Senica - Železničná stanica

Základné informácie
Dokumenty

Umiestnenie na trati

ŽSR 116: Kúty - Trnava [Km 44,212]

Historické názvy

Senica nad Myjavou

Nadmorská výška

192 mnm.

Koľaje v objekte

Dopravné: 4 Manipulačné: 3

Rozchody koľají

1 435 mm

Elektrifikácia

25 kV 50 Hz

Poskytované služby

Predaj cestovných lístkov, Predaj medzinárodných cestovných lístkov,

Ďalšie informácie

Železničná stanica Senica leží na trati ŽSR č. 116 Kúty - Trnava. Do GVD 2003/04 mala názov Senica nad Myjavou.
Poloha budovy : vľavo, v smere od Kútov

Z histórie mesta Senica

Senica sa nachádza v severovýchodnej časti Záhorskej nížiny, na jej rozhraní s Myjavskou pahorkatinou v povodí potoka Malina, v nadmorskej výške asi 200 metrov.
Obec s osídlením z veľkomoravských čias sa spomína v roku 1256, patrila hradu Hlohovec, neskôr hradu Holíč a od polovice 14. storočia hradu Branč. V roku 1394 získal brančské panstvo Stibor zo Stiboríc. V tomto období (1396) získala Senica od Stibora mestské výsady a v roku 1419 od kráľa Žigmunda trhové privilégium a oslobodenie od platenia mýt a tridsiatkov v celom kráľovstve. Privilégiá Seničanom opätovne potvrdil nový panovník Matej I. v roku 1464 a jeho nástupca Vladislav II. roku 1493. Opätovné potvrdzovanie privilégií pomáhalo obyvateľom Senice udržiavať výsadné postavenie mestečka a jeho značnú hospodársku samostatnosť. V roku 1549 bola v Senici zriadená tridsiatková stanica.

Tri hlavné momenty stredoeurópskeho vývinu 17. storočia - turecké vojny, protihabsburgské povstanie a zápas reformácie s protireformáciou - poznačili aj dejiny Senice. Okrem týchto vonkajších vplyvov Senica prekonávala svoj vnútorný prerod. Miestni zemepáni začali čoraz ostrejšie zasahovať do vývoja mestečka, vzniká nová spoločenská vrstva - tzv. slobodníci, zakladajú sa majere, zemepáni požadujú od Seničanov určité peňažné a naturálne dávky. Rozpor medzi záujmami senických mešťanov a zemepánov vyvrcholil roku 1614 otvorenou vzburou Seničanov proti zemepánom na Branči. Vzbura skončila dohodou, ktorá znamenala úplnú kapituláciu Seničanov, zároveň viedla k zostaveniu prvého urbára brančského panstva z roku 1617. V roku 1663 obliehali Turci pevnosť Nové Zámky, časť tureckého vojska však urobila silný výpad cez Trnavskú kotlinu, pričom sa dostali aj do Senice. Vojaci cestou lúpili a pálili kostoly. Mnohí Seničania utiekli na Branč, Senica bola spustošená, z početných zajatých obyvateľov sa z tureckého zajatia nevrátil skoro nikto. Po tejto udalosti sa život v Senici obnovoval len pomaly.

Vývoj udalostí koncom októbra a začiatkom novembra 1918 a vplyv správ o deklaračnom zhromaždení Slovenskej národnej rady 30. októbra 1918 v Martine vyústil 4. novembra do vytvorenia odbočky Slovenskej národnej rady v Senici - Okresná národná rada, ktorá sa starala o poriadok a zásobovanie obyvateľov. Rok 1960 priniesol územnú reorganizáciu okresov, keď sa zlúčením malých vytvorili veľké. Senica sa stala okresným mestom pre obce a mestá bývalých okresov Senica, Skalica, Myjava a čiastočne Malacky. Senica však nebola pripravená, aby sa stala sídlom tak rozľahlého okresu. Chýbala infraštruktúra, mnohé inštitúcie boli umiestnené do provizórnych priestorov, nedostatočná kapacita školských a predškolských zariadení atď. S tým súvisia roky mohutného budovania. Senica mala v tom období evidovaných už viac ako 8000 obyvateľov. Včase normalizácie po roku 1968 sa pokračovalo s ďalšou výstavbou mesta, v rámci ktorej boli pričlenené k Senici obce Čáčov (1974) a Kunov (1976) ako miestne časti.