Alekšince - Železničná stanica

Ďalšie informácie

Železničná stanica Alekšince leží na jednokoľajnej neelektrifikovanej trati ŽSR č. 141 Leopoldov - Kozárovce.
Poloha budovy: vpravo, v smere od Leopoldova.

Umiestnenie a určenie železničnej stanice

Nesamostatná stanica Alekšince leží v km 9,855 jednokoľajnej trate Kozárovce - Leopoldov.
Je nesamostatnou stanicou pridelenou železničnej stanici Lužianky.
zmiešanou - podľa povahy práce
medziľahlou - po prevádzkovej stránke

Hlásnice, (hradlá), nákladiská, závorarske stanovištia a zastávky až k susedným staniciam

Zastávka Andač leží v km 6,748 medzi stanicami Zbehy – Alekšince

Nástupištia

Stanica má dve vyvýšené nástupišťa typu Tischer a to:
· pred koľajou č. 3 dlhé 100 m sypané
· medzi koľajou číslo 3 a 1 dlhé 203 m vyvýšené
Príchod a odchod k nástupištiam je z ľavej strany prijímacej budovy. Má tri prechodové mostíky v koľaji č. 1 a 3 pred dopravnou kanceláriou a v koľaji číslo 3 pred príchodovou cestou.

Zabezpečovacie zariadenie v stanici

V nesamostatnej stanici Alekšince je staničné zabezpečovacie zariadenie III. kategórie (reléové zabezpečovacie zariadenie cestového systému). Dopravné koľaje a ústredne stavané výhybky sú izolované.

Zabezpečovacie zariadenie v priľahlých medzistaničných úsekoch

V medzistaničnom úseku Alekšince – Zbehy je traťové zabezpečovacie zariadenie 1. kategórie (telefonický spôsob dorozumievania) obojsmerné.
V medzistaničnom úseku Alekšince – Hlohovec je traťové zabezpečovacie zariadenie 1. kategórie (telefonický spôsob dorozumievania) obojsmerné.

Zariadenia v prepravnej prevádzke

Rampy :
Bočná rampa vedľa už nneexistujúcej koľaje číslo 5 je v dĺžke 9 m .
Manipulačné priestory :
Nakladací a vykladací priestor pre všeobecné používanie je pozdĺž piatej koľaje od rampy . Prístup je z hlavnej cesty.
Koľaje :Užitočná dĺžka piatej koľaje pre všeobecnú nakládkovú a vykládkovú manipuláciu je 102 m.

Niečo o železničnej trati

Železničná trať Lužianky - Zbehy - Hlohovec - Leopoldov bola stavaná v rokoch 1896-1898. Úsek Lužianky - Zbehy - Hlohovec bol sprevádzkovaný 18.12.1897 a úsek Hlohovec - Leopoldov 31.3.1898. Pôvodné plány boli na úzkokoľajnú trať. Stoličný snem tento návrh odmietol a bol vypracovaný nový projekt na trať riadnej šírky. Súbežne so stavbou trate boli postavené aj budovy železničnej stanice. Železničná stanica Horné Rišňovce bola zriadená na križovanie vlakov s vodárňou. Po zlúčení obce Horné a Dolné Rišňovce bol názov železničnej stanice Rišňovce.

   Do roku 1924 bola k železničnej stanici Horné Rišňovce pričlenená aj železničná stanica Alekšince a zastávka Andač. V roku 1925 bola stanica Alekšince a zastávka Andač odčlenená až do 1.3.1980, kedy stanica Alekšince mala svojho prednostu. Administratívne patrila pod železničnú stanicu Rišňovce do júna 1980 aj zastávka Kľačany. Od júna 1980 bola zastávka Kľačany a hlásnica Zajačie pričlenená k železničnej stanici Hlohovec. Od marca 1980 bola železničná stanica Alekšince a zastávka Andač pričlenená späť k železničnej stanici Rišňovce. V roku 1933 bol daný do prevádzky novozriadený traťový telefón Leopoldov - Zbehy a súčasne bola zrušená zvonková linka na batériový prúd. V roku 1940 bola uskutočnená veľká prístavba a rozšírenie stanice o jednu dopravnú koľaj.
   Prvým prednostom železničnej stanice Horné Rišňovce bol Kugler. Bol to miestny občan, jeho sestra bola pravdepodobne vedúcou poštového úradu v obci. Po roku 1918 sa odsťahoval. Z rokov 1918-1923 nemáme údaje o železničnej stanici. Vieme iba, že tu určitú dobu ako prednosta pôsobil Harant. Od roku 1924 sú podrobnejšie in- formácie o železničnej stanici, nakoľko prednosta Eugen Justus začal písať "Pamätnú knihu miestnej železničnej stanice".

  Do obdobia, kým nebola zavedená štátna autobusová doprava (1946-47) občania z Rumanovej, ktorí cestovali vlakom, dochádzali na železničnú stanicu v Rišňovciach pešo alebo na bicykloch za každého počasia. Počet cestujúcich vlakom po zavedení autobusovej dopravy značne klesol.

Obec Alekšince

Alekšince sa rozprestierajú v juhozápadnej časti Nitrianskej pahorkatiny. Obec je situovaná v Nitrianskom okrese asi 15 kilometrov severozápadnym smerom od Nitry. Stred obce leží v nadmorskej výške 160 metrov. Cez obec preteká neveľký potok Andač, ktorý sa vlieva do rieky Nitra.

História obce

Najstaršie nálezy , ktoré svedčia o osídlení, sú zo staršej doby kamennej . V časti Maďaroš sa pri prieskume zistilo sídlisko z doby bronzovej . Okrem toho sa našli archeologické nálezy z doby železnej a doby rímskej .

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1156. Ostrihomský arcibiskup Martírius sa v tom čase rozhodol darovať cirkevné desiatky zo 70 dedín svojej diecézy Ostrihomskej kapitule, a tak zlepšiť hmotné zabezpečenie jej kanonikov. Medzi dedinami Nitranskeho archidiakonátu sa spomína aj „ villa Alexu “ – dnešné Alekšince. Darovacia listina kráľa Ladislava IV . Kumánskeho z roku 1275 uvádza , že prvým svetským majiteľom  Alekšiniec bol rytier Deuse , ktorý zahynul počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241 – 1242. Obec je tu spomínaná pod názvom Elekchy

Mapy a nákresy

situačná schéma ŽST

PDF

570 kB

11.6.2009