Dobšinská Ľadová Jaskyňa - Železničná stanica

Ďalšie informácie

Žst. Dobšinská Ľadová Jaskyňa leži na neelektrifikovanej trati č. 173 (Margecany - Červená Skala) medzi žst. Telgárt a žst. Mlynky.

Železničná stanica Dobšinská Ľadová Jaskyňa leží v km 72.985 jednokoľajnej trate Margecany – Banská Bystrica.
Je stanicou : tretej kategórie, zmiešanou - podľa povahy práce, medziľahlou - po prevádzkovej stránke.

K železničnej stanici Dobšinská Ľadová Jaskyňa sú pridelené :
Nesamostatná stanica Nálepkovo
Nesamostatná stanica Hnilec
Nesamostatná stanica Mlynky
Nasamostatná stanica Telgárt

Rozčlenenie stanice

Nesamostatné ŽST Nálepkovo, Hnilec, Mlynky, Telgárt sú stanicami štvrtej kategórie podľa povahy práce zmiešané, po prevádzkovej stránke medziľahlé. 

Poradie jednotlivých dopravní a zastávok podľa TTP od začiatku trate :

Zastávka Dedinky - leží v km 65.561 medzi stanicami Mlynky – Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Pridelená je k železničnej stanici Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Zastávka je neobsadená, čakáreň je uzamknutá neprístupná
verejnosti. Elektricky osvetlená. Má vyvýšené nástupište typu „SUDOP“. Dĺžka nástupišťa je 165 metrov.
Zastávka Stratená – leží v km 69.881 medzi stanicami Mlynky – Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Pridelená je k železničnej stanici Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Zastávka je neobsadená. Čakáreň tvorí otvorený drevený prístrešok. Zastávka je elektricky osvetlená, osvetlenie je napojené na obec. Má vyvýšené nástupište typu „TISCHER“ s dĺžkou 170 metrov.
Zastávka Vernár - leží v km 78,390 medzi stanicami Dobšinská Ľadová Jaskyňa – Telgárt. Pridelená je železničnej stanici Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Zastávka je neobsadená, elektricky osvetlená, osvetlenie je
napojené na obec. Má vyvýšené nástupište typu „TISCHER“ v dĺžke 52 metrov.
Zastávka Telgárt penzión - leží v km 85,424 medzi stanicami Dobšinská Ľadová Jaskyňa – Telgárt. Pridelená je železničnej stanici Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Zastávka je neobsadená, elektricky osvetlená a má vyvýšené
nástupište dlhé 60 m typu „TISCHER“.

Miesta v stanici, kde nie je dodržaný voľný schodný a manipulačný priestor:
V stanici vľavo vedľa koľaje číslo 5 od koľajovej váhy po koniec nakladacej rampy. Vonkajšia hrana rampy je od osi piatej koľaje vzdialená na 1650 mm. V tomto priestore je nebezpečné sa vychyľovať z vozidiel, zdržiavať sa na
stúpadlách vozidiel a je zakázané otvárať bočné dvere vozidiel. Okrem uvedeného miesta je potrebné všeobecne dbať na opatrnosť pri stožiaroch návestidiel, výhybkových stojanoch, výhybkových návestidiel a nakládkovej
a vykládkovej rampy vedľa koľaje číslo 5 a 5a, vedľa stožiarov elektrického osvetlenia a na moste.

Nástupištia
Stanica má dve vyvýšené nástupištia TISCHER. Jedno vyvýšené nástupište medzi koľajami 3 – 1 v dĺžke 160 metrov a medzi koľajami 5 – 3 v dĺžke 160 metrov.
Staničenie začiatku nástupíšť – kilometer 72.920, Staničenie konca nástupíšť – kilometer 73.080
Príchod a odchod k nástupištiam pre cestujúcich je vedľa čakárne a prechod cez koľaje oproti dopravnej kancelárii. Prechody pre vozíky sú v úrovni koľají oproti dopravnej kancelárie v koľaji číslo 5,3,1.

