Banská Štiavnica - Železničná stanica
- Základné informácie
- Dokumenty
Umiestnenie na trati
Nadmorská výška
Koľaje v objekte
Rozchody koľají
Poskytované služby
Ďalšie informácie
Železničná zastávka s nákladiskom Banská Štiavnica je koncovou stanicou trate ŽSR č. 154 z Hronskej Dúbravy. Staničná budova bola dokončená ako jedna z posledných stavieb pri výstavbe normálnorozchodnej trate Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica v roku 1950. Staničná budova pôvodnej úzkokoľajnej železnice slúži v súčastnosti ako obytný dom.
Poloha budovy : vpravo, v smere od Hronskej Dúbravy
O Banskej Štiavnici
Banská Štiavnica sa nachádza v južnej časti Stredného Slovenska v Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy (Slovenské stredohorie). Jej poloha je 48° 27´s. š. a 18° 53´ v. d. Najsevernejší bod oblasti Štiavnických vrchov (Slovenské stredohorie) sa nachádza pri Ľubietovej. Patrí do pohoria Poľana a jej poloha je 48° 44´ s. š. Najjužnejší bod sa nachádza pri Šahách a je súčasťou Krupinskej planiny, ktorého poloha je 48° 4´ s. š. Najzápadnejší bod možno nájsť na juhozápadnom okraji pohoria Vtáčnik pri obci Veľké Uherce. Pretína ho polúdník 18° 30´ v. d. Najvýchodnejšia oblasť siaha po poludník 19° 39´ v. d. pri obci Lom nad Rimavicou. Vzdialenosť medzi najsevernejším a najjužnejším bodom je cca 80 km. Z geografického hľadiska nie je zaradenie Štiavnických vrchov (Slovenské stredohorie) jednoznačné lebo zasahuje do územia viacerých historicko-geografických regiónov. Najväčšia časť patrí Hontu, na severe zasahuje do Horehronia, na západe do Ponitria, na juhozápade do oblasti Tekova a juhovýchodne do oblasti Novohradu.
Historické a prírodné zaujímavosti Banskej Štiavnice a jej okolia
PRVÝ PÍSOMNÝ ÚDAJ O ŤAŽBE STRIEBRA
Pochádza z roku 1217. Z listiny uhorského panovníka Ondreja II. sa dozvedáme, že z Banskej Štiavnice mal príjem okolo 75 kg striebra ročne.
TRI PRVENSTVÁ JEDNEJ LISTINY
V roku 1275 vydala mestská kancelária listinu, kde je uvedený richtár Halmanus a 12 prísažných mešťanov Bane - Banskej Štiavnice. Listina je najstaršou listinou vydanou mestskou kanceláriou na Slovensku, má najstaršie zobrazenie mestského erbu v rámci kráľovstva a pečať s baníckymi znakmi je najstaršou svojho druhu v Európe.
TRI DRVIVÉ RANY
V roku 1442 bolo mesto prepadnuté vojskom jágerského biskupa Šimona Rozgoňa. Mesto prepadli, množstvo ľudí povraždili, v plameňoch veľkého požiaru sa stratila časť histórie. V turičnom období nasledujúceho roka Štiavnicu a Kremnicu postihlo ešte silné zemetrasenie.
MATKA VŠETKÝCH BANÍ
Horná Bieber dedičná štôlňa, bol najvýznamnejší banský erár kde sa vyťažilo najviac zlata a striebra na svete K podniku sa viaže aj viacero prvenstiev. R. 1604 sa tu prvý raz požili piestové čerpadlá, r. 1619 prvé čerpadlá poháňané konskou silou a r. 1625 prvý čerpací stroj s kývavým pákovým prevodom. R. 1627 sa pri razení prekopu Daniel prvýkrát na svete použil čierny trhací prach na rozpojovanie horniny Gašparom Weindlom.
NAJVYŠŠIA ŤAŽBA
V roku 1690 sa v hutách baskoštiavnickej oblasti vyrobilo 29 tisíc kg striebra a 605 kg zlata.
CISÁRSKE NÁVŠTEVY
Manžel cisárovnej Márie Terézie, František Štefan Lotrinský, navštívil v júni 1751 Banskú Štiavnicu, Kremnicu a ďalšie lokality v ich bezprostrednej blízkosti. Návštevu zopakovali v júli 1764 deti panovníkov, budúci cisári Jozef a Leopold a ich nastávajúci švagor, sasko-tešínsky vojvoda, princ Albert.
BANÍCKA AKADÉMIA
Cisárovná Mária Terézia prijala návrh Jána Tadeáša Peithnera a rozhodnutím z 13. decembra 1762 nariadila zriadiť školu. Bola to prvá vysoká škola technického charakteru na svete a Banská Štiavnica sa stala centrom rozvoja banskej vedy a techniky v Európe. Prvá prednáška na Baníckej akadémii odznela 1. októbra 1764. S menami profesorov tejto školy sú spojené mnohé európske, ba aj svetové prvenstvá v oblasti vedy a techniky. Banícka akadémia sa neskôr zlúčila s Lesníckym inštitútom a tak vznikla Banícka a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici. Akadémia vyškolila množstvo banských odborníkov, ktorí sa podieľali na zavádzaní nových metód a postupov pri ťažbe rúd prakticky na celom svete.
