Devínske Jazero - Zastávka

Ďalšie informácie

Odbočka Devínske Jazero (Odb) leží v km 3.778 medzi stanicami Devínska Nová Ves - Zohor, je pridelená železničnej stanici DNV. Osvetlenie má elektrické, vonkajšie je stožiarové. Nástupište pre cestujúcich je na koľaji číslo 1 o dľžke 250 m a pri koľaji číslo 2 o dľžke 126 m, typu SUDOP. Prichod k nástupišťu koľaje číslo 2 je umožnený v úrovni dopravnej kancelárie cez železnú lávku.

Železničná zastávka odbočka Devínske Jazero je posledná železničná zastávka na území mesta Bratislava. Je na nej odbočka do Stupavy, na ktorej bola v máji 1979 zastavená osobná doprava a v marci 2008 bola administratívne zrušená. V blízkosti sa nenachádza žiadna obec, ale iba chaty a bunkre z predvojnového opevnenia. Jeden bunker sa nachádza na telese zrušenej spojky do rakúskej obce Marchegg. Kedysi sa tu nachádzala stanica, ktorej význam poklesol po tom, ako bola zdvojkoľajnená trať do českého mesta Břeclav v roku 1921. V roku 1927 bola odnesená vlečka do štrkovne a tiež aj prvé výhybky. V 30. rokoch 20. storočia sa koľajisko ďalej redukovalo, v roku 1935 tu ostala dvojkoľajná trať a odbočka.

V čase, keď stanica Devínske Jazero bola odbočnou stanicou pre trať do Stupavy, sa na stanici nachádzali 4 dopravné a 1 ostatná staničná koľaj.

Video z 28. 12. 2008
© Ivan Wlachovský

Niečo z histórie:

Na pieskovej dune v blízkosti železničnej stanice Devínske Jazero sa na zač. 60. rokov pri ťažbe piesku postupne narazilo na niekoľko hrobov zo staršej doby rímskej. Charakteristické pre toto obdobie bolo úplné alebo čiastočné vykrádanie hrobov, čím sa nám dochováva iba zlomok pohrebného inventára. Prvé hroby boli porušené a zachránili sa z nich iba predmety, neskorší výskum odokryl tri hroby a našli aj ďalšie pamiatky. Hroby mali rozmery 250 x 75 x 140 cm (dospelá osoba, črep a nádobka), 240 x 150 x 160 cm (dvojhrob, dospelé kostry úplne poprehadzované, dve listovité strelky s ťuľajkou, oválna pracka opasku), 200 x 70 x 160 cm (dospelý, bronzové pyramídové kovanie, železná pracka, šidlo a pinzeta). Kopija, praslen, brúsik a niekoľko nádob pochádza s porušených hrobov a so zberu.

Iné hroby sa porušili o tri roky neskôr. Výskumom sa ich odokrylo 10. Pochádza z nich nádoba, zlomky železných nožov, železný sax a z pôvodne istotne najhonosnejšieho hrobu (rozmery 200 x 300 cm) sa po vykradnutí zachovala iba štítová puklica a železný hrot kopije.

Sax pritom predstavuje najvzácnejší nález zbrane s tohto obdobia a je pomerne zriedkavým predmetom na longobardských pohrebiskách. S dĺžkou jednosečnej čepele 48 cm a šírkou 4 cm predstavuje prechodný tvar k neskoršej skupine dlhých saxov datovaných k roku 600.

Samotné Devínske jazero je riečne jazero nachádzajúce sa v južnej časti Borskej nížiny na nive Moravy. Je to mŕtve rameno Moravy a leží medzi jej ľavým brehom a korytom rieky Malina. Lúka Devínske jazero je svojou rozlohou 10,5 km2 najväčšou mokrou lúkou na Slovensku.

Pre cykloturistov. ( http://www.krasy-slovenska.sk/index.php?a=clanok__133 )

Pre cykloturistov, ktorí neobľubujú prevýšenia, je ideálna najmä Záhorská nížina s nivou Moravy, ktorá láka nenáročnými a typicky rodinnými trasami. Najpopulárnejšia cyklistická túra v tejto oblasti je bezpochyby trasa Nivou Moravy (Moravská cyklistická cesta), ktorá vedie nížinnou lužnou krajinou a poskytuje nádherné lúčne scenérie, lesné úseky a tiché riečne zákutia. Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, a podľa toho sa v nej treba aj správať. Vzhľadom na bezprostrednú blízkosť Bratislavy sa na trase vyskytuje nielen veľa cyklistov a korčuliarov, ale aj peších turistov, ktorým treba venovať zvýšenú pozornosť a ktorí si ako „slabší účastníci premávky“ vyžadujú primeranú ohľaduplnosť. 

