Budkovce - Železničná stanica
- Základné informácie
- Dokumenty
Umiestnenie na trati
Koľaje v objekte
Rozchody koľají
Elektrifikácia
Ďalšie informácie
Železničná stanica Budkovce leží na elektrifikovanej trati ŽSR č. 195 Bánovce nad Ondavou - Veľké Kapušany - Maťovce. V bezprostrednej blízkosti stanice normálneho rozchodu sa nachádza výhybňa ŠRT Budkovce.
Poloha budovy :vľavo, v smere od Bánoviec nad Ondavou
Z histórie
Prvá písomná zmienka týkajúca sa obce sa nachádza v publikácii „ Zemplén varmegye“ v súvislosti s majetko - právnymi záležitosťami z roku 1220, kedy tu už bolo oppidum - mestečko a farnosť. Začiatok osídlenia chotára sa datuje až do obdobia neolitu, doby bronzovej a laténskej, približne 3000 rokov pred Kr.
Keď sa po zemplínskej rovine prehnali Drakovia a po nich germánski Góti, zač. 5. storočia prichádzajú a usídľujú sa tu potiskí Slovania. Jeden z týchto kmeňov sa zastavil na malej vyvýšenine Hurka a usídlil sa tu. Miesto zo všetkých strán obklopovali vody Laborca a Duše, ktoré v čase jarných a letných záplav vytvárali okolo akoby malé more. Naši predkovia klčovali lesy, chovali dobytok, pestovali plodiny a zaoberali sa hrnčiarstvom. Asi v 8. - 11. stor. Duša zmenila svoje koryto a začala vznikať nová osada - základ dnešnej obce. V roku 1220 sem prišiel prvý feudál - potomok starogermánskeho kmeňa Svébov Guth - Keled k svojmu menu aj prímenie Buttkay. Pod menom Buttka sa osada spomína aj v listine kráľa Karola Róberta v roku 1322, keď Buttkayovci vymohli pre svoju osadu štatút mesta s právom meča a právom usporadúvať trhové dni. Grófsky rod Buttkayovcov zaujímal v histórii Budkoviec veľmi významné miesto a vymrel po meči v 17. stor. smrťou posledného Buttkayovca - podžupana Štefana. V 15. a 16. stor. o významnom postavení Budkoviec svedčí aj prílev šľachty napr. Ján Kenderessi, Bálint Pesti, Matej Wiczmándy a iní. po smrti Buttkayovcov prichádza Ján Munkacsi, Szirmayovci, Schmidegyovci, Lobkovitzovci a rodina Péterffy. Rodina Wiczmándyová je v obci po Buttkayovcoch druhá najvýznamnejšia.Mali vlastnú kúriu a ako jediní šľachtici okrem Buttkayovcov vlastnili (od r. 1568) právo meča.
Roľnícke nepokoje sa dotkli aj Budkoviec, ktoré sa v roku 1831 zapájajú do sedliackeho povstania. Častými nepokojmi v tomto období utrpelo mesto Budkovce tak, že jeho celkový význam upadol a nikdy sa už neobnovil v pôvodnom rozsahu. Najväčší úpadok zaznamenala obec v 18. stor., keď podľa záznamov z roku 1771 tu žilo len 473 obyvateľov. V 19.stor. počet obyvateľov prudko vzrástol aj napriek cholere a v roku 1840 mala už obec 1136 obyvateľov.
V 19. storočí získali Budkovce obecný dom a v rokoch 1863 - 1875 vystavali dvojtriednu školu. V rokoch 1928 - 1934 sa po vyučovaní v kaštieli prestavala bývalá panská koniareň na 6 - triednu školu, v ktorej sa po vzniku ČSR ( od 24.11.1918 ) začalo vyučovať po slovensky. Budkovce mali poľnohospodársky charakter, po vojne tu fungovala len drobná syráreň, ktorú zriadili v roku 1890 švajčiarsky prisťahovalci Galliovci.
V roku 1924 bola v Budkovciach prvá veľká povodeň, keď Laborec a Duša zaplavili všetky pozemky od Laborca až k železničnej trati. Železničná trať, trasa Bánovce nad Ondavou - Veľké Kapušany, bola dokončená v roku 1921. V tomto roku presne 19.12.1921 bol v Budkovciach založený aj miestny odbor Matice Slovenskej, jeho zakladateľom bol vedúci notár Bohdan Vilček. V čase mobilizácie v roku 1938 nastúpili aj Budkovčania. Okolité obce zabralo hortyovské Maďarsko a obec sa tak stala prihraničnou obcou. V roku 1942 bolo vyvezených 13 židovských rodín do táborov smrti. Dňa 12.10.1944 obec obsadilo nemecké vojsko, ktoré zriadilo v škole poľnú nemocnicu. Dňa 25.11.1944 Nemci obec opúšťajú a prichádzajú ruské hliadky. Po oslobodení a ukončení 2. svetovej vojny sa začalo s pozemkovou reformou, obnovili sa mosty, železničná trať a dobudoval sa kultúrny dom. Od 1.1.1949 bola v obci zriadená 1. stredná škola - meštianska a v tom istom roku sa zriadilo aj štátne kino Laborec a lesná škôlka. V období 1950 - 55 sa vybudovala hasičská zbrojnica a miestny rozhlas ako jeden z prvých v okrese. Na záhradách bývalého veľkostatkára Wiczmándyho sa začal budovať nový športový štadión. Koncom roku 1955 bola daná do užívania obecná pekáreň. V roku 1957 bolo založené JRD. V tomto roku sa začalo aj s výstavbou ropovodu Družba.
Mapy a nákresy
Galéria objektu
