Tisovecký tunel - Tunel

Ďalšie informácie

Tisovecký tunel

Postavenie Tisoveckého tunela súvisí s výstavbou trate Tisovec - Revúca, s výškovou a smerovou úpravou ozubnicovej trate Pohronská Polhora - Tisovec, ktorá prestala vyhovovať pre svoje sklonové pomery a pre malú výkonnosť náročnej železničnej doprave medzi Malohontom a Horehroním.

Výstavba v rokoch 1939 - 1945

Po okupovaní južných častí Slovenska pripadla železničná trať Rožňava - Jesenské - Lučenec a Rimavská Sobota - Jesenské k Maďarsku. Z týchto dôvodov bolo rozhodnuté o výstavbe novej železničnej trate z Revúcej do Tisovca, aby nákladné vlaky z tejto časti Gemera nemuseli prechádzať Maďarskom, ale priamo cez Tisovec a Brezno do Zvolena.
Slávnostné otvorenie prác prebehlo v Tisovci 10.11.1941 na styčnom bode II. a III. stavebného úseku pri Šťavici, za účasti ministra dopravy a verejných prác Júliusa Stana, poslanca E.B.Lukáča, prednostu ÚSS Ing.Rudolfa Pavlíka, poslanca Martina Morhača, kanonika Petrovského, župana Brychtu. Po slávnostnom príhovore, za účasti bývalého bulharského cára Ferdinanda Coburga, urobili aj prvý slávnostný výkop na 3.stavebnom úseku trate Revúca - Tisovec (km 15,900 - 19,872). Stavbu úseku s jedným tunelom ministerstvo dopravy zadalo firme Ing. Jaroslav Václav Velflík, Banskej Bystrice za 38 548 339 Ks, z ktorého stavba tunela bola rozpočítaná na 18,5 mil. Ks. Firma mala neskôr previesť aj rekonštrukciu železnice z Brezna do Pohronskej Polhory a stavbu novej trate do Tisovca.

So stavbou sa síce začalo 11.11.1940, nie však v celom úseku, ale len na razení tunela pri Tisovci. Trasovacie práce na výstavbe novej železnice z Pohronskej Polhory do Tisovca sa urobili až v roku 1943. Vlastná stavba železnice Revúca - Tisovec však pokračovala pomaly.

26.9.1941 o 10.00 hodine bol za účasti ministra dopravy J.Stana prerazený Tisovecký tunel (označovaný ako tunel č. 2) železničnej trati Revúca - Tisovec. Vchod do tunela dlhého 770 metrov viedol od severného zhlavia tisovskej stanice a prechádzal masívom Kášterca (908 m.n.m.), tvoriaceho súčasť tisovecko-muránskeho krasu.
Tunel pri Tisovci bol dokončený 14.3.1944, ale v lete 1944 bola ďalšia stavba trate zastavená pre vypuknutie Slovenského národného povstania.
Pri razení Tisoveckého tunela sa odohrala nasledujúca historka. Míneri pribili smenového technika Kališeva skobami na kampádu. Ukázali, že mávajú niekedy horúcu hlavu a ich žarty nebývajú prijateľné pre všetkých.

Výstavba v rokoch 1945 - 1949

Po skončení druhej svetovej vojny sa správa ČSD vrátila k dopracovaniu projektu novej trasy železnice z Pohronskej Polhory do Tisovca. Projekt výstavby trate bol dokončený koncom roku 1945. Okrem pôvodného variantu vypracovaného ešte SŽ, kde nová predpokladaná trasa železnice mala mať sklon 16‰, mala vyhovovať maximálne dovolenej rýchlosti 80 km/h a zaťaženiu 18 ton na jednu os, aby sa na nej mohli prepravovať ťažké náklady (ruda, koks, drevo). Mala byť elektrifikovaná, preto bol povolený sklon do 20‰.

Okrem tohto pôvodného variantu boli vypracovane ďalšie dva varianty vedenia železnice. V druhom návrhu sa navrhovala trasa dlhá 16 km, z čoho 9,4 km malo viesť lesnatým územím, 4,4 km na viaduktoch a v tuneloch a 2,2 km v otvorenom teréne. Vrcholový tunel mal byť dlhý 2 km a pri stanici Bánovo mal mať dĺžku 800 metrov. V treťom, definitívnom variante mala mať trať dĺžku 12,7 km.

Na základe prípisu Ústrednej stavebnej správy železničnej z Bratislavy z 11.1.1946 mala mať trať z Tisovca do Pohronskej Polhory také iste parametre ako trať z Revúcej do Tisovca. Projektovanie železničnej trate prevzala železničná správa ČSD v Prahe, ktorej konštruktéri navrhli vypracovať trasu na základe nových predpisov tak, že pod Bánovom sa mal nachádzať dvojtunel slučkového tvaru, ďalej mal byť postavený vrcholový tunel a pripojenie na ostávajúcu trať z Pohronskej Polhory (mala sa postaviť nová stanica) do Brezna. Nakoniec projektanti v septembri 1947 navrhli definitívnu trasu, v ktorej navrhli zmenu umiestnenia vrcholového tunela, tak aby boli lepšie odvodnene portálové územia a bola by hospodárnejšie vedená celá trasa železnice.

V roku 1949 bola bez bližšieho vysvetlenia zastavená výstavba železničnej trate Revúca - Tisovec, ktorej trať mala pokračovať výstavbou novej trasy železnice na Pohronskú Polhoru a rekonštrukciou trate do Brezna. V rámci výstavby novej trate Revúca - Tisovec - Pohronská Polhora bol realizovaný len tunel za železničnou stanicou Tisovec.
Cez Tisovecký tunel bola 3.2.1949 začatá železničná prevádzka do Pohronskej Polhory. Začatím premávky cez tunel došlo k zrušeniu úvrate v stanici Tisovec, ktorá sa tu ako zvláštnosť vyskytovala. Odpadlo posunovanie vlakov do a z úvrate pri príchode a odchode vlakov smerom na Brezno, čím sa skrátila cestovná doba. Stará ozubnicová trať ostala naďalej v prevádzke.

Tunel v súčasnosti spravuje Tunelový obvod Banská Bystrica.

Miroslav Kožuch

Pozri aj: http://rail.sk/skhist/tunely/174.htm

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.