Trasa: Devín – Devínska Nová Ves – Devínske Jazero – Vysoká pri Morave – Devínske Jazero – Devínska Nová Ves – Devín

Dĺžka trasy: 44 km Cyklistická trasa prakticky bez prevýšenia vedie po príjemných cestách s asfaltovým povrchom. Od hradu Devín až po Vysokú pri Morave sleduje Náučný chodník nivou Moravy. Najmä tento úsek je akoby vystrihnutý z katalógu pre rodinnú cykloturistiku, pretože spája oddych s nenáročným pohybom v čarovnej oblasti lesov a lúk, ku ktorým poskytuje množstvo zaujímavých informácií. Celková dĺžka náučného chodníka je 21 km. Obsahuje 16 informačných tabúľ, ktoré oboznamujú s prírodnými a historickými osobitosťami okolitého územia. Náučný chodník vznikol vďaka iniciatíve mimovládnych ochranárskych organizácií (najmä Centra pre aplikovanú ekológiu Daphne) a iných podporovateľov a nadšencov. Prakticky celý náučný chodník vedie v pohraničnom pásme, ktoré bolo do roku 1989 prísne strážené a obohnané ostnatým drôtom. Paradoxne práve politicky motivovaná ochrana tohto územia umožnila zachovanie vzácnych pririečnych ekosystémov.

Cyklistický výlet sa začína pod hradom Devín pri sútoku Moravy a Dunaja, odkiaľ vedie aj Náučný chodník nivou Moravy. Spod hradného brala sa vydáme po hrádzi proti toku Moravy. Po začiatok Devínskej Novej Vsi na pravej strane sledujeme úpätie Devínskej Kobyly so záhradkárskymi osadami, neskôr minieme prírodnú rezerváciu Sandberg. Po ľavej strane (na druhom brehu rieky) uvidíme chotár rakúskej obce Markthof, ktorej ďalej na severe dominuje na riečnej terase stojaci zámok Schlosshof. Tento úsek je na celej trase asi najfrekventovanejší s množstvom cyklistov, korčuliarov a chodcov najmä počas slnečných víkendových dní.

Asi po 4 km sa dostaneme k južnému okraju Devínskej Novej Vsi. Pred mostíkom cez potok Stará mláka (za informačným panelom č. 5) sa cesta rozdvojuje. My pokračujeme po náučnom chodníku, ktorý smeruje východným okrajom lužného lesa na ľavom brehu Moravy. Po ďalších 4 km prejdeme popod železničnú trať vedúcu do rakúskeho Marcheggu a stále pôjdeme popri rieke tečúcej po našej ľavej strane. Prejdeme okrajom Hofi erskych lúk a neskôr príjemným lesom, cez ktorý sa dostaneme na križovatku s malým parkoviskom v Devínskom Jazere. Odtiaľ pokračujeme odbočením vľavo smerom do Vysokej pri Morave. Celkom určite uvidíme viaceré bociany, ktoré patria k najtradičnejším obyvateľom lúk a mokradí pri Morave. V Marcheggu (uvidíme ho onedlho po ľavej strane) je dokonca jedna z unikátnych kolónií bociana bieleho. Niekoľko desiatok bocianov tu hniezdi na odumierajúcich duboch. Príležitostne tu možno vidieť aj bociana čierneho. Ďalší úsek trasy vedie cez národnú prírodnú rezerváciu Dolný les, ktorú vyhlásili v roku 1981 na ochranu lužného lesa, početných jazier a ramien Moravy.

Onedlho prídeme na hrádzu, popri ktorej sa dostaneme do Vysokej pri Morave na koniec náučného chodníka. Obec sa kedysi po nemecky nazývala Hochstetten, a tak ju mnohí miestni obyvatelia ani dnes nevolajú inak ako Hochštetno. Máme možnosť občerstviť sa v bufete pri hrádzi alebo vo viacerých pohostinstvách v strede obce. Kto chce, môže sa vrátiť späť po tej istej trase, ku ktorej však existuje viacero alternatív. Jedna z nich vedie popri štátnej ceste do Stupavy. Pri tomto variante treba na križovatke Nandin dvor odbočiť vpravo a zájsť až na hrádzu, odkiaľ sa možno vrátiť po ceste známej z úvodu. Kto sa chce vrátiť inou trasou, musí od Nandinho dvora pokračovať po štátnej ceste na ďalšiu križovatku v lokalite Piesky, kde treba odbočiť doprava. Spevnená cesta vedie takmer paralelne so železničnou traťou Kúty – Bratislava. Zaujímavosťou tohto úseku sú zvyšky viacerých pevností, ktoré koncom tridsiatych rokov 20. storočia vybudovali ako súčasť obrany proti očakávanej hitlerovskej invázii.

Dostupnosť

Táto železničná zastávka nie je dostupná hromadnou cestnou dopravou. Severne od tejto chatovej osady je však významná križovatka cyklociest, od ktorej je táto železničná zastávka vzdialená asi 3 km. Tak či tak treba ísť cez túto osadu ďalej smerom do Devínskej Novej Vsi a za osadou až za prípojom cyklochodníka sprava je odbočka doľava, kúsok od ktorej je železničná zastávka.

Ostatné prílohy

Video

WMV

4 834 kB

28.12.2008