Ilava - Železničná stanica
- Základné informácie
- Dokumenty
Umiestnenie na trati
Nadmorská výška
Koľaje v objekte
Rozchody koľají
Elektrifikácia
Poskytované služby
Ďalšie informácie
Železničná stanica Ilava leží na dvojkoľajnej elektrifikovanej trati ŽSR č. 120 Bratislava - Žilina.
Poloha budovy : vpravo, v smere od Bratislavy
Z histórie mesta Ilava
Prvú písomnú zmienku o Ilave nachádzame v pápežských vegestiach z rokov 1332 - 1337. Ďalšie nepriame správy o existencii mesta Ilavy sa objavujú v ročenke Nitrianskeho biskupstva, kde sa uvádza, že Ilava už v roku 1200 mala rímsko-katolícku faru. Ďalšie písomné zmienky vychádzajú z domnienok, ktorú vyslovil historik Matej Bel (1684 - 1749) vo svojom diele NOTATIO HUNGARIAE GEOGRAPHICA, ktorý prvý krát spomenul existenciu hradu, t.j. že hrad Ilava existoval ako strážny pohraničný hrad už v časoch panovania prvých Arpádovcov, ktorí v Uhorsku vládli v rokoch 1000 - 1301. Protichodný názor majú naopak viacerí starší historici, ktorí vo svojich dielach uvádzajú, že hrad Ilava bol založený členmi náboženského rytierskeho rádu templárov a to už v prvej polovici 12. storočia, keď v Uhorsku vládol kráľ Gejza II. (1141 - 1162), ktorý povolil templárom usadiť sa v Uhorsku.
Vývoj historického názvu Ilavy sa začína v starých historických dokumentoch, kde sa Ilava uvádza ako: LEWE - LEWA - LEWA de circa fluvium Vag, (Ilava nad Váhom) - Illava - Iľava - Ilava. Ilava do roku 1375 bola označovaná ako villa Lewaia (dedina Ilava) a od roku 1376 už ako —civitas LEWAit (mesto Ilava).
Keď nazrieme do historických dokumentov Ilavy, môžeme hodnoverne spracovať vývoj historických zmien jej názvu. V liste vojvodu Tomáia Transilvánskeho, vydanom dňa 24.4.1339 sa potvrdzuje Ilave časť privilégií, ktoré obdržala od kráľa Karola Roberta s Anjou okolo roku 1335. V liste je mesto nazývané civitas de Lewa circa fluvium Vagii ( Lewa nad Váhom). V neskorších dobách už len ako Leva, a to až do I. polovice 15. storočia. Od druhej polovice 15. storočia zasa ako Leve, ba neskôr ako Ilava. Pôvod vzniku názvu Leva alebo Leve nepoznáme. V súvislosti s tým, stojí za zmienku, že meno Leve užívali dve uhorské mestá na Slovensku. Jedno z nich bola Ilava a druhé Levice. Táto zhoda názvu spôsobila nemálo ťažkostí nielen historikom, ale aj archivárom pri archivovaní listín a dokumentov týchto miest. Až neskôr našli správny spôsob ich archivovania. Spočíval v tom, že ich začali rozlišovať podľa mestských pečatí, ktoré boli odlišné. Ilava mala v pečatnom poli mestské opevnenie so štyrmi vežami a otvorenou bránou, Levice zase leva. Od I. polovice 19. storočia nachádzame na listinách Ilavy názov Illava. Tento názov mesta sa začal používať v čase po Rakúsko - Uhorskom vyrovnaní v roku 1867. Je zaujímavé, že napríklad na listine mesta vydanej dňa 14.6.1920 a pohľadnice z roku 1925 nachádzame názov mesta - Iľava. Predmetný názov sa však dlho neudržal a od roku 1928 sa postupne vytratil. Potom sa používal len názov Ilava, čo je v platnosti až do dnešných dní.