Zabezpečovacie zariadenie v stanici
V železničnej stanici Dobšinská Ľadová Jaskyňa je zabezpečovacie zariadenie I. kategórie, nezávislé návestidlá.
Mechanické návestidlá „L“ a „S“ a ich predzvesti sa obsluhujú zo spoločného pákového stojana umiestneného v predsieni dopravnej kancelárie. Páky obsluhuje službukonajúci výpravca. V základnej polohe je stojan pák
uzamknutý. Návestný kľúč je zasunutý v ústrednej zámke v dopravnej kancelárii. Výhybky sú ručne prestavované, opatrené výmenovými zámkami.

Zabezpečovacie zariadenie v priľahlých medzistaničných úsekoch

V medzistaničnom úseku Mlynky - Dobšinská Ľadová Jaskyňa je traťové zabezpečovacie zariadenie 1. kategórie (telefonický spôsob dorozumievania) obojsmerné.
V medzistaničnom úseku Dobšinská Ľadová Jaskyňa - Telgárt je traťové zabezpečovacie zariadenie 1. kategórie (telefonický spôsob dorozumievania) obojsmerné.

Zariadenia v prepravnej prevádzke
Skladiská:
Úložná stanica pre vozňové plachty je železničná stanica Spišská Nová Ves.
Colnica :
ŽST po špedičnej stránke patrí do obvodu colného úradu Poprad
Koľajové váhy:
Koľajová váha na 5 koľaji v km 73.026 je mimo prevádzky.
Rampy:
V stanici je jedna otvorená bočná rampa. Dĺžka rampy je 50 m o celkovej ploche 500 m2. Rampa je umiestnená vedľa koľaje číslo 5a. Prístup k rampe je zo štátnej cesty.
Manipulačné priestory:
V železničnej stanici sa nachádza manipulačný priestor vedľa koľaje číslo 5, ktorý slúži pre nakládku a vykládku vozňových zásielok. Priestranstvo je spevnené, prístup je z miestnej komunikácie.

 O jaskyni:

Podzemné priestory vznikli mechanickou a chemickou činnosťou vôd Hnilca v svetlosivých vápencoch stredného triasu (wettersteinské vápence), ktoré ležia, tak ako v celom Slovenskom raji, na nepriepustných spodnotriasových bridliciach. Výskyt riečnych štrkov splavených Hnilcom z Kráľovej hole, ako aj zachované oválne tvary chodieb v kvapľových častiach svedčia o tom, že vznikla eróziou podzemného toku rieky vo dvoch vývojových úrovniach s relatívnym výškovým rozdielom 50 m. Vlastný jaskynný priestor vznikol korozívnou činnosťou presakujúcej vody a jaskyňa má v základných črtách normálny krasový charakter. Rieka Hnilec svojou erozívnou činnosťou, často za pomoci unášaných okruhliakov patriacich až ku komplexom Kráľovej hole, premodelovala podzemné priestory a čiastočne utvorila priaznivé predpoklady pre prepadávanie povál a skalné rútenia. Tieto deje utvorili i vlastný priestor jaskyne s osobitným mikroklimatickým režimom.

Dnešné priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne boli pôvodne spojené so Stratenskou jaskyňou. Osamostatnili sa až po zrútení jaskynného stropu, keď ich sutinový zával oddelil od ostatných častí systému a čiastočne uzavrel cirkuláciu vzduchu. Jaskyňa tým nadobudla tvar vrecovitej dutiny širokej 180 m a hlbokej 70 m s jedným otvorom na povrch, čo bolo príčinou vzniku osobitých mikroklimatických pomerov a jej zaľadnenia.

V zimnom období ním vnikal do jaskyne vonkajší studený vzduch, ktorý schladil jej ovzdušie i steny pod 0 °C. Presakujúca voda mrzla a vytvárala ľadové stalaktity, stalagmity, ľadopády a podlahový ľad. Hrúbka podlahového ľadu dosahuje 25 m, plošná rozloha okolo 11 200 m² a objem sa odhaduje na 145 000 m³ ľadu. Ľad je zreteľne vrstevnatý, s hrúbkou vrstvičiek približne 3 - 5 mm. Priemerná ročná teplota jaskyne (Veľkej siene) je -1 °C, relatívna vlhkosť 96-99%. Okrem podlahového ľadu sú pozoruhodné mohutné ľadové stĺpy a vodopády vo Veľkej sieni (Niagara), ľadové záclony, Veľká opona a Organ v Prízemí.

