Lozorno - Nákladisko / Zastávka

Základné informácie
Dokumenty

Umiestnenie na trati

ŽSR 112: Zohor - Plavecký Mikuláš [Km 5,094]

Koľaje v objekte

Dopravné: 1 Manipulačné: 1

Rozchody koľají

1 435 mm

Ďalšie informácie

Nákladisko a zastávka Lozorno leží v km 5, 094 trate ŽSR č. 112 Zohor - Plavecký Mikuláš, v medzistaničnom úseku Zohor - Jablonové. Je pridelená Stredisku nákladnej prepravy Devínska Nová Ves (SNP DNV).
Výpravná budova bola postavená podľa typového výkresu staníc pre miestne železnice v Uhorsku (skratka HÉV) ako budova III. kategórie. Vo výpravnej budove je jedna služobná miestnosť, čakáreň pre cestujúcich (uzatvorená) a jeden služobný byt.
Nástupište má dĺžku 100 m, je vysypané štrkom, spevnené betonovými obrubníkmi o dĺžke 10m. Osvetlenie je elektrické a je ovládané pomocou spínacích hodín a stykača, ktorý je umiestnený v služobnej miestnosti.
Poloha budovy: vpravo, v smere od Zohora

V okolí Lozorna sa v minulosti nachádzala aj lesná železnica do Suchého Potoka.

Obec Lozorno

Obec sa spomína už v r. 1438, ale je pravdepodobne staršia. Prvá písomná zmienka o obci Lozorno je z roku 1589. Stále osídlenie obce je známe od 14. storočia. V tomto období bola v obci postavená kaplnka a žilo tu už viac ľudí. Svoje obydlia si stavali popri Suchom potoku, ktorý preteká z pohoria Malé Karpaty. Obec patrila panstvu Borinka - Stupava s hradom Pajštún. Názov obce bol v r. 1438 Ezelarn, v r. 1589 Zorno a v r. 1773 už dnešný názov Lozorno. Zo 17. stor. pochádza aj najstaršia pečať obce, zobrazujúca sv. Katarínu s nástrojmi svojho martýrstva - s ozubeným kolesom a mečom s palmovou ratolesťou (symbolom mučeníkov , ale tiež aj symbolom víťazstva nad svetom). V 16. stor. sa v obci usadili chorvátski prisťahovalci, ktorí utekali pred Turkami. V r. 1592 mala obec 56 rodín, v r. 1720 tri mlyny a 55 daňovníkov. V r. 1828 mala obec 217 domov a 1564 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom , zeleninárstvom a tkáčstvom. Tradícia pestovania viníc sa zachovala do súčasnosti. Obyvatelia svoje výrobky predávali vo Viedni. Víno z Lozorna sa dodávalo aj do Skalice na bankety Márie Terézie. Za čias grófa Károlyiho sa obec veľmi pozdvihla vo svojej dobe. Lozorňanom sa hovorí "Syslári", pretože ich chotár bol piesčitý a na týchto pôdach sa udomácnili sysle (po prvej svetovej vojne boli záchranou a základom obživy pre obyvateľstvo). V období ČSR boli obyvatelia poľnohospodári a stavební robotníci (murári). Do dediny bola zavedená železnica asi v r. 1905 -1910. Dnes je už zrekonštruovaná. Okolo r. 1920 bolo asi 50 % domov pod slamou. Posledný dom bol zbavený slamy a pokrytý eternitom asi r. 1970. V dedine boli tri mlyny.Dedina sa veľmi povzniesla (či už intelektuálne, alebo materiálne) hlavne za Slovenského štátu. V obci je od r. 1923 píla, v r. 1957 bolo založené JRD. Ťaží sa tu stavebný piesok a od r. 1960 zlievárenský piesok. Obyvatelia obce - Lozorňania (Lozorňan, Lozornianka) nosili lábsky variant západoslovenského typu ľudového odevu. Obec Lozorno patrila do Bratislavskej župy, neskôr do okresu Malacky, do Bratislavského kraja

Dostupnosť

Stanica je na sever od centra dediny, vzdialená od obecného úradu asi 13 minút (1 kilometer) po Hlavnej a Staničnej ulici. Najbližšia autobusová zastávka je pri Základnej škole. Rázcestie značkovaných chodníkov sa nachádza pri odbočke k Ábelandu, vychádza odtiaľ modrá cez Dúbravu na Lintavy, žltá priamo na Lintavy a zelená cez Rusnáky, Močiarnu a Pri suchom potoku na Lintavy a ďalej na rázcestie pod Kamenným vŕškom. Obcou prechádza aj modrá cykloturistická značka cez Zohor do Vysokej pri Morave a opačným smerom do Nového mesta nad Váhom pozdĺž celej tejto trate. Okrem toho odtiaľto vychádza žltá cykloznačka ku vodnej nádrži na Suchom potoku.