Spišské Tomášovce - Zastávka

Ďalšie informácie

Železničná zastávka medzi ŽST Spišská Nová Ves a ŽST Vydrník

Zastávka SPIŠSKÉ TOMAŠOVCE leží v km 179,945. Je komerčne obsadená. Má pracovisko s výpravným oprávnením pre cestujúcich a zjednodušenú prepravu bicyklov a detských kočíkov s obmedzenou prevádzkou. Má čakáreň, vyvýšené nástupište tvaru SUDOP T:
- pri koľaji č. 1 km 179,710 - 179,960 v dĺžke 250 m,
- pri koľaji č. 2 km 179,710 - 179,960 v dĺžke 250 m.
Nástupište a budova sú elektricky osvetlené. Osvetlenie nástupišťa je ovládané časovým spínačom. Vypravenie cestujúcich v čase, keď nie je komerčne obsadená zabezpečí vlakový personál vo vlaku.

Obec Spišské Tomášovce patrí medzi najstaršie obce na Spiši. Prvá písomná zmienka je z roku 1229, kedy sa gróf Tomas rozhodol na tomto mieste založiť osadu, z dôvodu neobhospodárenej pôdy. Leží v západnej časti Hornádskej kotliny na severných svahoch Spišsko-Gemerského pohoria, s nadmorskou výškou 532 mnm.                                         

          Najznámejšími pamiatkami obce okolo ktorej denne prechádzajú občania sú prastaré lipy pri cintoríne, a tiež kostol Sv. Michala Archanjela. Ten pochádza zo 14. storočia a pôvodne bol postavený v gotickom slohu.                                         

        V súčasnosti obec získava moderný vzhľad. Vo veľkej časti obce prebieha výstavba a rekonštrukcia. Rodinné domy postavené pred druhou svetovou vojnou dostali nový šat v sviežej podobe. Na každom kroku sa moderné strieda s históriou a kultúra s krásami prírody. Architektúra sa na mnohých miestach dodnes zachovala v pôvodnej forme aj napriek tlakom modernej doby

Obec Spišské Tomášovce sú najstaršou obcou v okrese Spišská Nová Ves. Založil ich okolo roku 1200 Tomas, syn Bota. Je však dokázané archeologickými nálezmi, že chotár a samotná obec boli osídlené už od doby kamennej. V tomto období si už ľudia stavali osady a chovali kozy, ovce, dobytok. Siali ovos, proso a jačmeň. Pri práci používali brúsené a vŕtané kamenné nástroje. Vedeli vyhotoviť aj rozmanité hlinené nádoby. V chotári Spišských Tomášoviec ako aj na celom Spiši sa najčastejšie nachádzajú hlinené nádoby a črepy kanelovanej keramiky. A práve takéto črepy sa našli v Spišských Tomášovciach, Hadušovciach a Čertovej jaskyni.

          Spišské Tomášovce založil na prelome 12. a 13. storočia istý TOMAS syn BOTU.  Keďže na Spiši bolo veľa neobhospodárenej pôdy, tento gróf sa tu rozhodol založiť vinohrady a pestovať hrozno pre kráľovské pivnice. A tak pravdepodobne Tomas na mieste, kde bola najpočetnejšia osada Slovákov, aby mal dostatok pracovných síl, postavil novú obec pre svojich privezených vinohradníkov. Trvalo niekoľko rokov kým postavili domy, zúrodnili pôdu a postavili vinohrady. Po niekoľkých rokoch zistili, že klimatické podmienky nie sú vhodné pre pestovanie hrozna a vinohrady nie sú rentabilné. Tak r. 1217 kráľ Andrej II. vymenil pozemky Tomasa syna Botu za pozemky ,,Lenged".

