dosahuje najvyššie položený bod (3 m nad vchodom). Pribúdajúcimi novými priestormi sme sa jaskyňu rozhodli nanovo zmapovať a hlavne vyhotoviť jej pozdĺžny rez, ktorý by vhodne poslúžil v napredovaní prieskumu.

Až v roku 2003, na najnižšie položenom mieste jaskyne tam, kde to predpokladal aj S. Kámen, sa po presekaní zasintrovanej plazivky a prehrabaní závalu zdarilo preniknúť do rozsiahlejšieho severného pokračovania s dĺžkou vyše 300 m. V hĺbke 40 m pod vchodom sa nachádza hladina sifónu, ktorá zatiaľ bráni v ďalšom prieskume. Nad sifónom sme pomocou skladacieho rebríka v roku 2004 vystúpali tzv. Tichým komínom až na úroveň vchodu (35 m), avšak predpoklad obísť vodnú prekážku sa nepotvrdil. Nové priestory sú výrazne freaticky modelované, hladina spodnej vody (sifónu) má overenú kolísavosť 3 m (máj-júl) a je dotovaná občasným prítokom vody z najnižších priestorov známych častí. Priestory sú vyplnené piesčito-hlinitými nánosmi s ojedinelo sa vyskytujúcimi nekrasovými štrkmi. Sintrová výzdoba je bohatá hlavne na výskyt plastického sintra, ktorý je typický pre celú Ladzianskeho jaskyňu.
Dĺžka novoobjavených častí od roku 2001 je 423 m. Celková dĺžka priestorov jaskyne dosiahla 909 m.

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.