STAVBA MLADÝCH
28.10.1948 bola otvorená premávka na Trati mládeže z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice na ktorej pracovalo 47 162 mladých ľudí z ČSR, Francúzka, Bulharska, Albánska, Poľska, Ukrajiny, Rakúska, Maďarska, Nórska, Alžírska, Anglicka a Indie.
ZOZNAM KULTÚRNEHO A PRÍRODNÉHO DEDIČSTVA UNESCO
Banská Štiavnica a technické pamiatky v jej okolí bola 11.12.1993 v kolumbijskej Cartagéne pod položkou 400 zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.
ŠTIAVNICKÉ VRCHY
Chrá nená krajinná oblasť Štiavnické vrchy sa rozprestiera v okresoch Banská Štiavnica, Žiar nad Hronom, Žarnovica, Zvolen, Levice a Krupina. Dôvodom vyhlásenia Štiavnických vrchov za chránené územie bolo viac:
-rozlohou sú najväčším vulkanickým pohorím na Slovensku so zastúpením takmer všetkých fenoménov sopečného reliéfu,
-majú významnú biogeografickú polohu na rozhraní teplomilných panónskych a chladnomilných karpatských hoských druhov flóry a fauny,
-na území sa nachádza množstvo historických a technických pamiatok roztrúsených vo voľnej krajine, ale najmä koncentrovaných v centrálnej časti pohoria.
Z geologického hľadiska budujú Štiavnické vrchy andezity, ryolity, brekcie a tufy. Územie je bohaté na výskyt minerálov. Na rudnom poli v okolí Banskej Štiavnice bolo opísaných vyše 120 rudných žíl, ktoré Štiavnické vrchyobshujú okolo 140 druhov a odrôd minerálov. Pestré geologické zloženie sa odráža i v pestrosti miestneho reliéfu. Prevažuje vrchovinový a hornatinový rázsochovitý reliéf, nižšie s prechodom do rezanej pahorkatiny. Toto geologické podložie spolu so svojráznou geomorfologickou stavbou a polohou na rozhraní rozdielnych klimatických typov umožnilo vývoj druhovo rozmanitých rastlína živočíchov. Zachovali sa tu aj napriek intenzívnemu využívaniu územia.
SITNO
Sitno je najvyšším vrchom Štiavnických vrchov a predstavuje výraznú krajinnú dominantu. Z jeho vrcholu je široký kruhový výhľad. Strmé skalné steny z andezitu chránia vrchol z troch strán. Sitno je charakteristické jedinečným striedaním panónskej a karpatskej flóry. Je miestom výskytu viacerých chránených druhov rastlinstva a živočíšstva. Samotný vrchol bol osídlený už v období praveku. Počas archeologických prác tu bolo odkryté mohutné lužické hradisko. Neskôr vzniknutý stredoveký hrad patril Koháryovcom, neskôr Coburgovcom. Oblasť Sitna je považovaná za kolísku európskej turistiky v stredných polohách. Na vrchole Sitna je v mesiacoch máj až september v prevádzke rozhľadňa, ktorá zároveň plní funkciu informačného strediska. V rozhľadni je umiestnená miniexpozícia CHKO. Turistická chata Andreja Kmeťa je stále v rekonštrukcii.
BOTANICKÁ ZÁHRADA
Záhradu o rozlohe 3,5 ha vysadili v rokoch 1838 - 1861. Na jej výsadbe a zveľaďovaní sa podieľali vysokoškolskí profesori, najmä R. Feistmantel, K. Wagner, F. Illés, Ľ. Fekete, E. Vadas. Záhrada je rozdelená na dve časti cestou. V oboch častiach záhrady je vysadených okolo 250 rôznych domácich a cudzokrajných drevín. Ojedinelými druhmi v našom klimatickom pásme sú sekvoja mamutia, céder libanonský, céder atlantický, kôrovník amurský, kryptoméria japonská a ďaľšie.
KAMENNÉ MORE VO VYHNIACH
Prírodná rezervácia na svahu Kamennej nad obcou Vyhne. Dôvodom ochrany je plošne najväčšie kamenné more vulkanitov Karpát na Slovensku, vytvoreného rozpadom ryolitového prúdu pri veľmi nízkych teplotách.
ARBORÉTUM KYSIHÝBEL
Založil ho v roku 1900 asistent na Baníckej a lesníckej akadémii J.Tužoň na ploche 7,73 ha. Arborétum je rozdelené na 350 plôch o veľkosti 15x15 m. Na tejto ploche bolo vysadených 282 druhov drevín hlavne zo Severnej Ameriky.
Súvisiace odkazy:
Mapy a nákresy
Galéria objektu