Zaľadnené sú len vstupné časti jaskyne, kam má prístup prechladený vonkajší vzduch. Zadné a spodné priestory sú bez ľadu so zvetranými kvapľovými útvarmi. Vstupný priestor predstavuje 180 m širokú podzemnú dutinu, klesajúcu od vchodu 30 - 40° na juhovýchod do hĺbky 70 m. Nahromadený ľad v nej vytvoril niekoľko samostatných častí, ako Malú sieň, Veľkú sieň, Zrútený dóm, Ruffínyiho koridor a Prízemie s ľadopádom. Najväčší priestor jaskyne tvorí Veľká sieň elipsovitého tvaru, ktorá je dlhá 72 m, široká v strede 42 m a vysoká 7 až 10 m. Najväčší ľadový stĺp zvaný Studňa meria 9 m.

Dobšinská ľadová jaskyňa je typom staticko-dynamickej jaskyne. Vysokou polohou vchodu a vrecovitým charakterom vzniká osobitná cirkulácia vzduchu: V zimnom období vniká studený vzduch z povrchu do podzemia a ako ťažší vytláča ľahší teplejší vzduch a zároveň ochladzuje steny jaskyne. V zimnom období klesá teplota až na -5 °C. Oteplenie nastáva iba v letnom období, keď priestormi medzi prepadliskom Duča a vchodom do jaskyne prúdi teplejší vzduch. Tak nastáva čiastočná cirkulácia vzduchu, a preto nemožno hovoriť o čistom statickom type jaskyne, ale o type staticko-dynamickom.

Najoptimálnejšie podmienky pre tvorbu ľadovej výzdoby sú v jarnom období, keď povrchové vody prechádzajú puklinami a v priestoroch namŕzajú v podobe rozmanitých útvarov. Miestami sa vplyvom sublimácie utvára i povlak inoväte, čo dodáva podzemným priestorom osobité čaro

Patrí medzi najkrajšie a čo do množstva ľadovej výzdoby najbohatšie ľadové jaskyne na svete. O jej veľkej sláve v minulosti nás môžu presvedčiť aj také mená jej návštevníkov ako sú: polárny bádateľ a nositeľ Nobelovej ceny Fridtjof Nansen, staviteľ Suezského prieplavu Ferdinand Lesseps, maďarský spisovateľ Mór Jókai a mnohí ďalší. Z našich popredných osobností jaskyňu navštívili napríklad P. O. Hviezdoslav, Svetozár H. Vajanský, Š. M. Daxner.

Existencia ľadovej výzdoby v podzemných priestoroch patrí medzi zriedkavé osobitnosti prírody, lebo si vyžaduje osobitné prírodné podmienky. Chránený prírodný výtvor Dobšinská ľadová jaskyňa je situovaný v mimoriadne hodnotnom prírodnom území ŠPR Dolina Stratená ľadová jaskyňa (1964, 673,20 ha), kde popri tomto unikáte je rad ďalších hodnotných javov anorganickej a organickej prírody. Samostatnou ochranou v rámci CHPV sa má zdôrazniť špecifikum ochrany podmienok ľadovej výzdoby najväčšej slovenskej ľadovej jaskyne.

Okrem tejto jaskyne je ľadová výzdoba známa i z iných jaskýň, aj keď v menšom rozsahu. Takou je Demänovská ľadová jaskyňa (Dračia), patriaca do CHPV Demänovské jaskyne, Silická ľadnica v CHKO Slovenský kras a niektoré príklady sezónnej ľadovej výplne na Dreveníku i Pohanskom hrade (CHPP, 1964, 67,69 ha).

V nezaľadnených častiach jaskyne boli pozorované tieto druhy netopierov: netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier fúzatý (Myotis mystacinus), netopier ostrouchý (Myotis blythi), ucháč svetlý (Plecotus auritus) a večernica severská (Eptesicus nilssoni).

Mapy a nákresy

Schéma koľajiska

JPG

97 kB

4.3.2009