Kráľová Lehota - Železničná stanica

Ďalšie informácie

Kráľová Lehota leží vo východnej časti Liptovskej kotliny na úpätí Nízkych Tatier pri sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Poniže obce je dôležitá križovatka ciest vedúcich z východu, juhu a západu. Stred obce má nadmorskú výšku 677 m. Úzka odlesnená časť chotára je na nive a štvrtohorných terasách Čierneho a Bieleho Váhu. Zalesnené doliny sú na menej odolných bridliciach a pieskovcoch, skalnaté chrbty hôr na druhohorných vápencoch a dolomitoch. Obec a jej okolie leží v horskej oblasti. Podnebie má drsný charakter, lebo chotár sa skláňa k severu.

Kráľovu Lehotu založili koncom 13. až začiatkom 14. storočia kráľovskí služobníci, majúci za úlohu strážiť lesy a poľovný revír. Kým nevybudovali osadu, dal im kráľ úľavu na daniach – kráľovu lehotu. Osadu postavili pri ústí vodných tokov a ciest, aby každý, kto sa chcel dostať do dolín Bocianky a Čierneho Váhu, musel prejsť cez ňu. Za vernosť im kráľ Ľudovít I. v roku 1361 osadu i veľké územie medzi Váhom a Bociankou až po vrchy Kráľova hoľa a Bacúch daroval.

Kráľova Lehota sa vyvíjala ako zemianska obec. Koncom 16. storočia bolo v nej 12 kúrií. Od 19. storočia patrí medzi malé dediny. Rod Lehotský sa vekmi značne rozrástol. Podľa prvého sčítania ľudu v roku 1785, bolo na Liptove najviac šľachticov, až 190, v Kráľovej Lehote. Súpis z roku 1841 spomína 400 členov tejto zemianskej rodiny. Na čele Famílie a obce stál Direktor, ktorého si volili zo svojich radov. Pôvodný chotár sa rozprestieral na ploche vyše 29,5 tisíca hektárov. Pod vyše dvestoročným tlakom panstva Hrádok nakoniec koncom 18. storočia kráľovolehotskí zemania o svoj veľký chotár prišli. Po jeho oklieštení mal už len necelých 2 tisíc hektárov. Rozsiahle lesy užívalo

Aj keď obec vo svojom chotári veľa poľa nemá, aj tu bola v minulosti pôda jediným zdrojom obživy, ktorý dopĺňali pltníctvom a drevorubačstvom. Zemiansku pôdu združovalo v komposesoráte rodové spoločenstvo Família Lehotská. Dôležitý bol chov dobytka a najmä oviec. V polovici 20. storočia si založili jednotné roľnícke družstvo, to sa v ostatnom čase pretransformovalo na akciovú spoločnosť. Okolité lesy boli pôvodne listnaté. Koncom 19. storočia aj tu prenikla smrekomámia a narušila ich prirodzenú skladbu. Teraz sú lesy takmer úplne ihličnaté. Po vyrúbaní sa drevo z dolín púšťalo po vode dolu potokmi. Kvôli nahromadeniu vody pre plavbu pltí vybudovali v dolinách desiatky tajchov. V prvej polovici 20. storočia postavili na zvoz dreva úzkokoľajnú lesnú železnicu.

V Kráľovej Lehote a jej okolí boli veľmi dobré spádové pomery na využívanie vodnej energie na poháňanie strojov. Na rieke Váh i potokoch Bocianka a Hybica boli mlyny, píly, dubárne, stupy, hámre. V súbehu s Bociankou a Váhom šiel umelý kanál, na ktorom stáli desiatky strojov na vodný pohon. V polovici 19. storočia postavili na Maši vysokú pec. Pre ňu v okolí obce pálili drevené uhlie. Aj Lehotskovci mali vlastnú pílu, v roku 1844 založili prvú liptovskú drevného kupectva spoločnosť. Za Slovenského štátu postavili poniže obce továreň na výrobu nábytku, teraz vyrába dyhy, latovky a preglejky. V obci je v prevádzke píla i výrobňa brikiet lisovaním z drevených pilín. Cez obec prechádza hlavná železničná trať Košice – Žilina. V železničnej stanici bolo v roku 1950 uvedené do prevádzky prvé staničné reléové zabezpečovacie zariadenie na území Československa. Traťový úsek Kráľova Lehota - Liptovský Hrádok bol v roku 1955 vybratý na bezpečnostné skúšky pre elektrické rušne vyrobené v Škode Plzeň, lebo táto továreň vtedy ešte nemala vlastný skúšobný okruh. V septembri 1983 bola uvedená do trvalej prevádzky prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh, najväčšia a najvyššie položená v Československu o celkovom inštalovanom výkone 735,16 MW.

Obyvatelia Kráľovej Lehoty od začiatku patrili pod farnosť v Hybiach, ktorej kostol Všetkých Svätých sa spomína už v roku 1230. Kaplnku na Čiernom Váhu, zasvätenú Najsvätejšej Trojici, postavilo v roku 1803 hrádocké komorské panstvo, lebo čiernovážska dolina mala vždy silnú komunitu katolíkov. Po reformácii väčšina občanov prešla na evanjelickú vieru. Na základe tolerančného patentu si postavili a v máji 1784 vysvätili drevený artikulárny kostol. Ten v roku 1881 zhorel a na jeho mieste v rokoch 1884 – 1894 postavili nový, murovaný. Prvá škola, evanjelická, vznikla v obci začiatkom 18. storočia. Keď v polovici 19. storočia stúpol počet katolíckych rodín, založili i katolícku školu. V tom čase si aj miestni Židia zriadili svoju súkromnú školu. Všetky tri sa v roku 1895 zlúčili do štátnej školy. Škola bola v roku 1977 zrušená, deti chodia do škôl v Hybiach a v Liptovskom Hrádku. V uvoľnej budove školy zriadili v roku 1987 Špeciálnu materskú školu internátnu, od 1. 1. 2006 Detský domov. Od konca 19. storočia je v obci materská škola, tá teraz sídli v kaštieli Lehotských.