          Obec Tomášovce sa r. 1217 spomínajú ako Veľké a Malé Tomášovce. Z malých Tomášoviec neskôr vznikla obec Arnutovce. V roku 1240 až 1242 postihla Spiš a celé Uhorsko veľká pohroma. Po obsadení veľkej časti Ruska a dobytí Kyjeva, Tatárske vojsko, zaútočilo aj na Uhorsko. Obyvatelia obce ako aj okolitého Spiša sa pred Tatármi opevnili na skale nad Hornádom, nazývanej Lethon (Kláštorisko). Tu prečkali pohromu a po odchode Tatárov sa vrátili do svojich spustošených obydlí. Nastal hladomor. Spiš bol z časti vyľudnený, a preto kráľ Bela IV. povolal na naše územie nemeckých osadníkov.

          Obec ako aj celý Spiš postihli aj rôzne prírodné nešťastia, ako zemetrasenia r. 1443, 1453, 1643, 1656. Najväčšie prírodné nešťastie spojené s prietržou mračien bolo v roku 1622. Najväčšie sucho zase bolo v roku 1473, ale aj v r. 1540, 1551, 1585 a 1616. V roku 1546 napadli zase úrodu kobylky a celú ju zničili.

V Spišských Tomášovciach žili prevažne želiarske a roľnícke rodiny. Domy a hospodárske budovy si stavali v jednom rade. Takže vpredu od ulice sa staval dom, za ním bola podšopa, sypáreň, maštaľne a predná stodola. Celý pozemok bol vzadu uzavretý zadnou stodolou a vpredu vrátami. Stodoly a maštaľne boli drevené a domy sa stavali z válkov, ale aj dreva. Neskôr sa drevené domy omastili hlinou a obielili vápnom rôznych farieb. Tak vyzerali ako murované. Strechy boli vždy sedlové, pokryté slamou, šindľom neskôr škridlou. 

            Strava našich predkov bola veľmi skromná. Mäso jedli najviac raz do týždňa. Konzervovalo sa solením alebo údením. Väčšinou jedli múčne jedlá. Raňajkovali mliečne a cestovinové polievky, chlieb s maslom, syrom a bryndzou. Na obed to poli väčšinou džatky, halušky, pirohy, kuľaša, papcun, šalata, demikat, pankuch alebo zapražená polievka.

Džatky - sú to zemiaky zvarené s múkou, naštíkané rukou a omastené

Langoše - pečú sa na peci z rozvaľkaného zemiakového cesta, omastené a ocukrené

Pankuch - koláč vyprážaný z vajec, múky a mlieka

Kuľaša - býva buď zemiaková alebo kukuričná. Omastí sa buď maslom, alebo opraženou slaninkou 

Papcun - je to polievka so zemiakmi a na drobno pomrveným cestom a to celé zaliate vareným mliekom alebo zápražkou

Trašenina - varené zemiaky, surová kyslá kapusta, to celé sa pretriaslo v mise

Papina - varená kapusta a mrkva sa zmiešali so zátrepkou

              Medzi najkrajšie spomienky patria detské hry. Napríklad: na jamky - lopta sa položí do malej jamky, okolo nej sa postavia deti s natiahnutou rukou k lopte a zároveň pripravené k úteku. Každé dieťa si predtým dalo nejaké pomenovanie. Keď vyvolávač zakričí nejaké meno, všetci sa rozutekajú a ten koho meno bolo vyvolané, uchytí loptu a hádže ju po spoluhráčovi. Ak trafí dostáva bod zasiahnutý, ak netrafí, dostáva bod ten, čo hádzal. Kto má najviac bodov prehráva. Obľúbenou hrou dievčat bola škôlka - tu sa odbíja lopta o stenu postupne od jednoduchších úderov k náročnejším. Na kamienky - nájde sa päť rovnakých kamienkov, rovná plocha, podlaha alebo kameň. Začína sa tým, že hráč vyhodí kamienky a chrbtom ruky ich zachytí, potom ich vyhodí chrbtom ruky a chytí do dlane, za každý chytený má 10 bodov a o toľko bodov sa hrá. Rozhodí všetkých päť na rovnú plochu, vyhodí jeden kamienok priberie jeden a chytí vyhodený, až ich pozbiera všetky. Znovu rozhodí kamienky, vyhodí jeden a priberie dva a takto to pokračuje až k poslednému stupňu.

http://sptomasovce.szm.sk

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.