Monumentálnou stavbou mesta je určite Ilavský hrad, ktorý dal najpravdepodobnejšie postaviť už kráľ Žigmund, a to po bitke pri Ilave v r.1431. Žigmund nechal zo strategických dôvodov v r.1432 zrúcať staré mestečko Ilavu a preložil ho na dnešnú vážsku terasu. Nariadil Ilavčanom aby vybudovali mestečko tu a zároveň postavili Ilavský hrad na svahu vyvýšeniny terasy. Murovaný hrad na juhozápadnom svahu postavili rýchlo, pretože už 11. januára 1439 ho daroval Žigmundov zať kráľ Albert svojej manželke, kráľovnej Alžbete. No ešte v r.1439 dal celý rad hradov, medzi nimi aj Ilavu, do zálohy Ulrichovi Cillimu, príbuznému kráľovnej Barbory. Hrad často menil svojich pánov. Uhorský kráľ Ladislav V. povolil 1.júna 1454 Jánovi Hunyadimu vymeniť považské hrady od U.Cilliho. Po smrti Ladislava V. v r.1457 zvolili za Uhorského kráľa Mateja Korvína a Ilavský hrad prešiel do jeho vlastníctva ako kráľovský hrad. Za kapitána hradu vymenovali Jána z Hatného. V r.1470 daroval kráľ Matej Korvín svojmu obľúbenému vojvodcovi Blažejovi Magyarovi, ktorý dal v Ilave postaviť gotický farský kostol aj so zvonicou. Po Blažejovi M. získal Ilavu jeho zať a dedič Pavol Kinizsi, ktorý v r.1494 zahynul v bitke pri Belehrade. Ilavu následne získal Štefan Zápoľský, po bitke pri Moháči v r.1526 jeho syn Ján Zápoľský. Ferdinand I. však po zvolení za kráľa vyvlastnil Jána za zradu a zhabal mu všetky majetky. V r.1527 daroval hrad päťkostolskému prepoštovi Ladislavovi Macedónskemu a jeho dvom bratom. V r.1531 obsadil Ilavu Zápoľského prívrženec Ján Kostka zo Sedleca, kapitán hornej časti Uhorska. L.Macedónsky však v r.1533 predal hrad aj panstvo Mikulášovi Ostrošičovi. V r.1573 si Mikuláš a Ondrej podelili majetok svojho otca Jána Ostrošiča a hrad obývali spoločne. Vytvorili z neho prepychové šľachtické sídlo. Mikuláš Ostrošič zomrel v r.1598 a zanechal hrad svojim synom Matejovi a Štefanovi. Matej v r.1601 padol v boji proti Turkom. V dokladoch zo zač. 17. Storočia sa spomínajú už len Ondrejovi synovia Štefan a Ján. Na hrade ďalej pôsobili len Štefanovi synovia. Postupne bol vybudovaný v Ilave prvý kláštor trinitárov v Uhorsku, ktorý boli r. 1784 opustený, krátko po tom, čo Jozef II. zrušil kláštor. Ich majetok pripadol v prospech náboženskej základiny, ktorá podliehala Uhorskej kráľovskej komore. Kostol, priľahlý kláštor a nemocnica zostali opustené. V r.1855 predal gróf Gustáv Kónigsegg celý komplex budov niekdajšieho Ilavského hradu uhorskému štátu (za 80 000 zl.) a štát zriadil v Ilave krajinskú trestnicu, ktorá tam v novej podobe zotrvala až dodnes.
Symboly mestskej správy – pečať, erb, mestské právo - siahajú na začiatok 15. storočia. Prvá známa pečať mesta je doložená na písomnosti šiestich slovenských miest zo dňa 29.12.1416. Za mesto Ilava ju podpísal jej richtár, menom Velentinus. Ilava mala pečať malú s priemerom od 27 - 38 mm. Veľká pečať mala priemer až 57 mm a čo do veľkosti na Slovensku sa radila na 3. - 4. miesto. Erb je zobrazený na modrom štíte mestské opevnenie so striebornými vežami a s červenými strechami, ktoré sú zakončené malými zlatými trojlístkami.
Tieto symboly erbu neboli nikdy zmenené a zachovali sa až dodnes. Mestské právo sa vykonávalo podľa práva z roku 1526, ktoré obsahovalo celkom 72 kapitol a predpisov k nemu a to: židovský poriadok vydaný cisárom a potvrdený pápežom Klementom VI. (1342 - 1352), ustanovenia a poriadok pre kňazov, vydaný pápežom Klementom VI., ktoré boli vydané v roku 1355. K nemu patrí veľmi vzácny dokument, ktorý napísal rektor ilavského evanjelického gymnázia Mikulái Baroi 28.4.1598.
Mapy a nákresy
Galéria objektu