Dobrovoľná hasičská jednota bola v Kráľovej Lehote založená v roku 1927. O rok nato, keď dostali hasičskú striekačku, si postavili drevenú hasičskú zbrojnicu. Okrem hasičských cvičení a zásahov pri požiaroch sa tradične venujú usporiadaniu tanečných zábav a podujatí pre mládež.

Vznik organizovaného športu v Kráľovej Lehote sa datuje na rok 1929. Vtedy zostavili prvú futbalovú jedenástku. Jednotlivci dosiahli úspechy v kolkoch, bežeckom lyžovaní a biatlone.

Miestnu skupinu Červeného kríža založili v roku 1952. Okrem poskytovania zdravotného poradenstva a prvej pomoci sa zameriava na organizovanie osvetových podujatí, kurzov, zájazdov a tanečných zábav. Zo svojich radov má vyše 20 bezpríspevkových dobrovoľných darcov krvi.

Fašiangy majú v dedine dlhú tradíciu. V poslednú fašiangovú sobotu chodia spevom po dedine masky. Pritom navštevujú jednotlivé domácnosti, vyberajú vajíčka, klobásy, víno a peniaze, kto čo a koľko dá. Za to dávajú ľuďom vstupenky na večernú tanečnú zábavu, na ktorej pochovávajú basu na znak toho, že nastáva obdobie pôstu.

Piesne spieval náš dedinský ľud od nepamäti. Prejav spevu umocňoval hrou na hudobné nástroje. Obec mala svojich hudobníkov už v polovici 19. storočia. Kráľovolehotským zemanom pri stoličných reštauráciách vyhrával s kapelou cigánsky primáš Piťo. Muzikantov si v jeseni pri ukončení robôt pozývali aj pltníci. Koncom 19. a v prvej tretine 20. storočia sa konávali veľké letné tanečné zábavy na poľanách Vachtárovej. Po výstavbe úzkokoľajnej železnice do dolín Čierneho Váhu tanečné zábavy v prírode bývali i v osadách Svarín a Čierny Váh. Postupne sa miesto letných zábav presúvalo bližšie k dedine. Od prvej tretiny 20. storočia pôsobili v obci hudobné kapely, v ostatných štyridsiatich rokoch gitarové hudobné skupiny. Už desaťročie účinkuje ekumenický spevokol.

Prvé slovenské divadelné predstavenie nacvičili v Kráľovej Lehote v roku 1911, teda za najtvrdšej maďarizácie. Potom divadlá viac krát do roka hrávali žiaci a mládež. Nacvičovaniu sa venovali najmä učitelia, keď škola zanikla, ochabli aj ochotnícke divadlá. V roku 1957 si občania postavili kultúrny dom. Bol to na Liptove prvý kultúrny dom postavený svojpomocne.

Rodák rezbár Ivan Lenčo je na Liptove jediný, ktorí sa živí touto činnosťou. Začínal valaškami, potom tvoril sošky, plastiky, poľovnícke ozdoby, pažby na poľovnícke pušky a iné. Najviac, vyše tisíc, vystrúhal črpákov. Jeho originálne diela sú nielen na Slovensku, ale aj v cudzine, v Európe i zámorí.

V kamennom domčeku, pôvodne obecnej pastierni pod skalou, otvoril v novembri 2003 rezbársku galériu Dalibor Novotný. Vo vnútri je stála expozícia rezbárskych prác, v záhradke sú väčšie sochy. Táto galéria je od roku 2004 sídlom Spolku rezbárov na Slovensku. Zakrátko sa stala turistickou atrakciou, navštívilo ju niekoľko stoviek turistov z domova a z ďalších 15 krajín Európy i zámoria. V priľahlom drevenom domčeku rezbár prevádza stavebné úpravy za účelom zriadenia miestneho informačného centra.

Národnými kultúrnymi pamiatkami sú kaštieľ Lehotských, Štróblova vila a kostol Najsvätejšej Trojice na Čiernom Váhu. Ako hnuteľné kultúrne pamiatky sú v evanjelickom kostole evidované oltárny obraz Ježiš v Getsemanskej záhrade, erb rodu Lehotský a maľovaná drevená truhlica. Medzi chránené územia patrí Turková, nachádzajúca sa na pravej strane dolnej nádrže prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh. Chráneným prírodným výtvorom poniže obce je Balvan na Maši. V parku Štróblovej vily zo starých líp okolo jazera sú 3 chránené.

Významnými rodákmi, ktorí svojou prácou obohatili kultúru a vedu na Slovensku i v zahraničí sú národovci Jozef Pravoslav Bella a Ján Lehotský, spisovateľka Krista Bendová, akademik Oldrich Benda, herci Ondrej Jariabek a Zora Kolínska, pomológ Anton Mikuláš Penzel, maliar Július Štetka a sochár Alojz Štróbl. V obci pôsobili spisovateľ Ján Čaják, včelárski odborníci bratia Ján a Martin Kabzanovci.

Zdroj: http://www.kralovalehota.sk/

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.