Vráble - Železničná stanica

Ďalšie informácie

Železničná stanica Vráble leží na trati ŽSR č. 151 Nové Zámky - Úľany nad Žitavou - Zlaté Moravce.
Poloha budovy : vpravo, v smere od Nových Zámkov a Úľan nad Žitavou

Z histórie mesta Vráble

Najstaršie dôkazy o osídlení Vrábeľ pochádzajú  z obdobia neolitu (6000 - 2000 pred Kristom). Dôkazom toho sú objavené vykopávky v lokalite Zemný hrad (Fidvár). Hrad Fidvár mal štyri nárožné bašty a na nádvorí kamennú vežu, z ktorej sa odovzdávali signály na nitriansky a gýmešský hrad počas tureckých nájazdov.

Prvá písomná zmienka o Vrábľoch (Verebel) je z roku 1265.

Trhy sa tu konali už v roku 1294 a od začiatku 15. storočia až do roku 1848 boli Vráble sídlom stolice predialistov ostrihomského arcibiskupstva. V 17. storočí vznikajú cechy mlynárov, mäsiarov, čižmárov a kožušníkov. Kostol s farou sú písomne doložené v roku 1359. Vo Vrábľoch bola najstaršia poštová stanica v Tekovskej župe. V rokoch 1787 - 1848 ešte v období pred revolúciou  bolo  v meste sídlo soľného úradu a skladu, z ktorého sa pravidelne  zásobovala  soľou väčšia časť Tekovskej, Nitrianskej a Novohradskej župy. Mesto si udržalo svoj poľnohospodársky charakter i na prelome 19. a 20. storočia. Octáreň tu pracovala od roku 1872. 

Hospodársky a ekonomický rozvoj sa prejavil i v architektúre mesta. Koncom 18. storočia bol postavený neskorobarokový kaštieľ (teraz farský úrad). Za finančnej pomoci arcibiskupa Alexandra Rudnaia bol  roku 1821 postavený Stoličný dom. V centre mesta, po oboch  stranách Hlavnej ulice, vznikla na prelome 19. - 20. storočia súvislá zástavba meštianskych domov, ktoré majú časť svojich priestorov určenú na obchodnú a podnikateľskú činnosť. Z umelecko - historického hľadiska sú zaujímavé budovy bývalej octárne, Ľudovej banky, Agrárnej banky, stoličného domu, bývalej meštianskej školy, okresného úradu a mnohé ďalšie.

Medzi významné kultúrno - historické pamiatky v meste patrí rímsko-katolícky kostol Preblahoslavenej Panny Márie. Je to neorománska trojloďová bazilika postavená v rokoch 1898 - 1901. Jeho výstavbu inicioval a finančne podporoval ostrihomský arcibiskup František Klaudius Vasari, autorom figurálnych nástenných malieb je nitriansky umelec Edmund Massáni.  Obrazy na hlavnom a bočných oltároch maľoval Ján Vasari. V rokoch 1993 a 1994 sa uskutočnila kompletná obnova interiéru a vonkajšej architektúry tohoto pamiatkového objektu. Hovorievalo sa, že veža vrábeľského kostola sa odkláňa od svojej zvislej osi o 150 centimetrov, čo ju radí na druhé miesto na Slovensku - najnovšie merania však dokázali opak: patrí k jedným z najrovnejších! Pred kostolom sa nachádza kalvária. Kostolné námestie patrí medzi najstaršie zastavané územie v meste Vráble.

Za zmienku stojí aj klasicistická kaplnka zasvätená sv. Urbanovi - patrónovi a ochrancovi vinohradov postavená vo vinohradoch v roku 1813 a kaplnka, v ktorej sú pochovaní členovia rodiny Néčei. V roku 1910 ju dal postaviť vrábeľský poštmajster Jozef Néčei, významný zberateľ umeleckých predmetov a starožitností. Jeho bohatá zbierka bola základom pre vznik Tekovského múzea v Leviciach . 

Oblasť Vrábeľ je známa aj  pestovaním vinica. Vrábeľské víno má neodolateľnú vôňu, skvelú farbu a chuť, ktorou ohromí nejedného návštevníka nášho mesta. Má výbornú kvalitu, už v minulých storočiach bolo žiadaným tovarom na jarmokoch, veď ho predávali až do Budapešti. V roku 1946 vznikla súkromná spoločnosť, ktorá sa zaoberala výkupom hrozna a vo svojom areáli začala budovať rozsiahle pivničné priestory.  Od roku 1971 Vinárske závody Bratislava  v prevádzkárni Vráble pripravovali vína obľúbených značiek ako Venušino čaro, Rizling vlašský, Vrábeľský Sauvignon, Müller Thurgau a ďalšie. Vrábeľské vínko sa podávalo napríklad pri inaugurácii prezidenta Slovenskej republiky, kde bolo prítomných niekoľko prezidentov strednej Európy a ďalších významných osobností kultúrneho, politického a spoločenského života. 

Po vzniku Československej republiky sa Vráble stali okresným mestom (a boli ním až do roku 1960). Po vzniku Slovenskej republiky sa Vráble dostali na územie, ktoré zabralo Maďarsko. Po II. svetovej vojne sa vybudovali priemyselné podniky ako TESLA, AUTOBRZDY. Od 1. januára 1975 boli k mestu pričlenené obce Dyčka a Horný Ohaj. V sedemdesiatych rokoch sa začala rozvíjať bytová výstavba a vznikli tiež sídliská Kaška, Lúky a Žitava. Po roku 1989 začali v meste pribúdať podniky so zahraničnou účasťou, ktoré zamestnávajú väčšinu obyvateľov.

Zdroj :www.vrable.sk

Mapy a nákresy

Schéma koľajiska

JPG

166 kB

21.6.2009